Bratislava má výbornú polohu. Nejak sa stalo, že si hovie na pohraničí, v ľavom dolnom kúte Slovenska, na skok od Rakúska a Maďarska. Prečo to nevyužiť a neuskutočniť niečo, čo pred 27 rokmi bolo nemožné, trestné, životu nebezpečné. V Profesii sme za posledných 12 mesiacov prijali viacero skutočne mladých ľudí, ktorí sa o ostnantom drôte na hraniciach možno len učili v škole, no keď sa cezeň utekalo a pokusy o jeho prekročenie sa trestali väzením či streľbou, oni ešte nežili.

Ôsmy ročník Profesia na bicykli bude v znamení voľnosti pohybu osôb v Európskej únii. Aby sme si uvedomili a vážili, že napriek problémom, stojí za demokraciu a slobodu na Slovensku bojovať. Od 21.12.2007 sme v Schengene, čo znamená, že máme otvorené hranice. Niektorí chodia do Rakúska nakupovať (však Zuzka 🙂 ), iní si užívajú bezbrehé možnosti cyklistiky na Rakúskej či Maďarskej strane hranice. Sám som zvedavý, koľko kolegov sa tento rok zapojí do pelotónu, či tromfneme minulé roky tejto už tradičnej akcie.

PLÁN TRASY

Cesta cez tri štáty nám umožní posúdiť, ako vyzerajú cesty, domy, celé dediny na Slovensku, v Rakúsku a Maďarsku. Určite si nenecháme ujsť možnosť ochutnať miestne drinky či jedlo a posúdiť, či to s tými slovenskými službami je ozaj také zlé, ako sa vraví.

Budeme prechádzať cez Kittsee a vedeli ste, že táto obec tvorila kedysi jeden celok s Kopčanmi? Pre mňa bolo veľkým prekvapením, že tak ako sa Pressburg po slovensky povie Bratislava, tak sa Kittsee po slovensky povie Kopčany. Kittsee je známe hlavne vďaka rozsiahlemu počtu odrôd marhúľ. V okolí obce sa na hlinitej piesočnatej a štrkovej pôde darí najmä bielym odrodám viniča. V obci sa nachádzajú dva zámky, z ktorých ten starší (Altes Schloss) z 12. storočia patrí súkromníkovi a je pre verejnosť uzavretý. Nový zámok (Neues Schloss) je zo 17. storočia a jeho súčasťou je napríklad aj etnografické múzeum so zbierkou ľudovej kultúry z východnej a južnej Európy. Za zmienku stojí aj pohanská veža, pozostatok kostola svätého Michala zo zaniknutého stredovekého osídlenia Lebern a ako jediná stavba prežila turecké nájazdy v r. 1529.

Ďalšou obcou, ktorú pokorí pelotón, bude Pama (chorv. Bijelo Selo, čiže Biela dedina). Okolie obce Pama je využívané na poľnohospodárske účely, lesy sú takmer vyklčované. Časť územia sa využíva na ochranu dropa veľkého (to je vták). Po tureckých vojnách výrazne poklesol počet obyvateľov, ktorý neskôr stúpol vďaka príchodu Chorvátov. Vďaka tomu sú tu pomerne rozšírené chorvátske kultúrne zvyky (napr. omše). Inak v Pame nie je nič :). Mimochodom vedeli ste, že v roku 1920 patrila celá táto časť Rakúska Maďarsku? Až Trianonska dohoda z 1921 spôsobila pričlenenie celého Burgenlandu k Rakúsku.

Za Pamou budeme hľadať cyklochodník do Maďarska. Tá nás zavedie najprv do dediny Deutsch JahrnDorf a potom do obce Rajka, ktorá, ako uvidíme podľa EČV zaparkovaných áut, je už asi viac slovenská ako maďarská dedina. Do Rajky chodí bratislavská MHD, čo je úplne super, lebo pred tými 27 rokmi sa tu nedostal nikto. No a okrem cenovo dostupných nehnuteľností v Rajke nič zaujímavé nie je 🙂

TERMÍN

• sobota 25.6.2016

Stretávame sa pri Tower115 o cca 9:00. Chcel by som si tu trasu užiť pohodovým tempom, zastaveniami na občerstvenie a pod., takže si na cyklovýlet rezervujte celý deň. Spred Toweru prejdeme cez Most Apollo smerom k Mostu SNP (cca 9:15) a k Mostu Lafranconi (cca 9:25).

TRASA

• vyslovene rovinatá trasa vhodná pre klasikárov, deti a slávnostných športovcov 🙂
• Bratislava – Berg – Kittsee – Pama – Rajka – Bratislava
• 65 km

POZNÁMKY

• budeme prekračovať hranice a podľa všetkého živého colníka neuvidíme, no treba si vziať občiansky preukaz alebo pas
• určite si vezmite prilbu, budeme jazdiť mimo obce a prilba je v takých prípadoch povinná aj pre dospelákov
• natiahnite na seba alebo na svoj bajk aj niečo reflexné
• vezmite si peniaze na nejaké drinky a jedivo, všade sa bude dať platiť našou globálnou menou
• nezabudnite na občerstvenie (vodu, keksy), nikdy neviete, či trafíme do krčmy včas 🙂

ZÁŽITKY Z CYKLOVÝLETU

Tentokrát som sa výberom termínu do počasia trafil. Nebolo to ideálne počasie na cyklistiku, ale bolo jasné, že nebudeme mrznúť a ani nezmokneme. Prvý tropický vpád tohto roku nám dal zabrať. Spočiatku sa na výlet nahlásilo takmer 30 cyklistov, no postupne sa z kadejakých dôvodov odhlasovali. V pelotóne tak chýbali stálice ako Marek, Martin či Laco. No aj tak sa nás zišiel utešený počet – 21, vrátane “externých” posíl Lukáša a Juraja. :). Najmladší účastník má 7 rokov, najstarší 46.

Tento ročník akcie nám skrášlila aj Profesia a to tým, že zasponzorovala krásne cyklodresy. Autorom dizajnu je kolega Ferke a treba uznať, že sa mu vydaril. Cyklodresy sme si objednali z cyklodresy.sk a najprv to vyzeralo na ukážkovú spoluprácu s dodávateľom. No keď prišiel po menších zmätkoch tovar, zistili sme, že objednávku poplietli. Najväčším kolegom doručili o číslo menšie dresy. Uvidíme, ako reklamácia dopadne. Ak úspešne, určite to ocením aj v tomto blogu – zatiaľ čakám.

Stretli sme sa pred Towerom a s miernym meškaním sme sa vydali smerom k mostu Lafranconi. Tam sme sa už všetci stretli aj s účastníkmi z Lamača či Dúbravky. Jojo nestihol našu prvú foto, lebo sa podujal pomôcť stratenému Poliakovi, ktorý dva dni hľadal Bike Kitchen na Tyršovom námnesti. Úvodné kilometre trasy boli veľmi časté prestávky, lebo sme sa prispôsobovali detskému tempu. V tom dusne to veru deti nemali ľahké. Po cca 28 km sme si dali občerstvovaciu pauzu v podniku pri želežničnej stanici v Kittsee. Zažili sme lekciu z kapitalizmu, lebo podnik vyzeral byť zatvorený, no keď nás zbadal majiteľ, ochotne otvoril terasu a podonášal radlery, coly a tousty. Z veľmi ochotnej čašníčky sa vykľula pani vedúca s plynulou slovenčinou. Zaujímala sa o to, kam smerujeme. Odpoveď ju zarazila – vystrúhala grimasu, ktorá mohla znamenať obdiv, strach, ľútosť a všelibársčo iné. Po dopití všetkých nápojov sa s nami rozlúčili “externisti”, ktorí sa ponáhľali domov.

Pelotón sa vybral smerom na Pamu, odtiaľ do Deutsh Jahnrdorf. Bol to ťažký úsek cesty, v silnom protivetre a s minimom úsekov v tieni. Slnko a desné teplo tak znepríjemňovalo cestu. To si vyžiadalo svoje obete a “Paliho” družina sa rozhodla, že sa radšej odvezú domov a pôjdu sa kúpať. I tak ale klobúk dolu, čo dievčatá zvládli odbicyklovať v tak necyklistickom počasí. Tak sa náš pelotón scvrkol na 15 dobrodruhov.

V Deutsch Jahrndorf sme boli všetci unavení, vyčerpaní, smädní, hladní. Pôvodný plán najesť sa až v Rajke sme ochotne prehdnotili a pustili sme sa do hľadania reštaurácie v dedine. Po chvílu sme ju našli – zatvorenú. S veľkým oznamom: “Uzavretá spoločnosť – svadba”. Napriek tomu som smelo vošiel do dvora reštaurácie plného kvetov a opýtal som sa majiteľky, či nás neobslúži. Tá zbadala deti v zúboženom stave a veľmi rýchlo prikývla, že nápoje a zmrzlinu nám ponúkne. Keď sme sa usadili, vrátila sa s úžasnou ponukou. Jej kuchyňa nám môže uvariť rezne s hranolkami a šalátom. A nie len to – špeciálne pre Jonáša pripravila bezlepkový rezeň, čo, ako som pochopil, Jonáš už nejaký ten mesiac nejedol :). Kým sme čakali na jedlo a pitie, menej unavená a hladná časť pelotónu pokračovala do Rajky. My sme sa parádne najedli a odýchli si. Pred nami bol totiž najhorší úsek cesty. Proti vetru, pod silným slnkom, na veľmi zlom asfalte a neskôr po ešte horšej štrkovej ceste plnej jám. Deti bojovali hrdinsky. Dospelí sme im šli príkladom a aj keď sme nevládali, nedávali sme to najavo :).  Tak sme dosiahli najväčšie stúpanie a najvyšší bod našej trasy – most nad dialnicou :). Potom sme sa už len spustili dolu kopčekom do Rajky a boli sme v civilizácii, medzi domami a v aspoň občasnom tieni.

Rýchlo sme sa dostali k bufetu Obrátka, kde nás dobehla odtrhnutá skupina, ktorá si dala obed v csarde niekde v Rajke. Na Obrátke bola najäčšia zábava so sprchou, ktorá v tento sparný, dusný, tropický deň znamenala väčší životabudič ako tri redbully. Po zopár pivách, kofolách, nanukoch a spoločnej rozlúčkovej fotke sa pelotón definitívne roztrhol a každý šiel domov svojím tempom.

Domov sme prišli krásne opálení, unavení, pripečení, ale spokojní. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí napriek pekelnému počasiu vytvorili pelotón ôsmého ročníka Profesia na bicykli. Môj obdiv patrí hlavne deťom, že to nevzdali, že prekonali samých seba a došli až do cieľa. Taktiež veľká poklona patrí Dominike. Tá už v Rajke pozerala po autobusových spojeniach, ale nakoniec to zvládla na dvoch kolesách.

Teším sa na ďalší ročník Profesia na bicykli. Ale už teraz viem, že o týždeň idem s kolegovcami okolo Neusiedle See.