Niekedy v januári, keď vonku zúrila zima a ja som sa ako samovrah bicykloval po zľadovatených cestách, som si vymyslel svoju vlastnú Grand Prix. Počas roka chcem prejsť niekoľko pre mňa zaujímavých a atraktívnych trás: Biely kríž, Kráľová hoľa, Neusiedler see, z Levoče na Tichý potok a pod. Niektoré sa mi už podarilo zdolať, iné na mňa ešte čakajú. Tento víkend som s bratom a jeho manželkou zdolal blízke rakúske jazero. Nebolo to také samozrejmé, lebo počasie sa s nami zahrávalo do poslednej chvíle.
Na Slovensko dorazilo ochladenie. Teplota spadla zo dňa na deň o desať stupňov, do toho vietor a dážď. Aladin na nedeľu predpovedal mierne zlepšenie, 22 stupňov a popoludní dokonca bezoblačnú oblohu. Ale v noci dážď bubnoval do skorého rána. Ešte o 6:00 to v vyzeralo tak, že akcia sa nekoná. Mal som cestovnú horúčku, spať sa nedalo, o pol siedmej som si už varil kávu. Bratove auto ma vyzdvihlo presne o ôsmej – keď na chodníkoch už schli mláky, no obloha pripomínala skôr Škótsko než Strednú Európu v strede leta.
Pred deviatou sme zaparkovali auto na obľúbenom parkovisku v dedinke Jois, zložili bicykle a vyšli sme v ústrety novým zážitkom.
Parkovanie v Jois
Celé okolie jazera je obsypané vinicami.
Ak nejazdíte popri vinici, tak sa na vás smeje kukurica. I keď v tomto období bola dosť vyschnutá.
Na trase B10 okolo Neusiedler See sa ide väčšinou v úctyhodnej vzdialenosti od jazera.
V dedinke Rust sme si dali kávu. Obec sa preberala, ulice začínali zapĺňať miestni dôchodcovia a zopár turistov.
Za dedinou Morbisch am See sa stúpa, vzďaľujeme sa od jazera.
Vinice, kukurice, slnečnice a zase vinice 🙂
Vrchol trasy sa nachádza v Maďarsku, treba výjsť niekoľko krátkych 8% alebo 11% stúpaní.
Aj maďarské územie okolia jazera sa využíva na pestovanie viniča.
Žlté cyklochodníky sú neklamným znakom, že prechádzame Maďarskom. Juhozápadná časť B10 má nové, veľmi dobré chodníky.
Aj minulý rok sme mali obed v Bozi Rozi Csárda v dedine Fertőboz a bolo výborne. Nesklamali ani tentokrát. Kačka bola vynikajúca.
Prechod z Maďarska do Rakúska sa ide po nie veľmi kvalitnej asfaltke. Väčší problém nám tam robil vietor.
Stále rovno, stále na slnku a stále proti vetru.
Miestna búrka na opačnom brehu jazera. Nám sa ale vyhla.
Neusiedler See by sa pokojne mohol volať Balaton – rovnako špinavá a plytká voda.
Mrak – Rumburák 🙂
Ozaj bolo veterno, čo dokazujú prehnuté rastliny popri trati.
Moji spolupútnici, ďakujem veľmi pekne za to, že ste mi robili spoločnosť.
Celú trasu sme si užívali veľmi pohodovým bicyklovaním, počasie bolo vcelku príjemné. Najazdili sme 120 km. Trasa je to až na kratučké úseky za Morbischom rovinatá, prevýšenie je cca. 600m, no vietor to vynahradí. Keďže sa ide okruh a nad jazerom fúka počas celého dňa, vždy sa nájde úsek, keď pôjdete oproti vetru. V sedle bicykla sme trávili takmer deväť hodín. Zážitky pretrvajú minimálne rok – kým si to jazero neobídem opäť.
8,942 total views, 30 views today
Super! Už som napísala aj na fb, že pre mňa trasa na dva dni. Myslím si, že počasie ste mali lepšie, ako keď som bola pred pár rokmi robiť doprovod synovi s frajerkou. Oni tam ešte neboli, tak chceli, aby som išla s nimi. Boli príšerné horúčavy, cez 30 stupňov. My sme išli len Petržalka – Podersdorf a späť, no ja som myslela, že v ten deň sa konca nedožijem, že zinfarktujem. A tá mladá bola nervózna zo mňa pri každej mojej oddychovej pauze. Nikdy viac s nimi.
Aj ja mam skusenost s teplotami nad 30 okolo Neusiedler See, ked som tadial siel minuly rok. Vtedy sa mi ten 8% stupacik zdal nekonecny, teraz bol do pohody.
Pingback: Významné spišské mestá jedným ťahom - Profesia na bicykli a moje cyklovýlety