Horúce letné dni treba tráviť pri vode. Alebo vo vyšších nadmorských výškach. Na jeden deň k moru sa neoplatí ísť, ale do hôr áno. Z Bratislavy to máme ku vyšším nadmorským výškam na skok, tak som blízkosť Álp využil.

Logistika bola jednoduchá.

• ráno o siedmej autom za hodinu a pol do dediny Gloggnitz, konkrétne na P+R parkovisko pri železničnej stanici
• okolo pol deviatej vyrážam na trip
• bez stresu si odkrútim 167km okruh s primeraným množstvom prestávok
• okolo piatej-šiestej som pri aute
• po 1,5 hodinovej ceste som doma ešte za vidna

Zháňal som na tento plán aj kamarátov, ale nik sa nepridal. Nechcel som ho odkladať, lebo tak dobré počasie, ako hlásili práve na deň jazdy, tam bežne nebýva. Vyrazil som teda sám.

Gloggnitz – Semmering – Mariazell

Čo sa týka jazdenia v Alpách, som totálny začiatočník, nepoznám to tam. Trasu som si volil podľa Mapy.cz. Začínal som v Gloggnitzi, lebo dá sa tam dostať z Bratislavy v rozumnom čase a potom som už len pozeral, ako sa dostať do Mariazellu. Následne som hľadal cestu späť do Gloggnitzu, aby bol z toho okruh.

Semmering som minulý rok navštívil, ale tentokrát som sa do tohto lyžiarského strediska dostal z úplne inej strany. Najprv popod veľký diaľničný viadukt a potom serpentínami hore do nadmorskej výšky 800 metrov nad morom.

Po hodine jazdy som sa ocitol v centre lyžiarskeho strediska. Nezdržiaval som sa tu, i keď miestne podniky už turistov, ktorých tu bolo celkom dosť, lákali.

Zjazdom som prešiel ďalšie časti rozvláčeného mestečka Semmering až som sa dostal do väčšieho sídla Mürzzuschlag. Navigácia ma doviedla k riečke Mürz a okolo nej som sa pomotal až som z mesta vypadol.

Pred dedinkou Neuberg an der Mürz je hneď pri ceste zaujímavý hotel – Art hotel. Budova ma štýlový dizan, takmer ako Gaudiho stavby v Barcelóne.

Moja trasa viedla väčšinou po ceste, ale občas sa vedľa nej zjavil cyklochodník. Postupne som sa ocitol v zajatí strmých hôr. Ktorýmkoľvek smerom som sa pozrel, mohol som obdivovať krásnu prírodu.

Po 60km a takmer troch hodinách na bicykli som vystúpal na najvyšší bod trasy, v 1200 metrov nad morom umiestnenom lyžiarskom stredisku Niederalpen. Cesta sa zdvihla veľmi skoro, mierne stúpanie začína 30km pred vrcholom, ale to skutočne strmé má takých 10-13 kilometrov.

Tu bolo citeľne chladnejšie, k čomu napomohla aj zamračená obloha. Ale akosi som cítil, že dážď z toho nehrozí, bol som pokojný. Pri zjazde dole by som privítal ešte jednu vrstvu oblečenia, no spoľahol som sa na to, že nižšie ma slnko rýchlo zohreje.

Zjazdoval som až pod Mariazell. Priamo do obce som musel zase nejaké metre vystúpať. O tejto svätej dedinke som počul dávnejšie, ale ani raz som tam nebol. Tak som bol zvedavý na tú atmosféru. A popravde, mal som väčšie očakávania. Veľký kontrast, vidieť katedrálu a hneď vedľa nej trhovisko s gýčmi všetkého druhu. Samotná pešia zóna je úzka ulica. Navyše som zasadol na pivo do hotelového podniku a samozrejme, že sa tam nedalo platiť kartou.

Rozhodol som sa nejesť tu a vyhliadol som si podnik po ceste ďalej, v Gscheide.

Mariazell – Kernhof – Höllental – Gloggnitz

Z Mariazellu sa ide hneď krásnym zjazdom ku nenápadnej odbočke, po ktorej cestička lemuje riečku Weister. Na tomto úseku som stretával viacerých cyklistov. Cesta vedie krásnou prírodou až ku vodnej nádrži. Zopár kilometrov za ňou sa nachádzala reštaurácia a vážne som uvažoval, že si práve tu dám obedovú pauzu. Ale chlapec brigádnik mi lámavou angličtinou oznámil, že sa dá platiť len kešom alebo “cez IBAN”. Tak som si povedal, že ten Gscheid nie je ďaleko, idem ďalej.

Od tej odbočky cesta mierne stúpala, ale ozaj len mierne, takže aj tam sa dalo ísť okolo 27-30 km/hod. Ako som prišiel späť na hlavnejšiu cestu do Gscheidu, už z diaľky som tušil, že je zle. Podnik zatvorený, lebo v stredu a štvrtok majú odpočinkový deň.

Našťastie, asi kilometer od Gscheidu na ľavej strane cesty, v strede ničoho, za zjavila reštaurácia s parádnym menu a hlavne, dalo sa platiť kartou. Majú tam chutný zleninový šalát s morčacim mäsom a čapoveného nealkoholického radlera. Královsky som sa najedol.

Pobral som sa ďalej na Kernhof, St. Aegyd am Neuwalde a Schwarzau im Gebirge. V posledne menovanej dedine som sa opäť zastavil, lebo to som sa už blížil k cieľu a mal som dosť času užiť si cyklistiku so všetkým, čo k nej patrí, teda aj s pivom a kávou :).

Medzi St. Aegyd am Neuwalde a Schwarzau im Gebirde ma čakalo ešte jedno 6% stúpanie. Mne sa tieto kopce ľahšie zvládajú, keď sú v serpentínach, čo bol aj tento prípad. No tešil som sa na následný zjazd. K nemu však nedošlo, respektíve nie úplne. Lebo hneď po dosiahnutí vrcholu stúpania sa namiesto asfaltu zjavila šotolina. Ide pritom o riadnu cestu aj pre autá, ale z nejakého dôvodu na nej chýba asfalt. Takže asi 15 km/hod rýchlosťou som si ničil 6 kilometrov brzdové kotúče. Potom sa konečne zjavil asfalt a cesta klesala nepretržite ďalších vyše 30 kilometrov.

To už som sa motal okolo neskutočne čistej riečky Schwarza. Na necelom 140. kilometri mojej jazdy som sa dostal na miesta, kde som jazdil pri mojom prvom výjazde na Semmering. V obkolesení strmých svahov a hôr popretkávaných turistickými chodníkmi sa mi jazdilo nádherne. Popri ceste bolo odparkovaných kopec áut, turistikou to tam ozaj žije. Prechádzal som aj menším tunelom. Volá sa tom tam Höllental a je to jedna z najkrajších ciest, po ktorej som v živote jazdil. 15 kilometrov čistej cyklistickej rozkoše.

Táto krása končí zopár metrov za miestom, kde je lanovka Raxseilbahn pri dedine Hirschwang an der Rax.

Navigácia ma viedla mimo hlavnej cesty ku riečke, ale občas som dal prednosť hlavnej ceste, lebo bola rýchlejšia. Dostal som sa ku zámku v dedinke Reichenau an der Rax a postupne stálym klesaním až do Gloggnitzu.

Skvelí vodiči v Rakúsku

Celý odstavec tohto článku som sa rozhodol venovať kultúre jazdenia v Rakúsku. Je to len zopár kilometrov od Slovenska, ale mentalita vodičov je diametrálne odlišná. Nielen, že predbiehajú s dvojmetrovým odstupom, ale púšťajú ma odbočiť na vedľajšiu cestu, i keď sami majú prednosť.

Vodiči malých áut, športiakov, dodávok aj nákladniakov čakajú, kým ma v tých zákrutách môžu bezpečne obehnúť. Úplne pokojne idú za mnou 100 metrov, keď treba aj dlhšie, kým nevidia, že ma môžu bezpečne obísť. Žiadne nadávky, trúbenie či turovanie motora. Bicyklovanie rakúskymi cestami je radosť.

Trasa Gloggnitz – Mariazell – Gloggnitz