Závidím organizátorom výber termínu cykloakcie. Mne sa to pre Profesia na bicykli nepodarilo, v sobotu 23.5. v Bratislave lialo ako na vrchole monzúnov. Skutočne krásne počasie možno zapríčinilo, že na Námestí slobody sa zišlo okolo 700 cyklistov.
Úvodné čakanie už tradične spríjemňovala (aspoň podľa môjho vkusu) country a folková hudba, organizátori zvládli privítanie účastníkov bez zbytočných príhovorov (oproti minulému roku, kde Štefancov predvolebný príhovor bil do očí). Škoda, že fantázia organizátorov nezapracovala viac pri štartovacom balíčku, keď účastníkom za registračný poplatok rozdali energetický nápoj a už dosť otrepané reflexné pásky (pred 4 rokmi ich tuším rozdávali tiež – a s rovnakým dizajnom). Ale snáď niekomu skutočne poslúžia a nebudú len ďalšie v zbierke.
Cesta bola dobre organizovaná, súčinnosť polície pri preberaní zodpovednosti medzi krajinami bola ukážková. Na hranici medzi SR a Rakúskom sme takmer vôbec nestáli. Vcelku pohodové tempo pelotónu pokračovalo až do Maďarska, kde trošku zrýchlili, čím podľa mňa predišli viacerým pádom. Pohyboval som sa v prednej časti pelotónu a bolo tam ozaj husto. Možno aj preto dva nepríjemné pády.
Zastávka v Nickelsdorfe bola opäť príjemným oddychom (odtiaľ je aj cover foto k blogu). Ako vždy, potešilo aj kvalitné deci červeného a minerálka :).
Ako vždy, prechádzaním cez Rakúske, Maďarské a Slovenské obce bolo možné porovnať kontrasty v kvalite života a lokálnej atmosfére medzi domácimi. Neviem, ako to v tom Rakúsku robia, ale obce ako Pama – no radosť bývať. Úhľadné domy, pokosený trávnik úplne všade, dokonalé cesty… V Maďarsku cesty deravé skoro ako v našej domovine. Miestni nás však vrúcne vítali. Ľudia na uliciach postávali a kývali, čo sa v Rakúsku takmer vôbec nestalo.
Cesta priateľstva je “masovka”, ale raz za čas to nevadí. Teším sa na ďalší ročník, i keď by ma potešilo, keby sa aspoň mierne zmenila trasa.