Plachtenie do Viedne a Brna

 

Zdá sa, že zima či studená jar už skončila. Zato vietor divočí o sto šesť. Dnes dulo z juhu a juhovýchodu a tým cyklisti prispôsobovali trasu. Ale teplotne to bolo krásne.

Kukol som na mapu a kam sa dá zájsť z Bratislavy na sever, aby mi vialo do chrbta tak, aby som sa späť vrátil vlakom? Kúty či Břeclav (Mikulov, Valtice, Lednice) je dobrý výber, ale nedávno som tam jazdil, tak som hľadal inú destináciu. No a ponúklo sa Brno. Aby to nebolo také priamočiare, tak som ho opäť skombinoval s Viedňou.

Do Viedne cez Orth a Essling

Do Viedne vedie viacero ciest, najčastejšie po Eurovelo 6, popri Dunaji, cez rafinériu OMV, okolo nudapláže a tak. No dnes som sa rozhodol pre inú cestu, keď som odbočil na Orth an der Donau a pokračoval dedinkami až do Gross-Enzersdorf. Dôvodom bol vietor, keďže fúkalo z juhovýchodu, tak som smeroval čo najviac na severozápad.

Hrad nad Hainburgom – na tom najmenšom kopci 🙂
Nekonečná rovina na Eurovelo 6 smerom do Viedne
Zámok v Orth an der Donau
Krásny pohľad na Alpy

Viedeň

Nechcel som sa v meste zdržiavať, cieľom bolo pozrieť len Stephanplatz. Do mesta som prišiel cez Práter, kde bola parádna atmosféra, ako sa tam mladí aj starí, bežiaci aj prechádzajúci, všetci pospolu a bez napätia presúvajú.

Mesto je popretkávané cyklochodníkmi, no bez navigácie by som nim doteraz blúdil. Značené (mám na mysli nejaké smerové tabule) to tam vôbec nie je, takže všetkým odporúčam jazdiť Viedňou len s pomocou mapy.

Nájazd na Pratersbruck
Dóm sv. Štefana
Ja, MMR a Dóm sv. Štefana
Na Stephansplatz je vždy neúrekom ľudí, dnes sa tam konal aj nejaký protest.

Dostať sa z centra Viedne na sever mimo mesta trvá nejaký čas a dosť mi liezli na nervy semafory. Každých 150-200 metrov trebalo stáť, cyklochodník bol dosť často úzky, na ňom ľudia, preto som šiel väčšinou po ceste. Ale šlo sa bezpečne.

Asi po 17km od Stephansplatz som opúšťal viedenské predmestia na severe a dostal som sa na separovaný cyklochodník. Úplne parádna cyklocesta, ideálne keď vám fúka do chrbta.

Vidiek s vinicami

Po 90. kilometri mojej trasy sa začala cesta vlniť a tie vlny boli občas vcelku kvalitné. Nasledujúcich asi 60km bolo najčlenitejších. Samé hore-dole, v každej doline nejaká dedinka a na poliach okolo vo veľkej miere okrem repky aj vinič. V dedinkách vidieť vinné pivničky, krásne domčeky, ktoré určite neslúžia na bežné bývanie, ale skôr nejaké víkendové pobyty.

Dobre značená cyklotrasa, súčasť Eurovelo 9
Divočina
Divočina 🙂 Fotené za jazdy s asi 16 zoomom, takže kvalitné to nie je
Krátky oddych na kopci pre tyčinku
Pestré farby členitej prírody
Vinné pivničky

Po čase tie kopce ustáli a dostal som sa na vedľajšiu cestu. Uvedomil som si, že začalo byť skutočne rušno, veľa cyklistov využilo dnešný skvelý deň.

Zaujala ma dedina Asparn an der Zaya, v ktorej blízkosti je zámok (MAMUZ). Neskôr sa v diaľke ukázala zrúcanina hradu pri obci Staaz, ktorú som obchádzal z viacerých strán.

Staaz, zrúcanina hradu
Staaz, zrúcanina hradu
Neviem, čo to je, ale je to zaujímavé 🙂

Jáňův dvůr je pecka

To som sa už blížil k českým hraniciam. Vietor stále spolupracoval, tak sa šlo veľmi príjemne. Úžasné čosi.

Prvá dedina za hranicou je Nový Přerov, ktorú som poznal z minulého výjazdu a presne som si pamätal na reštauráciu Jáňův dvůr, ktorú som nevynechal ani dnes. Po cca 150km som si doprial pivo, kávu a niečo pod zub.

Plne obsadená reštaurácia Jáňův dvůr
Kvalitné pivo a výborné jedlo

Do Brna po miestnej hrádzi plnej ľudí

Navigácia ma tentokrát viedla inou trasou ako minule a bolo to oveľa lepšie, lebo som sa úplne vyhol rušným cestám a v drvivej väčšine som šiel po cyklochodníku. Ten viedol buď okolo železnice alebo okolo potoka. Prevýšenie takmer žiadne, ale nebadane som mierne stúpal, čo som veľmi vďaka vetru v chrbte nevnímal.

Prechádzal som cez Vodnú nádrž Nové Mlyny I, chvíľu aj miestnej promenáde. Na kúpanie to ešte nebolo, ale rybárov na mraky.

Asi 20km pred Brnom bolo už na cyklochodníku rušno a čím bližšie k mestu, tým viac rodiniek, korčuliarov, kolobežkárov aj cyklistov. Úplne že kolíziu som nemal, ale teda, náchylné na nehodu to tam je každých 10 metrov. Treba predvídať, predvídať a predvídať.

Konečne som sa ocitol v meste. Kuknem na hodinky a zisťujem, že vlak mi ide o 20 minút, alebo ďalší o dve hodiny. Nerátal som s tým, že dojdem v takom dobrom čase, pôvodne som myslel, že prídem okolo 17:00 a bude čas na pivo v centre. No keď sa naskytla možnosť byť doma o dve hodiny skôr, tak som si zašiel na Náměstí svobody len spraviť fotku a trielil som na stanicu.

Zážitok zo stanice

Na stanici mrte ľudí, vlak už bol na nástupišti. Z jednej pokladne ma pani poslala do druhej (neuvedomil som si, že lístok do Bratislavy treba v Brne kupovať na “medzinárodnej pokladni”). Druhá pani mi kyslo oznámila, že na tento vlak už miestenku na bicykel nekupím, teda že silno pochybuje, ale začala kukať do informačného systému. Ku vedľajšiemu okienku prišiel chalan s bicykom s rovnakou požiadavkou. A dostal rovnakú odpoveď. No mňa pani potešila, že “ešte jedna miestneka tu je” a začala klikať a vypisovať jak žandár. Chalanovi vedľa pani oznámila, že “henten vedľa si práve kúpil posledný lístok a nasledujúci spoj je tiež vypredaný”. Ups!

Netuším, jak chalanisko dopadol, ja som sa vtrepal do vlaku celý šťastný, že budem doma za vidna.

210km cyklovýlet na jednotku

Dnes bol deň, keď som si cyklistiku užíval, k čomu výrazne dopomohol spolupracujúci vietor. Je dosť zásadne vhodne voliť trasu, jej smer, aby ste sa s bicyklom nepohnevali.

Vo vlaku som stretol príjemných ľudí, ktorí išli z Bratislavy šikmo priamo do Brna a tiež sa mali fajn. Takže ak opäť zaduje južný vietor, neváhajte a vyberte sa do Brna. A vopred si kúpte lístok pre bajk na vlak :).

Loading

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *