Cez Levoču na Uložu, do Plavnice a Starej Ľubovne až do Kežmarku

 

Letná dovolenka ma opäť zaviala na Spiš, môj rodný región, ktorý som si zamiloval. Po parádnej turistike v Nízkych Tatrách nadišiel čas aj pre prevetranie sa na bicykli. Už dávnejšie som si vytipoval trasu plnú výziev. Pohľad na mapu ukázal, aký okruh si zvoliť tak, aby som sa čo najviac vyhýbal cestám prvej triedy.

Z malebnej dedinky Kurimany som zamieril do blízkej Levoče. Predpokladám, že viacerí tadiaľ išli aspoň autom, takže vedia, že cez Levoču sa ide do kopca, ktorý končí až za cintorínom nad benzínkou. Potom nasleduje krátky zjazd smerom na Spišský Hrhov, ale ešte pred obcou je odbočka na dedinku Uloža, čo bol môj prvý horský cieľ. Uloža je uložená vo výške takmer 1000 mnm, Levoča okolo 550 mnm, tak si viete predstaviť, aké stúpanie vás tam privedie. Ale tie pohľady do doliny, tie stoja za to.

Cestou na Uložu sú parádne výhľady, aj na Mariánsku Horu.

Stúpanie na Uložu, ktorej prvé domy sa už ukazujú

Z Ulože je krásny výhlad všetkými smermi. Dedina je ale spustnutá, asi je tam ťažký život, tak sa postupne vyľydňuje.

Uloža ešte nie je úplne na vrchole stúpania, ten dosiahnete až nejaký kilometer za dedinou. Odtiaľ už nasleduje kvalitné klesanie. Míňate dedinky Vyšné Repaše a Nižné Repaše – ide o cyklocestu aj s príslušným značením.

Hustá sieť cyklochodníkov na Spiši

Klesáte, stále klesáte a míňate kričovatky cyklociest, prechádzate krásnou spišskou krajinou.

Farebná spišská krajina

Križovatky cyklociest na Spiši

Postupne sa dostávate na okraj Spiša k Šarišu. Ale príroda je stále krásna, na slnku tepľúčko, v tieni chlad.

Pohľad na Šariš

Preletel som cez križovatku na Tichý Potok, čo je úžasný cyklochodník, ktorým som prechádzal pred časom aj s bratom. Dostal som sa do dediny Brutovce, čakal ma zjazd, aký som snáď ani nezažil. Týmito cestami tretej triedy autá veľmi nejazdia, takže zjazd sa dá pekne užiť. Dostal som sa na križovatku pri Vyšnom Slavkove, kde som prvykrát stretol cyklistu, ktorý špekuloval, ktorým smerom sa vybrať.

Moja cesta viedla ďalej na Nižný Slavkov, do Brezovičky a Brezovice. Do tejto dediny sa dá dostať aj cez spomínaný Tichý Potok. Pokračoval som na Torysu, kde som odbočil na Šarišské Dravce. Ako názov napovedá, to už som bicykloval po Šariši, zatiaľ v jeho rovinatej časti.

Po žatve na Šariši

Na viacerých miestach vidieť pasúci sa dobytok

Tento kúsok Slovenska vôbec nepoznám, nikdy som tadiaľ neprechádzal, takže za každou zákrutou som očakával, aký terén ma prekvapí. Kopec za Krásnou Lúkou ma však šokoval. Kvalitné 12% stúpanie preverí každého, potrápil som sa, až zo mňa pri 16C lialo. Na kopci je altánok, kde som si odýchol a pokochal sa výhľadom do dolinky.

Výhľad nad Krásnou Lúkou

Kopec vyvrcholil pred Šambronom. Pred jeho vrcholom ma predbehol cyklista s poľským pozdravom. Hore bol ten drobný mužíček rýchly, ale v zjazde nemal šancu. A zjazd cez Šambron až ku Plavnici to bola 10km rozprávka. 🙂

Cesta druhej triedy ma priviedla ku rieke Poprad. Miernym ale neprestajným stúpaním som sa dostal až ku Starej Ľubovni. Hrad nad mestom sa týčil už z diaľky.

Cesta z Plavnice na Starú Ľubovňu už je rušnejšia, ale vodiči boli ohľaduplní. Nad cestou a stromom trochu vidieť Ľubovniansky hrad

Nad strašiakom v poli sa na kopci týči Ľubovniansky hrad

Cez Starú Ľubovňu som rýchlo prešiel, centru mesta som sa vyhol. Cesta smerom na Kežmarok je však dosť rušná, krajnica pomerne symbolická.

Cesta zo Starej Ľubovne smerom na Kežmarok.

Dostal som hlad, tak som hľadal vhodnú dedinu s ešte vhodnejšou krčmou. V Hniezdnom, Forbasoch ani v Nižných Ružbachoch sa taká nenašla, tak som sa tešil na mesto Podolínec, cez ktoré som autom už šiel a pamätal si jeho pekné námestie. Dorazil som do mesta, vidím jeho zrekonštruované námestia, ale žiadna terasa, žiadny podnik, kam zložiť svoje unavené kosti. Každá lavička námestia bola obsadená Cigánmi, ktorí na seba pokrikovali ako keby to celé okolie bola ich obývačka. Tak som sa pobral hľadať občerstvenie ďalej.

Námestie v Podolínci

To už som v kraji pod Tatrami, o čom vás presvedčí aj pohľad po okolí. Ponad lúky a polia sa týčia končiare Vysokých Tatier.

Kraj pod Tatrami

Konečne som prišiel do Spišskej Belej, ktorú už ako-tak poznám. Na námesti pri mestskom úrade a zvonici som našiel terasu, ale bez obsluhy. Tá nakoniec nebola ani v podniku, visel len odkaz “Prídem za chvíľu”. Nečakal som a o 50 metrov som našiel ďalšiu terasku, tiež bez obsluhy, ale milá čašníčka bola vo vnútri.

Oddych pri kofole a káve mi spríjemňovali bociany na komíne Mestského úradu.

Zvonica s kostolom v Spišskej Belej

Prestávka mi padla veľmi vhod, nabral som energiu a vybral sa už pomerne známou cestou do Kežmarku. Novinkou mi však bol cyklochodník zo Stražok do Kežmarku okolo rieky Poprad popod les.

Kaštieľ Strážky, treba vidieť

Cyklochodník, po ktorom nemôžete prejsť na bicykli

Z Kežmarku som šiel na Vrbov. Cesta je to rozbitá, hodí po nej aj dosť áut, takže je to skôr pre skúsených cyklistov. Ale poskytuje pekné pohľady na okolitú prírodu, vrátane Tatier.

Solárne podnikanie pod Tatrami

Do Abrahámoviec sa dostanete stúpaním, no z tejto dedinky až dolu ku hlavnej ceste E18 je to neskutočne kvalitný zjazd, kde sa dá bezpečne dosiahnuť rýchlosť 70 km/hod. Keď dojdete do Jánoviec, upúta vás pohľad na Spišský Štvrtok a hlavne jeho dominantu, kostol s vysokou vežou a kaplnkou Zápoľských.

Pohľad na Spišský Štvrtok od Jánoviec

Predomnou bol ešte jeden vačší kopec od Spišského Štvrtku nad Dravce. Tešil som sa ale zase na klesanie po širokej krajnici, počas ktorého bohate oklepete noky a naberiete ďalšie sily. Za motoresom Starý Mlyn už je odbočka na Kurimany, moje východiskové miesto. Týmto sa môj 133 km cyklokruh uzavrel.

133km trasa severného Spiša

Ak vás trasa zaujala, stiahnite si ju v GPX formáte.

345 total views, 6 views today

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *