Do Mikulova na firemnú žúrku a späť

 

Vo firme sa dejú veci! No ešte o nich nemôžem hovoriť. Ale naši manažéri si dali tú námahu, aby nám veci odkomunikovali a za miesto činu zvolili Mikulov. Toto cca 7000-ové mesto prechádza sláva – teda reči o tom, aké je krásne. Kolegovia sa tam vybrali busom či autami, ja som neváhal a zvolil som ako dopravný prostriedok bicykel. Spolu so mnou bicykloval Plexo a Peťo, od Hohenau s k nám pridal Tono, ktorý vyrážal zo Sekúl.

Cesta do Mikulova

S trasou som moc nevymýšľal, pobrali sme sa po rakúskej strane po ceste B49, ktorú som už poznal z môjho predošlého výletu do Valtíc. Trochu sme sa báli počasia, lebo všetky predpovede sveta oznamovali na víkend dážď, čo aj komplikovalo balenie batožiny. Ukázalo sa, že po ceste do Mikulova nám trochu pršalo, ale len tak, aby sa neprášilo, veci na nás hneď aj schli.

Keďže sme išli na žúrku v nedeľu, tomu zodpovedali aj ospalé rakúske dediny. Doslova ako “mestá duchov” miestami. Niekto sa trápil viac, iní menej, každopádne sme do cieľa došli práve včas, pred podávaním večere.

Za highlight dňa vyhlasujem Kolonádu na Rajstně. Túto Valtickú dominantu dal postaviť v prvej štvrtine 18. storočia knieža Jan I. z Liechtensteinu, poľný maršál a veliteľ rakúskej kavalérie vo vojne pri Slavkove, na pamiatku zosnulých bratov Filipa a Ludvíka a zosnulého otca Františka Josefa I. Samozrejme, za komunistov bola táto cesta a dominanta nedosiahnuteľná – viedla tadiaľ železná opona. Po roku 1989 však kolonádu opravili a dnes sa teší záujmu turistov.

Mikulov

V Prahe máme sesterskú spoločnosť LMC, ktorá zamestnáva takmer 300 zamestnancov. Naša Profesia ich má cez 100. Aby sme sa trochu spoznali, tak firma pripravila aktivity v meste. Na žúrke sa nás stretlo cez 300, okupovali sme celý Mikulov.

Nebudem sa tu rozpisovať, čo sme robili, podstatné je iné. Mikulov je krásne mesto. Malé, ale poskytuje mnoho možnosti na jeho objavovanie: Zámok, hrádok, synagógy,  Svatý kopeček, veža na Kozom vrchu, Ditrichštajnská hrobka, a samozrejme vinné sklepy. Centrum mesta predstavuje mestskú pamiatkovú rezerváciu – a právom.

V rámci našich teambuildingových aktivít sa nedalo zvládnuť obhliadnuť si všetky pamätihodnosti mesta. Ale zaprisahávam sa, že sa do tohto malebného mestečka ešte vrátim a vynahradím si to.

Cesta do Bratislavy

Keď sme v nedeľu dorazili do Mikulova, Plexo bol vyčerpaný a s bicyklom sa pohneval. Už vtedy vyhlásil, že naspäť ide busom. Treba ale povedať, že tá 123km cesta do Mikulova bola jeho najdlhšia trasa, ktorú na bajku absolvoval. Mal teda právo na dlhšiu regeneráciu :).

Ako to už býva, na firemných akciách sa okrem iného (alebo hlavne?) popíja a tancuje a zabáva. Tejto ponuke neodolal ani Peťo, využil ju takmer do dna. Nočná atmosféra eventu ho tak pohltila, že na spánok bolo akosi málo času. Tak nám len ráno oznámil, že on to bicyklom do Bratislavy nedá a už si aj vybavil odvoz. Zo štvorice sme ostali len dvaja. Ja na cesťáku a Tono na horáku.

Ešte o polnoci som bol vonku a na vlastné oči videl, ako je krásne jasno (v noci a jasno – chápete, bez obláčika). Nechcelo sa mi veriť, že sa naplní predpoveď a v utorok bude liať. Dúfal som do posledných chvíľ, ale tentokrát sa aplikácie nemýlili. Od začiatku trasy nám pršalo, miestami lialo, inokedy len tak popŕchalo. Pôvodne som chcel ísť s Tonom do Moravského sv. Jána a potom po slovenskej strane popri hranici do Bratislavy, no kvôli dažďu som opäť zvolil rakúske kvalitejšie cesty.

Prv sme sa však boli pozrieť do Valtíc. Ja som dúfal v to, že sa tam trochu pomotáme, však mesto je súčasťou Lednicko-Valtického areálu zapísaného v UNESCO. Ale lejak bol v čase nášho prejazdu Valticami asi najintenzívnejší, tak sme len prešli centrom a pobrali sa na cyklochodník, ktorým sme sa dostali ku spomínanej kolonáde. A známou trasou sme pokračovali späť do našich domov.

Tono sa na tých tučných plášťoch trápil do Hohenau an der March a odtiaľ šiel do Sekúl, kde jeho jazda končila. Ja som pokračoval už vo svižnejšom tempe po B49 až do Bratislavy. Pršať prestalo kdesi pri Angern an der March. Keď som si dával krátku pauzu na tyčinku a gél pod mostom Slobody, už som bol skoro suchý. Teda.. v tretrách to čvachtalo, ale na to, ako nehostinné počasie to bolo, domov som dorazil vcelku v teple.

Som rád, že sa mi podarilo skĺbiť firemnú akciu s cyklovýjazdom. Aj nabudúce 🙂

963 total views, 3 views today

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *