Keby vám niekto povedal, že “…poď na víkend do Mníchova, len tak na otočku, však za sedem hodín sme tam…”, tak si pomyslíte, že nie je normálny. Keď som však ja volal do Dolomitov Joja s tým, že v piatok večer prídeme, v sobotu bicyklujeme a v nedeľu sa vrátime, tak ani neváhal. Ako sa hovorí, keď tu cyklistiku miluješ, nie je čo riešiť.

O Sellaronda Bike Day som sa dozvedel od kamarátky. Ide o jedno z najväčších podujatí pre amatérskych cyklistov v Európe. Podľa ich oficiálnej Facebook stránky sa naň chystalo vyše 14000 ľudí. Myšlienkou vycestovať na víkend do Dolomitov som sa tak intenzívne zaoberal, až mi jeden februárový večer manželka povedala, aby som tam proste išiel. Rezervoval som cenovo primerané ubytovanie čo najbližšie k centru diania, čo dalo dosť zabrať. Na predmestí mestečka Ortisei sa našiel vhodný apartmánik za 250 EUR na dve noci pre troch. No a potom som už len čakal na tretí júnový víkend.

Sellaronda Bike Day je podujatie, keď od 8:30 do 15:30 sa uzavrie cesta medzi sedlami Dolomitov pre automobilovú dopravu a vpustia sa na ňu cyklisti. Podujatie slúži na propagáciu regiónu, ktorý je známy hlavne pre lyžiarov. Organizátori zabezpečujú bezpečnosť, pre prípad núdze aj zdravotníkov. Na záver zbiera autobus tých, ktorí ten približne 57km okruh nestihnú prejsť a môžu sa zviesť.

My sme sa ubytovali pri Ortisei, takže štartovací bod sme mali v Selva Val Gardena. Trasa smerovala cez Plan de Gralba (1800 metrov nad morom) na Passo Sella (2230 mnm), po klesnutí do údolia na úroveň 1853 mnm cesta viedla na sedlo Passo Pordoi (2241 mnm). Odtiaľ sa klesalo do dedinky Arabba (1601 mnm) a opäť stúpalo do nadmorskej výšky 1850 mnm na Passo Campologno. Odtiaľ zostupovali cyklisti do dedinky Corvara (1522 mnm) a čakalo ich posledné stúpanie na Passo Gardena (2119 mnm). Tento kopec pre mnňa znamenal vykúpenie, lebo to bolo nekonečné, no posledné stúpanie Sellarondy. Odtiaľ som sa už len spustil späť do štartovacieho bodu vo Selva Val Gardene až do Ortisei.

Počas celej cesty sú možnosti na zakúpenie si občerstvenia, dokonca som videl poniektorých, ako si vodu čerpali z prameňov, ktoré stekali z kopcov okolo. Ide o masovú akciu v ťažkom teréne a je pre mňa záhadou, ako sa dokáže zaobísť bez pádov a zranení. Cyklisti zjazdujú vo vyše 70 km/h rýchlosti, na ceste sa pohybujú mladí, deti, dôchodcovia, na drahých carbonových bicykloch, na veľkých a ťažkých horských kolosoch, na handbike či dokonca na velocipéde – proste cyklistickí nadšenci rôzneho veku a výkonnosti. Nevidel som žiaden pád, nezažil som žiadnu nervozitu. Ba naopak – len úsmevy, vďačnosť a radosť. Ľudia tam vydávajú kvantá energie a tá sa nestráca v okolitých majestátnych štítoch, ale vstupuje do vás, aby ste sa na ten kopec vyštverali a prekonali sami seba.

Mali sme šťastie na počasie. Teplomer z rána ukazoval 8 stupňov, no bolo slnečno a taká bola aj predpoveď na celý deň nielen pre podhorie, ale aj na vysokohorské oblasti. Uľahčilo to prípravu príslušenstva, lebo sme sa zaobišli bez plášteniek, návlekov a pod. Počas dňa bolo na trase miestami cez 20 stupňov. Sellaronda Bike Day ročník 2018 sa aj z pohľadu počasia nesmierne vydaril.

Nemá zmysel popisovať krásu Dolomitov. Už len to predhorie je také nádherné, že vyráža dych, kde to tí ľudia dokážu žiť. Obrobené pozemky na strmých svahoch, vybudované celé dediny na náhorných plošinách, kde by ste to nečakali. Predstavte si Liptov alebo Spiš a celé to 5-krát nafúknite – kopce, údolia, vzdialenosti obydlí. Slovensko sa mi páči, Tatry a Spiš milujem, ale Dolomity dávajú pojmu “krásny” iný význam.

Táto časť Dolomitov patrí Taliansku, ale mentálne sa tam žije ako v Rakúsku. Nie len rečou (nemčina je úradný jazyk), ale aj spôsobom života, mentalitou ľudí (vôbec nie sú takí temperamentní, ako Taliani z južnejších regiónov), prístupom ku okoliu (vykosené všetky plochy, čistota, výzdoba dedín) – všetkým na vás dýcha nefalšované Rakúsko. Ani tá pizza nechutí jak má, lebo ju nerobia Taliani. 🙂

Ak máte radi cyklistiku a je aspoň nejaká možnosť absolvovať Sellarondu, neváhajte.

Fotoalbum v krátkom videu