Tento príspevok bude pomerne krátky. Píšem, aby som si zapamätal tieto veci:
- Keď predpoveď ukazuje, že nemá fúkať, prd to tak bude, severák v okolí Bratislavy je istejší ako 20% pre Fica.
- Víkendy už nie sú čo bývali.. nič také ako “prázdnejšie cesty” neexistuje. Aspoň nie na trase Stupava – Buková, Trstín – Častá, Modra – Pezinok a vlastne nikde v okolí Malých Karpát.
- Slovenskí vodiči sú mrdnutí, oveľa viac ako som si po tých tisíckach najazdených kilometroch po Slovensku myslel. Hrajú súťaž, že kto predbehne čo najtesnejšie a motorkári majú špeciálnu kategóriu: najväčší rachot vedľa cyklistu.
Neviem, čo som si myslel, ale dnes som si to v sedle bicykla z uvedených dôvodov vôbec neužíval. Prvá chyba bola, že som na hlavnú cestu smerom do Bukovej išiel už zo Stupavy. Nabudúce bude rozumnejšie prejsť cez Karpaty do Lozorna a aspoň nejaké kilometre sa vyhnúť tej frekventovanej (či je víkend alebo nie) a rozbitej ceste.
Veď toto, keby aspoň tá cesta, inak oficiálne označená na ako cyklocesta na úseku Lozorno – Buková, bola s normálnym asfaltom, ale tak rozdrbkaná krajnica, to sa hocikde nevidí. Vyzývam týmto správcu cesty (asi BSK), aby s tým dačo spravili. No a okrem týchto starosti s vodičmi ma sral aj vietor, ktorý mal byť len taký symbolických 7-8 km/hod a nie nárazová sviňa po celý čas.
Po asi 100 metroch, ako som z hlavnej cesty č.2 odbočil smerom na Bukovú, som zbadal blikajúcich policajtov a dve autá mimo prevádzky. Jedno na ceste a druhé asi 20 metrov dole v lese.. Okolo nich samá mládež…. očividne nezvládnutá zákruta. Ale inak to bol pre mňa pokojnejší úsek cesty. Upokojil ma aj pohľad na vodnú hladinu Buková a okolité kopce s najvyšším vrchom Malých Karpát (Záruby).
Zviezol som sa cez dedinu až do Trstína a dostal som sa na cestu č. 502. Údajne tiež značkovaná cyklocesta, ale vodiči majú v paži. Podľa mňa tam chýbajú značky, že cesta slúži aj cyklistom, prípadne zvýšený výskyt cyklistov na ceste.
A som v Smoleniciach. Tunajší zámok je pastva pre očí. Mojej pozornosti neuniklo, že v dedine parkovalo kopec áut a turisti sa sypali na výlet v okolí tohto skvostu.
Po Smoleniciach som skoro minul odbočku na Lošonec. To by bola škoda, lebo byť v tomto rajóne a neprechádzať cez Majdán, by bola veľká chyba. Aj v tejto doline sa to turistami len tak hemžilo. A okrem nich trebalo dávať pozor aj na vymlátený asfalt. Ten sa polepší až neskôr.
Lahodný prejazd týmto lesíkom, je to aj do kopca, ale v lone prírody. Potom príde zjazd do dediny Doľany a späť na hlavnú cestu. No a po niekoľkých km už z kopcov vykukuje hrad Červený Kameň. Tento hrad býva častým miestom rodinných výletov, je tam skutočne nádherne.
Z hradu som sa vybral smerom na Pílu, kde som sa opäť dostal na hlavnú cestu. A ňou som šiel cez Modru, Pezinok až do Svätého Jura. Už som mal plné zuby jazdy v premávke. Zabočil som na cyklochodník JuRaVa smerom do Rače. Najprv je to taká úzka cestička na kraji viníc, ale neskôr sa rozšíri na luxusnú cyklodiaľnicu. Ale aby som sa veľmi netešil, aj na tej ceste sa zjavili autá.
Doklepol som to nejako domov. Premýšľam, či ma viac unavila jazda v premávke po dlhšom čase, keď som sa vozil po cyklochodníkoch v Rakúsku či na hrádzi, alebo tých 171 km v nohách. Asi to bude kombinácia oboch faktorov.
Každopádne viem, že cestou č.2 a č. 502 tak skoro nepôjdem.
