Pánečku to bol víkend, ešte k tomu aj predlžený :). No dopadol inak, ako som si ho naplánoval. Nevadí, to základné sa splnilo – poriadne som si zajadil v regióne krásneho Spiša a aj som si zafandil.
Za pelotónom Okolo Slovenska som sa vybral už piaty krát: 2018, 2019, 2020, 2021. Tento rok to bolo ale výnimočné, lebo cyklisti prechádzali priamo cez dedinu, odkiaľ pochádza môj rod – Kurimany. Pred samotnou oslavou cyklistiky som si v okolí zajazdil.
Okruh severným Spišom
Počasie mi vcelku prialo, mraky boli hrozivé, ale len dotvárali atmosféru. Väčši problém bol vietor – taký fajný podtatranský.
Obzrel som si starý Kežmarok, Spišskú Sobotu aj Poprad, kde skončila prvá časť trasy. Tam ma sestra kráľovsky pohostila a mohol som sa vybrať ďalej.
Druhú časť etapy som išiel po cestách, ktoré som asi v živote nevidel – a to som nejaké tie roky na Spiši žil. Pri Kvetnici sa to hemžilo hubármi, v Spišskom Štiavniku ma vyľakali pobehujúce deti a psi v rómskej osade, našťastie to prebehlo bezpečne.
No a za Spišskými Tomášovcami mi už počasie dalo vedieť, že idem do raja – Slovenského raja. Ale tak – aspoň že nebola zima, s pršiplášťom sa to dalo zvládnuť. A v Spišskej Novej Vsi som si už užíval pohodu na terase s radlerom.
Nad Dravcami – aj takýto výhľad mali cyklisti Okolo Slovenska – len menej zamračený
Smerom z Jánoviec na Vrbov, pohľad na diaľnicu D1 a Tatry
Kežmarský hrad
Smerom na Mlynicu, Tatry v závoji nízkej oblačnosti
Z Veľkého Slavkova do Popradu fúkal terezín jak divý
Spišská Sobota
Centrum Popradu, kostol sv. Egídia a zvonica
Poprad, mesto pod Tatrami
Kaštieľ Spišský Štiavnik, schátraný, zavretý, smutný. Ale pôsobil hlavne z diaľky majestátne.
Cyklocesta medzi Hrabušicami a Spišskými Tomášovcami – parádna trasa, odporúčam. Tu už som vedel, že zmoknem, lebo tým nízkym mrakom sa nedalo vyhnúť
Spišská Nová Ves
Potulky centrálnym Spišom
Druhý deň výletu som si naplánoval trasu v okolí Levoče a južnejšie od nej.
Levoča má konečne upravené námestie, turisti, sýpte sa tam. Už to vyzerá reprezentatívne, ako sa na UNESCO mesto patrí.
Prechádzal som cez dedinky na ceste E18 až do Nemešian, kde som to stočil na Baldovce. Táto dedina je známa tým, že v nej vyviera minerálna voda, ktorá sa dá zakúpiť v každom dobrom obchode. Ale či je aj voda dobrá, netuším, lebo ja pijem len vodu z vodovu. Plniareň vyzerá vkusne.
Po ceste som prišiel do ďalšieho klenotu Spiša – Spišské Podhradie – fotogenické to tam je od Kapituli po hrad, vrátane námestia – to je síce maličké, ale upravené. Na hrad som mal v ďalšom priebehu trasy ešte veľa krásnych výhľadov.
V mestskej časti Turňa som zablúdil, lebo odbočka na Hincovce bola nenápadná ako profesionalita našich vládnych politikov. Miestny ujo mi prezradil, že cesta tade síce ide, ale nie asfaltka. Mapy.cz sa pomýlili, na cesťák to tam nie je, ale prejsť sa našťastie pomaly a opatrne dalo.
To už som sa blížil k Hornádu, dorazil som do dediny Chrasť nad Hornádom. Dedina sa zasekla kdesi v 90. rokoch.
