Na jeseň pred štyrmi rokmi som sa s kolegami vybral na cyklovýlet do neďalekého Wachau. Vtedy sa už pomerne skoro stmievalo, takže sme sa dosť ponáhľali. Tentokrát som sa do údolia Wachau vybral v lete a ako som si minule sľúbil, vzal som so sebou aj rodinu (manželku, brata, švagrinu).

S termínmi sa nedalo nejak špekulovať, proste to vychádzalo na sobotu 25.7., preto sme boli radi, že pôvodná hrôzostrašná predpoveď počasia nevyšla a nakoniec bolo príjemne cyklistické počasie.

Z Kremsu do Melku

Ako pred 4 rokmi, aj tentokrát som zaparkoval auto v Kremse. Po vstupe do mesta od diaľnice, po ľavej strane, je väčšie parkovisko, kde sa neplatí a má skvelé napojenie na Eurovelo 6, po ktorom sa vkuse pôjde. Pôvodne sme zamýšľali zaparkovať v centre Kremsu, ale je to zbytočné, platiť tam parkovné (v sobotu je spoplatnené medzi 8:00 a 12:00, 50 centami na hodinu) keď je takáto možnosť nechať auto pod stromami na bezplatnom parkovisku s dobrou dostupnosťou.

Už od začiatku bolo na cyklochodníku vidieť veľa cyklistov, fakt to tam pre cykloturizmus žije. My sme zvolili smerom do Melku ľavú stranu Dunaja, takže keď sme sa približovali k necelých 40km vzdialenému Melku, Dunaj tiekol oproti nám po našej ľavej strane. Cyklochodník sa vinie uličkami starých dediniek či mestečiek, alebo pomedzi všadeprítomné viniče, alebo len tak, popri ceste bezpečným separovaným chodníkom. Po celý čas je perfektné značenie Eurovelo 6, takže sa nik nemôže stratiť, ak sleduje značky.

Celá trasa v údolí Wachau je perfektná a takmer každých 100 metrov je čo obdivovať. Ak by som ale mal niečo vypichnúť, jednoznačne na vás zanechá skvelý dojem starodávne mestečko Durnstein s jeho hradbami, zrúcaninou hradu, perfektnou uličkou, kde ste cez Eurovelo6 vyzvaní tlačiť bicykel vedľa seba, alebo vás zaujme, kde všade na strmých kopcoch miestni ľudia pestujú hrozno. O niečo ďalej je Spitz, ďalšia pekná obec so zaujímavými uličkami.

Pred Melkom sa stáva cesta monotónnejšia, ale vždy idete po kvalitnom asfalte, úplne bezpečne mimo premávky. Až tesne pred mestom Melk sa opravuje chodník a cyklisti sú nútení prejsť na druhú stranu cesty, na čo šoféri väčšinou reagujú veľmi ústretovo. No aj my sme natrafili na Viedenčana, čo si musel zatrúbiť.

Melk

Opátstvo v Melku pred sebou len na malý okamih zahliadnete, potom zmizne za stromami lemujúcimi Dunaj, či pokryvajúcimi okolité kopce. A potom vás cesta odkloní akoby opačným smerom. Ale to len na most, cez ktorý sa dostanete na druhú stranu Dunaja. Super značený cyklochodník nás dostal až pod majestátne opátstvo do srdca mesta.

Chceli sme sa dostať priamo na areál opátstva, lenže cyklochodník sa v starom meste stratil. Pomocou mapy v mobile sme sa dostali na hlavné parkovisko uložené vysoko nad mestom. Ale do samotného opátstva vás s bicyklami nepustia, tie treba odparkovať skôr. Každopádne aj výhľad z toho parkoviska na mesto a okolie bol pekný.

Ozaj sme už boli hladní, tak sme si po dôkladnom bádaní vyhliadli reštauráciu v spodnej časti hlavného námestia. Tu som zažil veľké sklananie, aké v Rakúsku nemá obdobu. Strašne popletená čašníčka mi nedokázala na dvakrát doniesť radler. Dvakrát mi doniesla klasické pivo. A keď som ju na to upozornil, že ja som chcel radler, tak mi v džbáne doniesla niečo citrusové, aby som si ten radler zamiešal sám. Ale jedlo bol OK, schnitzel s tradičným zemiakovým šalátom aj vegetariánsky quiche (v skutočnosti vegetariánske placky) chutili výborne.

Z Melku do Kremsu

Za nami sa kopili búrkové mraky. Bolo fakt dusno, nečudo, že búrka visela vo vzduchu. Rozhodli sme sa jej utiecť. Rýchlo sme sa dostali z Melku na pravú stranu Dunaja a po cyklochodníku sme v smere vetra trielili naspäť do Kremsu. Pamätal som si, že po tejto trase nebudeme prehádzať dedinkami. Ale keďže pred tými 4 rokmi sme už mali šero, nevedel som, o akú parádnu cyklotrasu ide. Na začiatku sa ešte vyskytli nejaké obchádzky pre zničenú cestu, ale všetky boli vzorne označené, nezablúdili sme ani na jeden meter.

Prekvapil ma často novučičký asfalt, po ktorom sa jazdilo parádne, ešte aj so spomínaným vetrom do chrbta. Na prvých 20km ani nebola príležitosť niekde zastať na kávu, s tým treba rátať. Neskôr sa ukážu asi dve-tri možnosti na občerstvenie. My sme ich nevyužili, lebo sa v skupine rozhodlo, že ideme až do cieľa k autu a potom si dáme kávu v Kremse.

Dobre sme spravili. Nielen, že sme ušli dažďu, ale mali sme tak príležitosť prejsť sa sobotným podvečerným Kremsom, dať si kávu, oddýchnuť po 80km cyklotúre.

Cesta do Bratislavy trvala cca 1:45. Parádny deň za nami. Wachau všetkým odporúčam.

Mapa a video trasy