Kamarát mi hodil rukavicu.. že “aha na predpoveď počasia na stredu, bude super teplo, poďme na bajk”. Veru, 15 stupňov na začiatku februára, to sa len tak nevidí. Keď sme zhodnotili poveternostnú situáciu, usúdili sme, že sa pustíme po vetre popri Dunaji cez Komárno do Štúrova.

V Alma Career Slovakia (to je tá istá firma ako Profesia, spol. s r.o., len s novým názvom) máme skvelý benefit – neobmedzený “happy day”, zamestnanec si môže vziať voľno, keď mu to pracovný kalendár dovolí koľko len chce a ako názov benefitu napovedá, spraviť si život viac “happy”. Takže stredu som strávil v sedle bicykla.

Do Komárna po “Slovnaftskej hrádzi”

Stretli sme sa na začiatku hrádze zo strany od Slovtnaftu ráno o 8:30, vonku chladivých 6 stupňov, ale slnečno.

A prekvapivo nefúkalo. Tak sme sa vybrali známou cestou a hneď za mestom už sme pocítili nárazy vetra. Žiaľ, ako Ventusky.com predpovedal, skôr bočný ako do chrbta. Je to nekonečná cesta popri vodnom diele. Stále rovnaký vietor do xichtu, stále ten istý pohľad na vlny po pravej strane a trávu na ľavej strane.

Aké-také oživenie prinesie kompa Kyselica, hlavne keď práve pristála a autá sa valili na jej korbu.

Juho-východný vietor výrazne otravoval až po Gabčíkovo. Ani sme nešli na tamojší fotopoint, ten som si odbil v nedeľu.

Za vodným dielom sme si dali pauzičku na nejakú potravu a pobrali sa ďalej do Komárna. Asfalt je to príjemný pre cestné bicykle, i keď na dvoch úsekoch sú niekoľko 100-metrové panelové úseky. Na tomto mieste sa cesta občas aj kľukatí, čím sa pocit nudy zníži z 10 na 5. Patrím však k cyklistom, ktorý keď si povie, čo je jeho cieľom, tak vypne hlavu a šliape. A aj ten vietor je potom len “stav mysle”.

Komárno

Kamarátovi som ukázal, čo sa v Komárne oplatí vidieť: pešia zóna, na ktorej míňate Podunajské múzeum, námestíčko s Mestským úradom, Nádvorie Európy, Komárňanske opevnenie, sútok Dunaja s Váhom. No je toho celkom dosť na toto malé prispaté okresné mesto.

Rímsky tábor Iža a najjužnejší bod Slovenska

Prehupli sme sa cez Váh a zastavili na benzínke po zásoby pitia a jedla. Rýchlo sme našli cestu smerom na Štúrovo. Po parádnom asfalte a v už ozaj príjemnom počasí sme zdolávali kilometre von z Komárna. Ďalšou zastávkou bola Iža, respektíve starý tábor z rímskych čias. Toto miesto je súčasťou medzinárodnej cyklistickej trasy Longinus, ktorá spája staré rímske miesta spojené s vojakom Longinusom (žil okolo roku 83 n.l.) z Rakúska až práve po túto Ižu.

O zopár kilometrov ďalej sme na mape našli ďalší zaujímavý bod dnešnej trasy – najjužnejšie miesto našej krajiny. Nachádza sa pod dedinou Patince. Na mapách je vyznačená aj “poľná cesta” k tomu bodu pri Dunaji, ale reálne tam žiadna nie je. A na cykloceste nie je ani žiadna informačná tabuľa.

Kravany nad Dunajom

Stále po separovanej cykloceste, stále vo fajnovom počasí a už aj vietor viac spolupracoval. Výborne sa šlo, až sme sa dostali do dediny Radvaň nad Dunajom. Tu končí cyklocesta, ale značenie smerom na Štúrovo pokračuje. Prechádza sa cez mierne rozbitú cestu v dedine, no keďže sme mimo sezóny a pánu bohu za chrbtom, jazdí sa bezpečne.

Za dedinou sa však opäť dostávame na cyklochodník a ten nás popri Dunaji vedie až do dediny Kravany nad Dunajom. Inak na tomto mieste príroda vytvorila piesočnaté pláže. Len škoda, že prístup k nim je taký – divoký.

Vynorili sme sa z pásma lesa a otvoril sa pred nami majestátny Dunaj a za ním už maďarské pahorky.

V dedine Kravany nad Dunajom je parádne odpočívadlo pre cyklistov. Servisný stojan, pumpa, možnosť nabiť si telefón, poležať si či posedieť, dokonca aj vyhliadková veža.

Po krátkej pauze sme sa pobrali v ústrety Štúrovu a plní očakávania, čo nás čaká. Totiž, Mapy.cz naznačili, že kúsok za Kravanmi už musíme výjsť na hlavnú cestu smerom na Mužlu. Ale v komunite cyklistov na FB zaznelo, že sa už zrealizoval cyklochodník Kravany – Štúrovo. Kde je pravda?

Do Štúrova po hrádzi

Áno, cyklochodník už stojí. Teda leží. Na mape nie je, ale on už je! Krásny hladký čierny novučičký asfalt. Až som sa desil toho, kedy ten sen skončí a ocitneme sa pred štrkovou či poľnou cestou.

Tento cyklisticky orgazmus trval 5km a potom to prišlo. Proste koniec asfaltu a ďalej nič.

Museli sme sa pobrať panelovou cestou, ktorá spája hrádzu s dedinou Obid. Ozaj zlá zlá zlá cesta, trpeli naše ruky, zadky a hlavne bicykle. Ale inak sa nedalo. V Obide sme sledovali značenú cyklocestu do Štúrova. Prechádzali sme nejakým getom, krížom krážom, kde sa nový asfalt striedal s panelkou. Až sme sa dostali pred železničnú stanicu Štúrovo.

Štúrovo

Hlavnou cestou sme zišli dole až ku Dunaju. Nad mestom sa týči kupola Ostrihomskej katedrály, takže presne viete, kam máte ísť. Mesto bolo živšie ako 4x väčšie Komárno. Do odchodu vlaku sme mali niečo okolo hodiny, takže sme sa veľmi nezdržiavali, len sme si šli spraviť nejaké fotky ku Dunaju. A po ceste sme našli langošáreň, kde sme sa zastavili a dopriali si labužnícku odmenu za predvedený výkon. Zlatá pani tam robí fakt skvelé langoše (a určite aj iné dobroty) – neváhajte a keď budete v Štúrove, určite vyskúšajte.

Eurovelo 6 z Bratislavy do Štúrova

Po dobrote v papuľke sme sa vybrali na stanicu a ukončili náš výlet po 167km. Vlak sme v pohode stihli a dokonca ani nemeškal. (Žiaľ, počas cesty domov už nabral hodinové meškanie pre neštastie na trati.)

Každopádne, keď ste uvedené miesta ešte nevideli a radi si dáte do tela aj väčšiu porciu kilometrov, treba to absolvovať. Po ceste uvidíte niekoľko zaujímavých miest (Komárno: námestie, nádvorie Európy, opevnenie, rímsky tábor Iža, najjužnejší bod Slovenska, Kravany s piesočnými plážami, Štúrovo). Samozrejme, tých 160km sa dá rozložiť na dva dni a poriadne si všeko v pohode popozerať.

Trasa vedie vyslovene po rovine, na celej dĺžke sme nastúpali údajne podľa Stravy 117m, no netuším, kde sa to stalo. 🙂 Skôr treba byť pripravený na vietor a naplánovať si to na deň, kedy ak fúka, tak zo západu.

GPX súbor mojej trasy na stiahnutie