Okolo Slovenska 2020 mojimi očami

 

Veľmi som sa potešil, keď organizátori s definitívnou platnosťou potvrdili, že napriek korone sa podujatie Okolo Slovenska bude konať. Do ich plánov zasiahla pandémia dosť drasticky, no mohli byť radi, že sa tento najväčší etapák na Slovensku mohol vôbec uskutočniť. Pôvodne sa ho malo zúčastniť až 6 World tímov, no pre pozitívny test na Covid19 sa CCC odhlásilo. V pelotóne tak ostali zástupcovia 5 veľkých World tímov: Deceuninck – Quick-Step, Sunweb, Israel Startup Nation, Cofidis a samozrejme aj Bora Hansgrohe. Popri nich skúšali zamiešať kartami a ukázať sa aj kontinentálne tímy zo Slovenska, Českej republiky, Belgicka Nórska a ďalších štátov. Tento rok na Slovensko neprišli také hviezdy ako minulý rok, lebo paralelne s Okolo Slovenska prebiehali ďalšie veľké akcie (vrátane Tour de France), no aj tak to bol boj hodný profesionálov na dvoch kolesách. Ale tento blog nebude o výsledkoch tohto podujatia, skôr o mojich zážitkoch z povzbudzovania.

Minulé ročníky boli vydarené

Posledná etapa Okolo Slovenska 2020 končila v Skalici, čo je “čo by kameňom dohodil” od Bratislavy a tak som sa už po tretí krát rozhodol zapojiť do fandenia, aby som dotvoril atmosféru podujatia a povzbudil tak borcov na kolesách. V roku 2018 končil pelotón v Galante a minulý rok v Senici. Obe akcie sa mi veľmi páčili a tak som neváhal a naplánoval si deň tak, aby som si aj zabicykloval, videl profesionálov na kolesách – a v neposlednom rade aj sa stretol s kamarátom.

Marek mi bol napriek jeho veľkej vyťaženosti spoločníkom aj tento rok, pribral aj svojho syna Olivera, tak sme sa na cesty poslednej etapy Okolo Slovenska vybrali v trojici.

Už tradične som si deň naplánoval tak, aby som si zrána zabicykloval a prišiel do cieľového mesta na špurtérske finále. Itinerár podujatia umožňoval vidieť pelotón viackrát, lebo cez obec Radošovce prechádzali jazdci dvakrát. Našu trasu sme teda tvorili tak, aby v čase prejazdu pelotónu boli v Radošovciach a kým sa pelotón poberie smerom na Dudovce a Popudinskeé Močidľany do Skalice, tak my sa prehupneme cez Mokrý Háj do cieľa na námestie v Skalici.

Moja etapa za pelotónom Okolo Slovensko

Tohtoročný september je také stabilné počasie ako režim v Severnej Kórei, ideálna teplota, slnko nad hlavou, slabý vietor – proste sen každého cyklistu. Zrána bolo síce sviežo, ako krútením pedálov sme sa zohriali a po 30km som si dával bundu dolu. Naša trasa viedla z Holíča, odkiaľ je Marek, do Kútov po ceste č.2. Mal som obavu, ako to na tej Záhoráckej diaľnici bude s premávkou, ale treba ozaj uznať, že sa išlo vynikajúco. Krajnica na tej ceste nie je veľmi široká, no motoristi jazdili disciplinovane. No bol víkend a cez pracovný deň by som sa tejto cesta radšej vyhol. Z Kútov sme sa vybrali cez Čáry do Šaštína-Stráže, čo bola iba o málo menej rušná cesta, ale v sobotnej premávke sa to dá v pohode zvládnuť. Pozreli sme si baziliku, predsa len, ide o kultúrnu pamiatku zo skorého 18. storočia. Aby sme sa vyhli hlavnej ceste a aby sme našliapali nejaké kilometre, naša trasa ďalej pokračovala do obce Gbely a cez Petrovu Ves, Letničie a Štefanov sme sa opäť dostali na hlavnú cestu. Takto sme aj nejaké tie výškové metre natrackovali, lebo cesta č.500 vedie po rovine.

Úsek cesty po odbočku na Koválov bol najdesivejší, čo sa premávky týka. Chcel som ho mať rýchlo z krku, tak som sa utrhol aj chalanom a videli sme sa až za križovatkou na Smrdáky. Tam to už bola pohoda, i keď s menej kvalitným asfaltom. Smrdáky našťastie nesmrdia, prišli sme ku ostrej zákrute, kde sme odbočili doľava na Oreské. To už bola trasa, ktorou sa vydal aj pelotón Okolo Slovenska. Mne sa tou rozbitou cestou šlo dosť zle, ešte je to aj do nepríjemného kopca. Neviem si predstaviť, ako sa tadiaľ driapalo 120 cyklistov v tempe.

Nad dedinou je veľký miléniový kríž postavený v roku 2020. Miestni z toho spravili celkom príjemnú zastávku pre cyklistov. Tu sa konečne už objavuje aj cyklistické značenie, ktoré v prechádzajúcej časti Záhoria úplne chýba. Za krížom sa ešte trochu šliape do kopčeka a potom je to už zjazd až do Radošoviec. V miestnej časti Vieska sme sa rozhodli počkať na pelotón a keďže sme mali cca hodinku čas, zašli sme do mlyna na pivo/kofolu. V tom čase začal na RTVS aj priamy prenos, takže popri popíjaní sme sledovali súboje na ceste cez mobil.

