Máme koniec roka a nadišiel čas na rekapituláciu. Na začiatku tohto roku, keď na Slovensku zúrila pandemická situácia, som si vysníval niekoľko cyklistických výletov a som nesmierne rád, že sa mi podarilo ten sen do veľkej miery naplniť.

Prvé mesiace roka sa niesli v znamení lockdownu, takže bicykel poslúžil ako perfektný prostriedok na zresetovanie hlavy. Vo februári sa dalo ísť mimo okres aj kraj, tak som si nejak zaumienil, že si v zimných, respektíve studených, podmienkach splním prvý cieľ – výlet do Komárna a späť.

Ďalšie mesiace až do Veľkej noci bol lockdown s možnosťou vychádzok do prírody, ale len v meste či kraji, takže som sa na bicykli mohol vybrať akurát do Karpát alebo na hrádzu. V tomto čase som najčastejšie zavítal na Biely kríž, odtiaľ do Lozorna a cez Stupavu a Devín domov. Je to jedna z mojich najobľúbenejších trás.

Lockdown liezol na nervy viacerým, čo malo za následok davy ľudí na cyklochodníkoch. Ľudia objavili krásu tohto športu, pokúpili si bicykle a zaplnili hrádzu. Medzi nimi aj môj švagor s manželkou. Pekné počasie v marci nám umožnilo niekoľkokrát vyraziť na Obráku a aspoň tak si užiť čapované pivo.

Po Veľkej noci sa opatrenia uvoľnili a v tom čase sa akosi roztrhlo vreco s organozovanými cyklistickými podujatiami. Jedno z nich som absolvoval v máji: Vážskou cyklomagistrálou. Som veľmi rád, že som si tento región prešiel na bicykli.

Otvorili sa hranice a pamätám si ako dnes, aký to bol super pocit po niekoľkomesačnom zatvorení hraníc opäť vyraziť na rakúske cyklochodníky. Jeden z obľúbených okruhov sa stal BA-Pama-Nickelsdorf-Halbturn-Weiden-Zurndorf-Pama-BA.

Prišiel jún a pandémia akoby skončila – uvoľnili sa opatrenia, mohlo sa jazdiť za hranice. Zašiel som teda ku môjmu obľúbenému ZickSee.

Od marca som mal v hlave cyklistický trip s kolegami, ktorý sa mi podarilo naplánovať na jún. Prevádzky už boli otvorené, ubytovanie zabezpečené, takže sme sme mohli vyraziť na päťdňovú cyklistiku Od Uble ku južnej hranici k Maďarsku a popri nej až do Bratislavy. Fantastický zážitok v super spoločnosti.

V auguste som objavil Trojkopec, takže keď mám chuť na trochu viac nastúpaných metrov, zvolím trasu Kríž-Kačín-Kamzík. A v tomto mesaici som zašiel aj ku Heiden Thor, kde aspoň raz za rok musím prísť vzdať hold starým Rimanom.

Na september sa kvôli pandémii posunula pravidelná aprílová akcia Bratislava-Viedeň. Zišlo sa veľa ľudí a opäť som si prešiel tie siahodlhé rovinky do Viedne. Aby toho nebolo málo, tak aj naspäť.

Podarilo sa zorganizovať aj Profesia na bicykli, už 13. ročník, za účasti veľkého pelotónu. Tentokrát sme objavovali zákutia Malého Dunaja na gravel bicykloch

Babie leto nám prihralo ďalší krásny deň a podarilo sa splniť si ďalší sen – výlet z Monichkirchenu cez Wiener Neustadt a Eisenstadt do Bratislavy. Nádherná príroda, super kvalitná infraštruktúra – proste paráda. Dlhé roky som túžil prejsť si túto trasu a konečne to vyšlo.

A v septembri sa koná ešte jedno pravidelné podujatie – Okolo Slovenska, čo využívam ako skvelú príležitosť na cyklovýlet do cieľového mesta, tentokrát to bola Trnava.

Na jeseň som zvykol častejšie jazdiť ku Trojmedziu, čo je bod, v ktorom sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Rakúska a Maďarska.

V októbri som využil teplejšie počasie a vybral som sa z Bratislavy okolo Neusiedler See, čo je taktiež jedna z trás, ktorú si rád prejdem každý rok.

Ani som nedúfal, no podarilo sa mi v novembri zajazdiť si ešte do Lipótu ako spomienku na Cestu priateľstva.

Bol to celkom slušný cyklistický rok.