Ja viem, budem sa opakovať – MILUJEM SPIŠ. Ani mi vo sne nenapadlo, že sa budem vo februári bicyklovať po Spiši. Polovica Bratislavy sa trepala na jarné prázdniny s lyžami na strechách áut, bol som asi jediný, kto si na streche auta viezol bicykel. A dobre som spravil :).
Ranná teplota ešte mrazila, no cez deň sa vyšplhala na príjemných 11 stupňov. Pôvodný plán pozrieť si Smokovce a Tatranskú Lomnicu nevyšiel, lebo ma miestni varovali, že tam je na krajniciach ešte meter snehu. Zmenil som teda trasu tak, že som jej dal nádych histórie. Navštívil som všetky významné spišské mestá stredoveku: Spišská Sobota, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Levoča. Ale poďme pekne poporiadku.
Vyrážal som z malej dedinky pri Levoči smerom na Dravce, dedina, po ktorej nesie meno moje priezvisko. Nad Dravcami sa mi ukázal krásny výhľad na Kráľovú Hoľu. Dvakrát som sa na tú horu vyštveral (tu a tu), nikdy som nemal šťastie na výhľad, aký bol z nej dnes.
Po E18 som pokračoval ďalej na Jánovce. Na pondelok ráno, pracovný deň, bola premávka znesiteľná. Tohto úseku som sa obával, lebo je to napájač na diaľnicu, ale bezpečne sa dal prejsť. Už prebehlo veľa rokov, čo som tadiaľ jazdil na bicykli. Vtedy ešte nebola diaľnica. Dnes sa cez Hôrku, Švábovce a Hozelec jazdi úplne v pohode, aj pri zašpinenej krajnici. Už sa mi odkryli Tatry v plnej kráse, ale na pekný foto záber to pre rôzne stromy a drôty ešte nebolo.
Vtedy som sa rozhodol, že nebude mi stačiť preletieť Poprad a zamieriť na Kežmarok. Chcel som si pozrieť Spišskú Sobotu. Centrum Popradu ešte asi spalo (dovolenkári mali krásne počasie, takže asi boli všetci v horách a miestni v školách a v práci), cez Veľkú som prišiel do historickej Spišskej Soboty. Krásne miesto a ten, kto tam ešte nebol, sa môže hambiť.
Cez uličky som sa vymotal smerom na Kežmarok. Z Popradu ma vyprevádzala dvojprúdovka, po ktorej niektorí jazdili určite rýchlejšie ako povoloných 90. Aj som bol svedkom, ako jedného vodiča odstavila policajná hliadka (dobre mu tak). Cestou na Veľkú Lomnicu a Huncovce sa po ľavej stráne týčia majestátne Tatry a je to krásny pohľad, i keď vám mrzne tvár.
Ani som sa nenazdal a bol som v Kežmarku. Veľakrát som tadiaľ prechádzal, ale v centre mesta som bol tak dávno, až ma samého prekvapilo, aké je pekné. Upravené chodníky, budovy, vydláždené cesty. Hrad je z vonku vynovený (vnútri som nebol). Jednoducho, aj toto kráľovské mesto odporúčam navštíviť, pokojne aj cez tieto jarné prázdniny.
Tu už jarné slnko ukazovalo svoju silu – jedna vrstva oblečenia musela ísť dole. Vybral som sa na Ľubicu a Vrbov smerom na Spišský Štvrtok. Inak, vo Vrbove je termálne kúpalisko. Totálne zašité, ešte aj parkovisko musíte hľadať, ale je tam. A keď máte radi ozaj horúci kúpeľ, aj pri minusových teplotách, zájdite tam. Bol som si to deň pred týmto cyklovýletom s rodinou vyskúšať a prekvapilo ma, ako dobre to človeku padne, keď sedí v 38 stupňovej vode a meter nad ním je vzduch vychladený na -3 stupne. Ale dnes som jazdil a pohľad vpravo ma odmenil výhľadom na hlavný hrebeň Tatier.
Z Vrbova sa spúšťam do Jánoviec, odkiaľ je pekný výhľad na týčiaci sa kostol v Spišskom Štvrtku, ktorého súčasťou je pamiatka – kaplnka Zápoľských.
Atmosféru tomuto kraju dodávala vznášajúca sa hmla a niekoľko radov pohorí, ktorými je Spiš posiaty.
Zo Spišského Štvrtku mám namierené na Spišskú Novú Ves, ktorú si niekto pletie s metropolou Spiša. Možno niekedy dávno to tak bolo, ale dnes ňou je samozrejme Poprad. Ale Spišská má svoje historické dominanty, hlavne kostol s najvyššou vežou na Slovensku. Celé námestie, cez ktoré, žiaľ, vedie premávka, má historický ráz. Natrafil som na pamätník venovaný slávnemu zvonolejárskemu cechu.
Po rýchlej návšteve Novej Vsi som sa vybral smerom na Levoču. prišiel som k nej najkratšou možnou cestou cez Harichovce a Levočské Lúky. No, verím, že toto kráľovské mesto už každý dospelý občan Slovenska, ktorý bol na dovolenke v Chorvátsku, navštívil.
Historické centrum zapísané v UNESCO pre jeho zachovalé hradby a pamiatky ukryté medzi nimi treba vidieť. Každý kostol v Levoči (je ich 5) je historický skvost, najznámejší je kostol sv. Jakuba s jeho 18,6 metrovým dreveným neskorogotickým oltárom od Majstra Pavla, najvyšším na svete. Fotogenická je aj radnica, či historické domy obkolesujúce štvorcové námestie.
Levoča má aj viacero príjemných podnikov, v jednom z nich som si dal výbornú kávu. Časť námestia sa aktuálne rekonštruje, treba len dúfať, že práce nebudú trvať tak dlho ako výstavba diaľnice do Košíc.
Prešiel som si parádny 92 km okruh, po ktorom spoznáte najznámejšie mestá nie len spišskej ale aj slovenskej histórie. V každom z týchto miest sa dá tráviť aspoň pol dňa, takže tento výlet si môžete rozplánovať na viac etáp. Urobíte radsoť sebe aj miestnemu cestovnému ruchu, ktorý turistov ozaj potrebuje :). Špeciálne v teplom lete môže mať tento okruh svoje čaro, keď sa dá posedieť na terasách s výhľadom na prírodné či historické skvosty Spiša.
5,500 total views, 3 views today
