Od minuloročnej akcie Profesia na bicykli prešiel už rok. Do tímu Profesie prišli ďalší zamestnanci a medzi nimi aj takí, ktorí si do životopisu ako svoje hobby uviedli bicyklovanie (nie, to nebola podmienka prijatia do zamestnania). 🙂 Takže verím, že náš pelotón bude ešte početnejší ako minulé roky.
PLÁN TRASY
Po dlhšej úvahe a na podnet Martina som pripravil krásnu trasu, z ktorej budú mať radosť skúsenejší i menej zdatní cyklisti. Cieľom cesty bude Záhorská Ves a Angern an der March. Do Záhorskej Vsi pôjdeme slovenskou cyklotrasou okolo Dunaja a Moravy, budeme míňať krásny Devín, podľa mňa nedocenený skvost Sandberg, pôjdeme popod úžasný železničný most spájajúci Devínsku Novú Ves a Marchegg. Vedeli ste, že tento most s dĺžkou 474 metrov bol postavený už v roku 1848 a táto časť trate bola prvou železnicou na Slovensku?
Pri Vysokej nad Moravou je niekoľko pekných krčmičiek, cyklochodník nás zavedie až do Záhorskej Vsi. Jedná sa o najzápadnejšiu obec na Slovensku. Niektorým je možno známe meno Lucia Poppová. Táto rodáčka zo Záhorskej Vsi bola svetoznáma operná speváčka.
Kompou prejdeme do Rakúska, do obce Angern an der March. Na tomto mieste mohol stáť nový cyklomost, ale občania Angernu ho v referende koncom septembra 2014 zamietli :(. V Angerne sa nachádza krásna baroková kaplnka sv. Rochusa z roku 1635, ktorú musíme vidieť.
Cez dedinky Zwendorf a Baumgarten an der March, míňajúc úžasnú prírodu popri rieke Morava sa dostaneme až do Marcheggu. Toto mestečko založil v roku 1268 český kráľ Přemysl Otakar II a nachádza sa v ňom barokový zámok a krásny kostol. Čo je možno ešte zaujímavejšie, pred tým, nž prídeme k zámku, budeme míňať veľmi vzácne lužné lesy. Hniezdi tu najväčšia európska kolónia bocianov bielych. Nielenže sa tu vyskutujú bocianky v ozaj veľkom počte, ale úplne netradične hniezdia na stromoch. Kým na Slovensku takto žije iba niekoľko jedincov, v rezervácii March Auen pri dedine Marchegg hniezdi takto podľa niektorých zdrojov 50 až 60 párov. K Marcheggu ešte jedna pikoška – nachádza sa tu dostihová dráha pre chrty (a nechrty). S mojou biednou nemčinou som vylúštil, že 24.5.2015 sa tam budú konať preteky, takže je veľká pravdepodobnosť, že zažijeme nejaký sprievodný program.
Z Marcheggu je len na skok k zámku Schlosshof. Ide o jeden z najväčších zámkov tohto typu v Európe a veľmi ho asi predstavovať netreba. Nadšencov flóry nadchne baroková záhrada, ktorá v okolí nemá obdobu.
Odtiaľ budeme mať na výber – buď sa vyberieme smerom do Hainburgu a do Bratislavy. Alebo prejdeme slávnym Mostom Chucka Norrisa (oficiálne Cyklomost slobody) do Devínskej Novej Vsi. A to sme už vlastne skoro doma :).
TERMÍN
- pôvodný termín (23.5.2015) kvôli počasiu padol, presúvame to na 27.6.2015, treba si rezervovať celý deň
- stretávame sa o 9:00 pri Železničnej stanici Petržalka, pričom ďalších účastníkov pozbierame do pelotónu pod Novým mostom (9:10), pod mostom Lafranconi (9:30), prípadne pri Devíne (10:00).
