Z nenazdajky mi napísal Martin: “Zajtra chcem ísť niečo takéto…” Naplánoval si cca 120km trasu po myjavských kopaniciach. Nechcelo sa mi ale trepať dakam vlakom, keď mám k dispozícii auto. Tak som tu jeho trasu preplánoval a vzniklo z toho to, čo vidíte v nadpise. Akurát to má cca 150km a podľa Mapy.cz prevýšenie okolo 1500m. Lenže poznám kopanice z North Slovakia Tripu a vedel som, že tam tie metre nabiehajú veselo, takže som ich bral s rezervou.

Trampoty s kolesom

Štart z Bratislavy naplánovaný na 8:00 sa oddialil. Martin totiž volal, že má defekt a problém s deravým plášťom. Našťastie, v pivnici som našiel plášť pre jeho koleso, takže sme ešte pri aute nahadzovali nový plášť a vyrazili do Šaštína. Ako sme sadli do auta, spustil sa lejak. Obloha zamračená od nevidím do nevidím. Skontrolovali sme tri aplikácie na počasie a všetky hlásili, že pršať nemá. Uverili sme a v lejaku zamierili na miesto štartu našej etapy.

Niekde v Kútoch ozaj už nepršalo, i keď cesty boli mokré. A už sa aj oblačnosť rozpadávala. Zaparkovali sme pri bazilike, zložili bicykle, nahodili všetko potrebné do kapsí a vyrazili. Lenže po asi 500 metroch Martin nešťastne krúti hlavou, že takto sa nedá jazdiť, lebo plášť na kolese nesedel a nadhadzovalo ho to.

Vrátili sme sa naspäť k autu a snažili sa asi 20 minút bojovať s debilným plášťom, no vylepšili sme to asi o 14%. Martin sa musel rozhodnuť, či ide na jazdu, alebo sa poberie na vlak domov – v jeho hlave zvíťazila prvá možnosť.

Krásnym lesom do Senice

Vyrazili sme smerom na Borský Mikuláš a ocitli sme sa v lese. Nádherný voňavý, čerstvo po daždi, parádny les. Asfalt trochu rozbitý, ale dalo sa to rezko prejsť. Skutočne radosť jazdiť takto v prírode a bez premávky.

Les nás vypľul pri golfom ihrisku, na ktorom bolo rušno. To sme boli už len kúsok od spiaceho okresného mesta. Od Senice sme šli na dedinu Prietrž, s ktoru už mám skúsenosť z výjazdu za Okolo Slovenska 2019. Vedel som, že nás čaká fajný kopec.

Martin trochu zaostával a pripisoval to tomu nešťastnému kolesu, keďže podhadzovanie ho výrazne spomaľovalo a zbytočne uberalo sily.

Na Bradlo a do Myjavy

Keď sme došli do Brezovej pod Bradlom, Maťo sa rozhodol, že to takto nejde a ide hľadať pomoc. V nedeľu. Že nech si vybehnem na Bradlo a on zatiaľ niečo vygoogli.

Tak som začal hltať asfalt smerom na ikonický kopec s majestátnou mohylou. Išlo sa celkom fajn. Je to také pravidelné asi 4km stúpanie, ktoré vás dovedie do nadmorskej výšky 539 mnm.

Kým som šliapal do kopca, Martin mi oznámil, že v “Brezovej nič nie je..”, takže ide do Starej Myjavy, kde našiel ochotného servisáka, že mu pomôže. Ja som si šiel svoje tempo do Myjavy, kde sme sa plánovali stretnúť v rámci obednajšej prestávky.

Cestou do Myjavy som šiel cez Košariská, navigácia ma zaviedla mimo hlavnej cesty na parádny cyklochodník. Vrelo ho všetkým odporúčam. Vedie od Brezovej vpravo, dostane vás ku priehrade a končí pramo v Košariskách, skoro pri rodnom dome M.R.Štefánika.

Navigácia ma ďalej viedla cez Priepasné (Dlhý Vŕšok) a kopanice dávali o sebe znať. 12% hore, 12% dole, ani meter roviny. A do toho začal úradovať severák. Ale cyklistika to je krásna, lebo každú chvíľu máte iné výhľady na okolité pahorky či lúky.

A tak som sa dostal do Myjavy. Zavolal som Martinovi, práve finišovali so správnym nasadením plášťa a že príde za mnou do Myjavy. Stretli sme sa v Reštaurácii Kross. Ak ste tam neboli, choďte tam, ozaj skvelo varia a majú milú obsluhu.

Chlapík-servisman to nejak s Maťovým kolesom dokázal a ak by ste mali podobný problém, že plášť nesadne do ráfiku a koleso podskakuje, mali by zafungovať tieto rady:

1. natrite ráfik jarou, alebo olejom. tak si plášť ľahšie nájde svoje miesto v ráfiku
2. skúste pretlakovať dušu na chvíľu, pokojne aj 10 barov.. dačo zapraská a potom to sfúknite na klasických 7-8.
3. samozrejme, vkladajte do plášta mierne nafúknutú dušu

Super, koleso fixnuté za 5 EUR. Aj v nedeľu sa to dá.

Moravskými cyklochodníčkami

Za Myjavou bolo ešte výživné stúpanie. A keď nie to, tak protivietor. Išli sme smerom na Šance a hraničný prechod do dediny Kuželov. V nej nás privítal krásny mlyn.

Ďalej sme si naplánovali trasu mimo hlavnej cesty. I keď trochu okľukou, ale došli sme cez pekné miesta do dediny Petrov, kde môžete nájsť parádne vinné sklepy.

Tak sme došli do Sudoměříc, kde je hraničný priechod na Slovensko. Za hranicami nás už čakala Skalica.

Skalica-Holič-Šaštín

V tomto kráľovskom meste sme si dali druhú občerstvovaciu prestávku. Pekné mesto to je.

Pokročil čas, tak sme zrevidovali mierne pôvodnú trasu a vynechali sme Kopčany. Keďže som mal pred Martinom mierny náskok, odbočil som v Holíči k miestnemu zámku.

Čakala nás už len cesta ku autu. Nejakých 19km z Holíča do Šaštína. Ale už v Skalici na káve som si všimol, že to teda nebude rovinka. Aj tu je krajina zvlnená jak ranná perina, samé hore-dole do nemoty. Veľmi dlhých predlhých 19km to bolo. A k tomu debilní vodiči. V diaľke na nás škaredo pozeral hrozivý oblak, ale našťastie bol dostatočne ďaleko a nespadla na nás ani kvapka.

V cieli po 148km a 1900 vystúpaných metroch

Došiel som k autu prvý, naložil bajk a chvíľu za mnou dorazil aj Martin. Vydržal plášť aj jeho nohy nezvyknuté na dlhšie výjazdy v tomto roku.

Cyklistika na kopaniciach má svoje čaro. Napedálujete sa do kopcov požehnane, ale odmenou sú vám super scenérie a parádne zjazdy.

Martin, dík za výlet a zavolaj ma aj nabudúce :).