Samé hore-dole, stúpanie a zjazd – to je Spiš. Prechádzal som Jamníkom, Odorínom a odtiaľ som prešiel do Markušoviec. V tejto dedine sú úchvatné pamiatky: zámok, kaštieľ, hrad – všetko na malom mieste. Pekné historické stavby sú to, odporúčam navštíviť.
V Spišskej Novej Vsi som sa skvelo občerstvil v AMC kontajneri vďaka spolužiačke z gympla. V meste a ďalej na Iliašovce už bolo cítiť príchod pelotónu. Centrum mesta uzavreté, popri ceste autá cyklistických timov. Krásnych 65km a 950 výškových metrov po úžasnom Spiši.
Výhľad na Levoču, vrátane Mariánskej hory
Starobylá UNESCOm chránená Levoča
Minerálka Baldovská, tam sa plní do fliaš
Sivá brada
Spišská Kapitula
Námestie v Spišskom Podhradí, s hradom v pozadí
Spišský hrad v plnej kráse
Mapy.cz ukázali, že toto je vhodná cesta na cesťák. No pomaly som to nejak prešiel a tie výhľady sú úžasné
Nad Hincovcami, čo je tá malá bodka v strede fotky
Z tejto strany hrad často nevidávam
Markušovce
Spišská Nová Ves, aj toto mesto je pod Tatrami
Opustené vizidlo Isreal Premier Tech plné antén
Kurimany v lone prírody, v pozadí D1 smerom na Prešov
Okolo Slovenska 2022
Deň pred príchodom cyklistov sme s ocom vyrobili baner. Ostatné veci sme nechali na improvizáciu, akurát sme mali pripravené nejaké zástavy. Dedinský rozhlas počas dňa upozornil obyvateľov, aby sa správali zodpovedne a prišli fandiť.
Asi pol hodinu pred plánovaným príchodom pelotónu sa už schádzali ľudia v centre dediny, deťom sme rozdali nejaké hlučné nástroje a čakali. Dosť dlho… očividne im to nešlo podľa plánu.
Dedina Kurimany je v doline, obklopená kopcami a v nej ostré zákruty. Ale cyklisti sú jak roboty.. a bez pudu sebazáchovy. Najprv prefrčali dvaja priebežní lídri.. Ozaj preleteli okolo nás. Tesne za nimi ďalšia asi desiatka, pätnástka mužov a medzi nimi sprievodné vozidla. Nestihol som sledovať, kto sa rúti okolo, aké dresy majú, kde je žlťák, kde ten v zelenom, ako sú na tom slovenskí reprezentanti.
Na štarte 4. etapy v Levoči
Ani som to veľmi neplánoval, ale naskytla sa príležitosť, tak som zašiel do Levoče na štart etapy. Prišiel som na námestie práve v čase, keď sa predstavovali tímy. Úžasné na cyklistike je, že ste s pretekármi v bezprostrednom kontakte, nie len keď jazdia, ale aj pri v štarte či cieli etáp. Tak sa mi podarilo byť hneď pri mieste, kadiaľ cyklisti prichádzali na pódium.
V sobotu pred obedom mali Levočanie asi iné starosti ako vítať cyklistov, no hŕstka fanúšikov sa zišla. Moderátori spestrili čakanie na ďalšie tímy rozhovormi, hrala príjemná hudba, počasie bolo chladné, ale prijateľné. Najväčšie ovácie si vyslúžili World teamy: Astana, Jumbo, Israel a hlavne Quickstep, ale silnejší potlesk diváci odovzdali aj českému Elkov.
Po slávnostnom štarte si cyklisti objazdili celé Levočské námestie, ľudia ich povzbudzovali, dobrá atmoška. Ja len verím, že sa sem Okolo Slovenska čoskoro vráti.
2,133 total views, 3 views today
