Súhra kadejakých okolností mi umožnili vyraziť na bicykel aj túto sobotu. Slnkom zaliata krajina doslova vyhnala veľa ľudí do prírody a na bicykle zvlášť. Na cyklochodníkoch to nimi len tak hemžilo :). Rozhodol som sa navštíviť veľmi pekne a pomerne neznáme miesto v Rakúsku, jazierko Zicksee.

Vyrazil som do Kittsee , Kopčianska bola plná cyklistov a chodcov, ktorí si vyrazili užívať prvé jarné slnko. Cesta na Berg ale bola prázdna.

Na konci chodníka som zabočil doľava, pretínam hlavnú cestu a miernym stúpaním sledujem značenie cyklochodníka do Edelstahlu popri krásnych vinných pivničkách. Toto mieste ma vždy donúti zastaviť a spraviť zopár fotiek.

Pokračoval som na Prellerkirchen. Tu som opustil cyklochodník, lebo priamejšie to bolo po ceste, ale ani zďaleka som nebol sám, trúsilo sa tou cestou viacero cyklistov.

Minul som dedinky Potzneusiedl a Neudorf. Tu zvykne poriadne fúkať, ale dnes sme mali ako vymaľované. Vetrík bol príjemný, vôbec nekomplikoval jazdu. Že slabo fúkalo, dokazovali aj veterné turbíny, ktoré po celej ceste nečinne stáli.

Dostal som sa do Parndorfu, ktorý Slováci poznajú len z nákupnej turistiky. Mestečko ma krásne cyklochodníky, radosť po nich jazdiť. Sledoval som si svoju trasu smerom na Neusield See. Cesta ma priviedla až ku železničnej stanici Parndorf Ort, kde som odbočil vpravo. Zdanlivo smerujem úplne mimo jazera, ale už som to tam poznal. Veľmi peknou trasou vás ten cyklodník privedie až do Neusiedl am See.

Mestečko žilo príjemnou atmosférou, niektoré vonkajšie terasy už boli otvorené. Celou obcou sa popri hlavnej ceste vinie značený chodník pre cyklistov, ktorí majú aj svoje semafory. V správny čas treba odbočiť vpravo smerom ku jazeru, okolo Billa až ku železničnej trati. Tam som odbočil doľava, aby som sa napojil na hlavný chodník okolo Neusiedl See (B10).

Najbližší cieľ som mal v Podersdorf am See. Asfaltovú cestu strieda šotolina. Našťastie stihla preschnúť tak, že sa dalo na cestnom bicykli pohodlne prejsť. Na tejto trase zvykne byť dosť rušno a bolo tomu tak aj dnes. Časom sa cesta opäť zmení na asfaltku, ktorá ma priviedla až do Podersdorfu.

Zamieril som ku slávnemu majáku. Ako vždy, bolo pri ňom veľa turistov. Ako vždy, ani dnes som neodolal spraviť tam niekoľko fotiek. Ide o brutálne fotogenické miesto.

Vonku bolo asi 13 stupňov, pri majáku možno 25 ľudí, ktorí sa fotili alebo len tak sa kochali prírodou. Kúpalisko bolo samozrejme zatvorené. No viete si predstaviť, čo tam je národa v lete. Ešte sa mi nepodarilo odfotiť maják v lete bez toho, aby mi na zábere nezavadzali iní ľudia. Pokojná hladina jazera dokazovala, že dnes bolo ozaj bezvetrie.

Pokračoval som ďalej na juh po B10, najbližšia dedina je Illmitz. Prechádza sa tam okolo väčšieho množstva jazierok, v lete niektoré z nich úplne vysychajú. Peší turisti sa premávajú s veľkými foťákmi, lebo toto je raj pre milovníkov prírody. Z vyhliadkových veží a posiedok sú ideálne podmienky na fotenie veľkého množstva vtákov.

Občas som minul nejaké vinice, o ktorých sa starali majitelia – držme im palce, aby bola dobrá úroda. Dostal som sa do dediny Illmitz. V dedine je viacero značených cestičiek, no tvrdohlavo som sa držal cesty B10. Až do Apetlonu. Tu som vyzeral cestu na Lange Lacke, čo je ďalšie väčšie jazero, ku ktorému smerujú cestičky, no vedel som, že nie je mojim cieľom. Tento areál je popretkávaný cyklochodníkmi, treba sledovať svoj smer a číslo cesty B22.

V diaľke som už videl viacero domčekov pokope, čo predznamenalo, že už sa blížim ku môjmu cieľu – Zicksee. Z cyklochodníka lemujúceho hlavnú cestu trebalo odbočiť vľavo a prejsť na šotolinový chodník. Ten sa po necelom kilometri mení na asfalt, ale veľmi rýchlo, po odbočke vpravo zase na šotolinu. Netrvá dlho, dá sa svižne prejsť aj na cesťáku. A dostal som sa ku jazeru.

Pokojné miesto, kam chodievajú aj maďarskí dôchodcovia na bicykloch. Svoj raj tu majú aj rybári. Na konci cyklochodníka pred dedinou Sankt Andrä je príjemný podnik, kde famózne varia. Obsluha na rozdiel odomňa hovorí len nemecky a maďarsky, ale vždy som dostal to, čo som chcel. Odporúčam sa tu zastaviť.

Bicyklujem až do centra dediny a na kruhovom objazne som odbočil smerom na Frauenkirchen. Popri hlavnej ceste je asfaltka asi pre poľnohospodárske vozidlá a obsluhu veterných turbín, ktorú som využil na presun do dediny. Veže miestneho veľkého kostola vidieť zďaleka.

Pri kostole som odbočil doprava smerom do dediny Halbturn. Je tam niekde odbočka na B23, no nebol som si istý, či ma privedie do dediny, tak som to neriskol – nabudúce musím vyskúšať.

Do Halbturn som teda prišiel po ceste, no vodiči boli ako vždy v pohode a túto cestu by som pokojne odporúčil aj menej skúseným cyklistom zvyknutým len na cyklochodníky.

Na križovatke v Halbturn som odbočil vpravo, aby som sa bol pozrieť na miestny zámok. Je úchvatný, aj s kostolíkom, ďalšie čarovné miesto, kde sa odporúčam pozrieť.

Cez záhradu zámku som sa dostal na druhý koniec pozemku, lebo tadiaľ prechádza cyklochodník. Všimol som si jeho označenie B23, čo mi napovedá, že z toho Frauenkirchen by sa malo dať po cyklochodníku dostať až sem.

Tento úsek trasy je asi najkrajší, vinie sa pomedzi vinice, poskytuje pekné výhľady. Dostal som sa až za dedinu Mönchhof, kde chodník končí. Opäť som však využil paralelnú cestu, ktorou som smeroval do Zurndorfu. Časom sa táto cesta mení na šotolinu, po ktorej sa nepríjemne jazdilo, no na crossovom bicykli by to šlo pohodlne prejsť. Avšak pred nadjazdom nad diaľnicu sa treba napojiť na riadnu cestu. Po nej som šiel ešte asi 5km až som prišiel ku križovatke – vpravo do Nickelsdorfu, vľavo do Zurndorfu. Už sa stmievalo, vybral som si kratšiu trasu.

Keď som vchádzal do Pamy, už bola veru tma. Našťastie som poznal cestu, takže aj vo veľkom šere som sa dostal až ku Kittsee.

Domov som dorazil po tme. A pri citeľne nižšej teplote ako počas dňa :).

GPX subor z trasy

Bol to pekný výlet a mám takého tušáka, že najneskôr v máji si aspoň časť z neho zopakujem. (Profesia na bicykli 2019) 🙂