TRASA
- rovinatý terén, najväčšie stúpanie je hore Hainburgom
- Veľký okruh:
- ide o celú popísanú trasu, ktorá má cca 110 km, no môžete si ju skrátiť iným východzím bodom (napríklad Devínom)
- Malý okruh:
- ten vedie z Bratislavy okolo Devína do Devínskej Novej Vsi a cez most Chucka Norrisa k Schlosshofu. Odtiaľ do Hainburgu a späť do Bratislavy. Tento okruh má do 55 km (pri východzom bode Nový most)
POZNÁMKY
- keďže budeme prekračovať hranice, nezabudnite si občiansky preukaz, pre deti pas
- povinnou výbavou by mala byť prilba a reflexné prvky na bicykli a na vašom oblečení
- za kompu sa platí 1€ pre osobu staršiu ako 15 rokov, mladšie deti a preprava bicykla je zdarma (pozri viac info o kompe)
- nezabudnite na občerstvenie (voda, keksy), keby sme náhodou dlhšie nenatrafili na krčmu 🙂
ZÁŽITKY Z CYKLOTÚRY
Ako to už pri akciách, ktorých termín sa prekladá, býva, s účasťou to vyzeralo hocijako. Z pôvodne nahlásených cez 20 cyklistov sa na náhradný termín prihlásilo 13 ľudí. No vedel som, že aj z nich nie všetci v deň cykloakcie prídu. Počasie pri tom zohráva vždy významnú úlohu. Ešte v piatok nebolo nad Bratislavou ani mráčika a vzduch bol zohriaty na takmer 27 C, sobota bola už od rána zamračená a teplota len okolo 20 C.
S Musou sme sa vybrali na prvý bod stretnutia (ŽST Petržalka) a tam nikoho. S mierne skleslou náladou sme sa vybrali pod Nový most, kde sme sa už mali stretnúť viacerí. Opäť sme tam však hodnú chvíľu čakali sami. Po sérii telefonátoch som zistil, že poniektorí len meškajú, iní prídu na posledný bod stretnutia a ako som predpokladal, dvom sa nepodarilo ráno vzchopiť, aby mohli ísť na cyklotúru. Pod mostom Lafranconi sme už boli v plnej sile – jedenásť členov pelotónu siedmeho ročníka Profesia na bicykli. A keďže medzi nimi bola aj Oľga, výrazne sa zvýšili šance, že počasie nám bude priať. 🙂
Vzhľadom na zloženie predpokladaného pelotónu sme sa dohodli, že všetci absolvujeme naplánovaný malý okruh. Ako sa ukázalo, bolo to jedno z najlepších rozhodnutí týždňa :). Bolo jasné, že máme dosť času, čo nám umožnilo robiť častejšie prestávky na občerstvenie. Využívali sme to teda statočne. Pohodovým tempom sme vymietli zopár podnikov, čo nám dáva priestor na porovnanie gastronomických služieb na absolvovanej trase.
V bufete U rytiera pod Devínskym hradom bola vcelku milá obsluha a dobré pivo. Boli sme očividne prví zákazníci dňa, takže menšie zdržanie pri pokladni sa dalo pochopiť. Bufet pri moste Chucka Norrisa (oficiálne Most slobody) bol veliké sklamanie. Pomalá obsluha. Len dve jedlá na výber (hot-dog a klobása). Po 15 minútach čakania na zohrievanie stroja pre výrobu hot-dogu nám naservírovali ice-dog. Studený párok v gumenom rožku. Never more! A potom sme zažili Donau Cafe v Hainburgu. Rakúska obsluha bola super. Rýchla, milá, ochotná. Jedlo a pitie úžasné. A zodpovedajúce ceny. Čapovaný radler za 3,40€ si tak skoro nedám :).
Samotná cyklistika bola super. Nefúkal vietor, nepálilo slnko – ideálne počasie. Cestou sme stretli veľa skupiniek mladých i starších cyklistov. Vo veľkom už je vidieť hlavne dôchodcov s elektrobicyklami. Medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou na cyklochodníku vegetil asi metrový had. Nechápem, ako sa mu tie tisícky cyklistov dokázali vyhnúť.
Pri návrate do Bratislavy nás prenasledoval veľký čierny megamrak. Bolo jasné, že lejak nás neminie, takže sme hútali, kde sa schovať. T-com pláž nemala pre nás dosť voľných miest na sedenie, tak sme skúsili bufet pri rozostavanom Starom moste. A spravili sme dobre. Milá obsluha, chutné pivo, horúci hot-dog, chrumkavá klobása. A tie cesnakové chipsy nemali chybu :). Odporúčam aj oškvarkové pagáče! Ani nevieme ako, hodinový lejak sme prejedli a prepili pod slnečníkmi. Časom sa voda liala medzi stolmi a lavičkami, no na nálade nám to nijak neubralo. Bolo to pekné zavŕšenie siedmeho ročníka Profesia na bicykli. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o jeho pohodu!
Pingback: Cesta priateľstva 2015 – zážitky | Profesia na bicykli