Do Viedne

Tradičný jarný výlet BA – Viedeň – BA sa dnes vydaril. Počasie vyšlo parádne, i keď ventilátor v podobe vetra mohol byt slabší. Na štarte sa zišla skupina asi 50 jazdcov. Pelotón sa roztrhol asi 100 metrov za Lafranconi , kde bol štart.

Klasicky sme dali ešte zraz v Hainburgu, kde bol fotopoint, no poniektorí na čele s bratislavskými bohyňami šliapali jak zmyslov zbavení a nezastali. Preto je na profilovej fotke z podujatia tak málo ľudí.

Prešli sme cez ten nechutný Hainburgský most a dostali sa na hrádzu, kde sme bojovali s protivetrom. Darmo sa tie stromy popri cyklochodníku snažili, nezabránili vetru, aby nás obšťastnil.

Po čase sa na obzore v tej predlhej rovinke objavila biela bodka, čo bol znak toho, že sa blížime ku križovatke do Orthu. To približovanie bolo nekonečné, ozaj dlhokánska rovina to je.

Dnes sme v Orthe nestáli, lebo na konci tej hrádze je bufet, kde nás lepšie obslúžia a pohodlnejšie sa tam sedí. Riadne sme si to občerstvenie užili.

Za bufetom to už je len asi 15km do Viedne, čo ubehlo rýchlo. Zasadli sme v tradičnej reštaurácii v Prátri. Dnes im obsluha trvala dlhšie, ale aspoň sme si dobre oddýchli. Zvládol som dve pivá, i keď naúčtovať nám chceli ďalšie dve navyše. Mali tam proste zmätky.

Do Bratislavy cez Lassee

Cestu do Bratislavy vymyslel Marcel. Na hrádzu sme sa dostali cez Dunajský ostrov, ale išli sme naň iným mostom. V tejto časti som predtým nebol a je fajn, že sme si takú obchádzku dali. Parádne to tí Viedenčania majú.

Oblúkom sme sa teda vrátili späť na hrádzu a až po bufet to bola rovnaká trasa. Od toho bufetu sme odbočili na cestu pomedzi dedinky. Cesta bola fajn, málo áut, ale zato poriadny vetrisko. Na 125km mi odišli nohy, svalovica v stehnách jak fras. Tento rok sa mi to ešte nestalo. Určite za to môžu to neustále doťahovanie sa na “bohyne”, ktoré šli po hrádzi v protivetre 40-tkou.

Na 130km som sa opustil. Partia sa mi vzdialila, ja som spomalil, ale vedel som, že sa stretneme v reštaurácii po ceste v dedinke Harringsee. Fajný tvarohový koláč tam ponúkajú. Pivo a presso ma zotavili. Pri reštaurácii bola taká krásna rozkvitnutá lúčka, až som si do nej ľahol.

Na ďalších 10 km som bol silný ako môj pocit, že opozičné strany sa pred voľbami nespoja, no potom to zase prišlo – bolesť stehien. Partička mi utiekla, ale počkali ma pred Marcheggom. Odtiaľ sa náš pelotón rozpadol na dve skupinky. Jedna šla smerom na Vysomarch, druhá, vrátane mňa, smerom na Most Chucka Norrisa. V tomto čase som už vedel, že môj pôvodný plán ísť domov cez Kačín, musím vzdať. Tak ma už čakala len cesta na Devínsku Novú Ves a cez Devín domov.

Aplikácia vraví, že 42% trasy fúkal protivietor rýchlosťou 10 km/hod, ale prisahám, že to bolo viac. Moje nohy sú o tom doteraz presvedčené. Keď si to odmyslím, mám za sebou pekných 161 km a podarenú akciu. Vypil som 4 🍻🍻pivá a dve ☕️☕️kávy. A zožral 🍽️ schnitzell.