 

Radošovce, fan zóna č. 1

Uf, takmer sme nestihli karavánový sprievod. Sotva sme vyšli z podniku, už húkali húkačky a trúbili autá, z ktorých vyhadzovali suveníry a reklamné predmety. Tak sa nám ušla nejaká peňaženka, balón, proteínová tyčinka a šatka. Na križovatke vo Vieske sa už združovali zvedavci, medzi nimi aj zopár cyklistov. Po očku sme sledovali cez mobil, kde sa pelotón nachádza, takže sme vedeli, ako dlho ešte musíme čakať.

Naše stanovište bola ostrá pravouhlá zákruta. Odhadli sme, že tadiaľ pôjdu cyklisti najpomalšie, takže bude čas si ich okúkať. Ako veľmi sme sa mýlili. Únik v počte štyroch cyklistov tadiaľ preletel asi v 40tke. Neskutočná rýchlosť. Po asi 4 minútach prišiel pelotón. Ten sa teda tiež neflákal a prehučal okolo nás hádam v ešte väčšej rýchlosti. Zo dvaja jazdci si zrezali zákrutu cez plochu, na ktorej som stál aj s mojim bicyklom a veru riadne mi zredlo, keď sa okolo môjho bajku prehnali.

To bola paráda, toľko energie v pelotóne, pokriky, tlieskanie, fandenie. Super zážitok.

 

Nad Mokrým Hájom, fan zóna č. 2

Marek s Oliverom ma varovali, že cez Mokrý Háj do Skalice je to síce asi 10km, ale cez kopec. Netušil som, či sa stíhame dostaviť na jeho vrch, lebo ešte sme len opúšťali Radošovce a už sa proti nám valili autá z karavány. No nejak sme to stihli, dostali sme sa na kopec a hľadali vhodné miesto na ďalšiu “fan zónu”. Rozhodli sme sa zísť nižšie, kde prichádzajúci cyklisti od Skalice mali väčší sklon kopca. Prišli sme ku menej početnej skupinke domácich, ktorí sa na toto divadlo prišli tiež pozrieť. Na tomto mieste čakalo na cyklistov stúpanie asi 10%. To sa už dalo pozerať, ako makajú. Únik mal už len troch členov, za ním v krátkom slede sa hnal rozpadnutý pelotón s očividne väčšou rýchlosťou. Kričali sme, povzbudzovali, hnali cyklistov vpred.

 

Skalica, cieľ etapy, fan zóna č.3

Po prejdení auta so šachovnicou označujúceho koniec pelotónu sme sa pobrali do Skalice, čo bol krátky ale svižný zjazd. Na námestí sa už zišlo kopec ľudí, moderátor veľmi príjemne komentoval dianie na ceste, hecoval aj divákov. Dostali sme sa na métu 25m pred cieľom. Po asi 10 minútach to vygradovalo a dorazili špurtéri. Vôbec som nestíhal vnímať, kde kto je. Dresy rôznych farieb sa prefičali v plnej rýchlosti okolo, nemal som šajnu, kde je žltý či zelený dres, nehovoriac o drese slovenského majstra. Len som proste cvakal fotky s nádejou, že niečo zaujímavé zachytím. Ale dav ľudí v rúškach kričal, fandil, povzbudzoval. Tak, ako sa na pravých fanúšikov patrí. Senzačná atmosféra. Mne osobne bolo úplne jedno, kto vyhrá, kto sa oblečie do akého dresu na pódiu. Ja som si užíval tú atmosféru, kde bolo sústredených stovky fanúšikov cestnej cyklistiky.

 

Oceňovanie víťazov a zákulisie pelotónu

Po dojazde cyklistov a rýchlom okukaní stánkov rôznych sponzorov sme sa vybrali hľadať tímové autobusy. V minulosti bolo možné vidieť a odfotiť sa s cyklistami, no pre koronu sa nám to teraz nepodarilo. Tak sme aspoň videli prácu podporného tímu cyklistov. Umývanie bicyklov, príprava občerstvenia, odkladanie bicyklov a podobne. Práve tam sa dá dostať aj k bidónom, čo je vzácny suvenír z takýchto podujatí. Bol som teda trpezlivý a poradilo sa čo-to získať aj mne. Najväčší problém som potom mal to celé napchať do vreciek na drese, ale ako sa hovorí: “dobrých bidónov sa všade veľa zmestí”.

Moje kroky nasledovali pred hlavné pódium, kde už prebiehal ceremoniál odmeňovania víťazov vo všetkých kategóriách. Potešilo ma, že na námestie prišlo dosť veľa ľudí, atmosféra bola ozaj veľmi príjemná.

 

64. ročník Okolo Slovenska sa skončil a podľa slov jeho prezidenta p. Privaru to bol vydarený ročník aj napriek problémom s opatreniami kvôli korona víruse. Nás ešte čakala 7km cesta do Holíča k autu, kde sa naša etapa začala aj končila. Prešli sme si 92km, absolvovali sme cestu, po ktorej jazdili aj profíci, videli sme ich na troch rôznych miestach. Vďaka Marekovým znalostiam regiónu sme to všetko stihli úplne famózne.

Som strašne zvedavý, kadiaľ povedie trasa 65. ročníka Okolo Slovenska, ale ak sa len trochu bude dať, určite sa vyberiem na jej poslednú etapu povzbudiť a fandiť všetkým cyklistom v pelotóne.

900 total views, 9 views today

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *