Výlet za pretekármi Okolo Slovenska 2019

 

Organizátori Okolo Slovenska sa v roku 2019 hecli a dotiahli na naše cesty skutočne svetovú elitu. Viacerí čakali príchod Petra Sagana, no ten dal prednosť iným pretekom. Prišli však rovnako slávni profíci, spomeniem len Vivianiho či Kinga alebo Demare. Ako minulý rok, hneď pred zverejnením trás jednotlivých etáp som sa rozhodol, že aj v roku 2019 pôjdem povzbudzovať pelotón. Opäť mi najviac vyhovovala záverečná etapa, ktorá sa mala svoj cieľ v Senici. Netrvalo dlho a dohodol som sa s bývalým spoložiakom z gymnázia Marekom žijúcim v Holíči, že sa vydáme fandiť spoločne a zároveň si konečne spolu zabicyklujeme.

Marek perfektne pozná záhorácke cesty, takže pripravil pre mňa skutočne exkluzívny cyklovýlet tak, aby sa naša trasa pretla s trasou, po ktorej sa preháňali aj pretekári 63. ročníka Okolo Slovenska.

V studenom ráne pri 7 stupňoch sme vyrazili z Holíča smerom do Skalice. Pôvodný plán bol pozrieť si toto historické mesto, no keďže sa tam práve konali Skalické dni, centrum mesta bolo uzavreté a spoplatnené.

Skalica

Pokračovali sme na Sudoměřice. Ani neviete ako a ste v Českej republike, neexistuje tu ani náznak dávnej hranice. Ďalšou zaujímavou dedinkou bol Petrov. Že sme vo vinárskej oblasti, bolo jasné hneď zo začiatku dediny, kde sa na pravoj strane týčili novovybudované/rekonštruované vinárničky.

Petrov a miestne vinárne

Dedina je veľmi pekne upravená, na nerozoznanie od rakúskych obcí. Dostali sme sa do Strážnice, čo je zaujímavá obec tým, že má hradby.

Strážnice a tunajšie hradby

Smerovali sme do Kuželova, kde je parádny starý mlyn. Doviedla nás k nemu aj takáto pekná stromová alej.

Stále bolo chladno, no výstup k spomínanému mlynu nás zahrial. Je to tam pekne upravené, i keď netuším, na aký účel ten mlyn teraz slúži. Stretli sme sa pri ňom s miestnym cyklistom, ktorý nám prezradil, že v okolí sú 4 takéto mlyny a on sa dnes práve rozhodol všetky navštíviť.

Kuželovský mlyn

Nasledoval zjazd smerom ku slovenským hraniciam. Cesta bola vlnitá, asfalt nie veľmi najlepší. Od cesty sme mali krásne výhľady na prírodu a okolité pahorky. Na jednom z nich je aj hrad Branč, ktorý trochu vidieť na nasledujúcej fotke.

Záhorácka príroda s hradom Branč

Na tento hrad sa nám vyskytoval pohľad veľmi často, keďže sa naša trasa točila okolo neho. Po viacerých “hojdačkách” sme sa dostali zjazdom do Myjavy. Malé mestečko ešte spalo, alebo to tam tak polomŕtvo vyzerá vždy. Alebo šli všetci na Skalické dni :).

Myjava

Cez mesto sa trúsili viacerí cyklisti, očividne sme sa približovali ku trase pelotónu Okolo Slovenska. Dostali sme sa do dedinky Prietrž. Na križovatke sa už zbehli viacerí fanúšikovia. Nebolo nás tam “na mraky”, ale atmosféra bola veľmi príjemná.

Prietrž, čakanie na pelotón

Ešte pred príchodom alegorických vozov prišli cestu skontrolovať traťoví komisári. Nepozdávala sa im kôpka jemného štrku, tak vybrali z auta lopatu a pohotovo ju odhádzali.

Traťoví komisári robia poriadky na ceste

Za nimi sa zjavilo auto s reprákmi, z ktorých nám komentátor zhrnul priebeh etapy a aktuálnu situáciu na ceste. Bližil sa únik dňa, za nim s odstupom asi 1 minúty pelotón. V úniku bol aj Slovák Čanecký.

Oznamovanie aktuálnej situácie na trati

Tu už išlo do tuhého, všetko bolo pripravené na prejazd pelotónu, začali sme sa pripravovať aj my a snažili sme sa strategicky rozmiestniť popri ceste, aby sme videli a odfotili čo najviac. Marek sa pobral do “priekopy”, z ktorej spravil zopár exkluzívnych záberov :).

Marek čakajúci na pelotón v zákope

Prešli alegorické vozy, myslím, že o niečo skromnejšie ako minulý rok. Slečny a páni nám porozhadzovali tyčinky, šatky, vody, letáky.. Vrhli sme sa na to ako supy, poďakovali a čakali na jazdcov. Prefrčali okolo veľkou rýchlosťou, i keď sme boli na ostrej zákrute. Tu je zopár záberov z ich prejazdu.

Keď všetci vrátane dlhočizného sprievodu áut prešli, nasadli sme na bajky a vyrazili nad dedinu na kopec. Hromadne, desiatky ľudí, vymakaní cyklisti, aj miestni s deťmi.

Organizátori to vymysleli bravúrne, lebo umožnili nám na krátkom úseku vidieť pelotón niekoľkokrát. Pretekári sa cez Prietrž drmotali trikrát, z toho dvakrát šli na kopec s horskou prémiou. Na ňom sme si ich počkali.

Diváci čakajú na pelotón pred vrchárskom prémiou

Marek čaká na pelotón

Všetci čakajú na pelotón

Z prvej skupinky jazdci do kopca šprintovali po prémiové vrchárske body

Netuším, kto to je, ale je z World Teamu :). Jazdci aj do kopca frčali takou rýchlosťou, že sa ťažko dali identifkovať ich dresy, kdeže tváre a mená

Už sa na kopec dostáva pelotón

V tvárach cyklistov vidieť vypätie, úsilie, únavu.

Kým pelotón obchádzal približne 20 kilometrový okruh, my sme zišli asi 5km dole kopcom do cieľového mesta Senica. Tu už bol koridor ľudí čakajúcich na finále tejto šou. Aj RTVS už začala svoj prenos.

Pán Privara v improvizovanom štúdiu RTVS

Únik dňa bol pohltený. Sledovali sme to na veľkoplošnej obrazovke, dianie komentoval aj moderátor na námesti. Našli sme si snáď posledné voľné miesto pri koridore. Divákov bolo ozaj neúrekom. Cieľom, ale ešte nie cieľovou páskou prefrčali prví jazdci pelotónu.

Jazdci vchádzajú do posledného kola

Demare vo vláčiku svojho FdJ

Juraj Sagan (v bielom drese Bory) kdesi hlboko v pelotóne

Žltý muž, Lamparte si kontroluje situáciu

A to už išlo ozaj do tuhého, 63. ročník Okolo Slovenska išiel do finále. Po 5 etapách, 4 dňoch v sedle bicykla, takmer 800 km v nohách. Do cieľa prišiel celý pelotón a špurtovalo sa o víťazstvo. Túto disciplínu dokonale ovláda aktuálne najrýchleší muž na bicykli, Ellia Viviani. V drese európskeho majstra preťal symbolickú pásku ako prvý, víťazným gestom dal najavo, ako sa veľmi teší.

Víťaz poslednej etapy Ellia Viviani

Stihol som ešte cvaknúť aj muža v žltom. Akosi sa netešil, no možno bol len unavený. Yves Lamparte si odnáša žltý dres z Okolo Slovenska 2019.

Yves Lamparte ostal v žltom

Pretekali svoj job dokončili. My sme mali pred sebou ešte cestu do Holíča. Ešte predtým sme sa ale rozhodli pozrieť tímové autobusy, chceli sme nasať atmosféru pretekov aj z ich pozadia.

Pred autobusmi Bory bolo rušno.

Bicykle veľkých cyklistov na dosah ruky. Vzady Juraja Sagana, vpredu Buchmanov

Potom sme sa pobrali späť na námestie, kde už sa dekorovali víťazi. Zišlo sa tu veľa ľudí a ani zďaleko nie všetci boli cyklisti. Boli sme svedkovia toho, ako si jedna mladá pani odnášala bidón ako suvenír, a krvopotne sa ho snažila otvoriť. Pôsobilo to tak, že vôbec nevie, čo drží v ruke. Atmosféra na námesti v Senici bola super.

Dekorovanie víťazov Okolo Slovenska pred plným námestím v Senici

Sláva víťazom, česť porazeným

Rozlúčili sme sa so Senicou krátkym občerstvením. Počas popíjania stretol Marek niekoľko známych, veľmi ho potešilo, že sa pri ňom pristavujú jeho bývalí žiaci. Pre učiteľa asi nie je väčšia odmena, ako to, že sa k nemu priznávajú žiaci a s nefalšovaným záujmom sa pýtajú, ako sa mu darí.

Marek znalý tunajších ciest ma zobral do Holíča mierne naokolo, ale mimo rušných ciest. Veľmi príjemné cestičky, samé hore-dole. Míňali sme aj takýto kríž.

Úspešne sme po takmer 100km dorazli do Holíča. Bola to vynikajúca trasa, perfektne sme si pokecali, zažili sme aj nejaké tie emócie, ktoré ku pretekom patria.

MAREK, VĎAKA ZA SKVELÝ VÝLET.

Naša trasa, 97km, 1010 nastúpaných metrov

477 total views, 3 views today

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *