Máme za sebou veľmi daždivý máj, aj v podujatí Do práce na bicykli mám po dlhých rokoch menej ako 400km najazdených. Ale na sviatok všetkých detí nám za oknami konečne zavládlo letné počasie a už aj tí, ktorí nefandia cyklistike ako ja, uvažujú, že vytiahnu bicykel z pivnice a oprášia ho. Všetkým ponúkam už tradičnú cykloakciu Profesia na bicykli, ktorej cieľom je rozbicyklovať kolegov, ukázať im krásu cyklistiky, spoznať okolie Bratislavy, kam sa dá bezpečne pobicyklovať, neraz aj s rodinkami.

V rámci tohto podujatia sme už videli Neziderské jazero, spoznali moravskú cyklocestu, prebicyklovali trasy na Rakúsko-Maďarskom pohraničí, dokonca sme zašli až do Viedne. Kam sa vyberieme tento rok?

Trasa 11. ročníka Profesia na bicykli

Minulý rok o trase rozhodlo hlasovanie, kedy len o tri hlasy zvíťazila trasa z Plaveckého Štvrtku do Bratislavy. Pre tento rok som veľmi nešpekuloval a za trasu som vybral tú, ktorá sa v minuloročnom hlasovaní umiestnila na druhom mieste – z Parndorfu ku Zicksee.

Tento okruh má okolo 75 km a vedie po rovinatom teréne, až na krátky šotolinový úsek je všetko asfaltka. Zo skúsensoti viem, že celá trsasa sa dá hravo zvládnuť na cestnom či crossovom bicykli, so širokými plášťami horských bicyklov to pôjde trochu pomalšie.

Časť trasy sme už absolvovali, keď sme obchádzali Neziderské jazero, tentokrát ale pôjdeme v smere pohybu hodinových ručičiek. Z Parndorfu dôjdeme do Podersdorfu, ďalej do dedinky Illmitz a krátko za ňou nasleduje obec Apetlon, čo je najvzdialenejší bod cyklotúry. Po ceste už budeme míňať miestny národný park, volajú to aj Rakúske safari. Miesto je najpopulárnejšie pre pozorovateľov vtáctva, keďže na brehoch všetkých jazier sa radi kŕmia.

Z Apetlonu zájdeme na východ ku jazierku Lange Lacke a potom na sever ku cieľu cyklojazdy, k jazierku Zicksee (viď cover obrázok z článku). Na brehu jazera si dáme občerstvenie a dlhšiu prestávku. Pekne odýchnutí sa vyberieme na východ ku turistickému centru Sank Andre am See. Odtiaľ pôjdeme už na sever do miesta štartu, pričom by som sa chcel zastaviť v dedinke Halbturn, kde je pekný zámok. Celá cesta vedie cyklochodníkom a je bezpečná aj pre menej skúsených cyklistov.

Dátum výletu a organizačné pokyny

Pripravte si svoje bicykle tak, aby ste v sobotu 15.6.2019 mohli stráviť príjemný deň na dvoch kolesách v pohodovej nálade v priateľskej spoločnosti. Do Pardndorfu nás odvezie cyklobus, ktorý zafinancuje Profesia, za čo jej veľmi pekne ďakujem! Stačí prísť o 8:30 na parkovisko pri Bufete pri Starom moste na Petržalskú stranu.

Po odjazdení si celého okruhu sa do Bratislavy dostaneme vlakom. Z Parndorf Ort idú vlaky každú hodinu o X:18. Lístok stojí 6,60 EUR, preprava bicykla je bezplatná. Samozrejme, ak má niekto záujem, môže sa do Bratislavy pobrať na bicykli, je to príjemná cca 30km značená cyklotrasa.

Čo si vziať so sebou?

Na výlete strávime do 10 hodín, no budeme v civilizácii, kde sa vždy dá dostať ku nejakému občerstveniu. S batožinou to netreba preháňať, podľa mojich skúseností nie sú potrebné žiadne ruksaky ani tašky, pokiaľ máte cyklodres s vreckami na chrbte. Do nich sa vám určite zmestí nejaká energetická tyčinka, banán, peniaze, niečo na oblečenie proti vetru a my alergici si zabalíme aspoň 2 balenia vreckoviek.

Keďže budeme bicyklovať v zahraničí, nezabudnite na občiansky preukaz. K výbave zodpovedného cyklistu patrí samozrejme prilba a fľaša s vodou. Ak máte, zabaľte si aj náhradnú dušu. Hlásia slnečné počasie, takže si pribaľte aj krém na opaľovanie.

Neostáva nám nič iné, len dúfať, že počasie vydrží. Predbežne mám nahlásených 20 účastníkov pelotónu, takže verím, že sa zídeme v hojnom počte. Teším sa na jedenásty ročník Profesia na bicykli!

Zážitky z cyklovýletu

Predpoveď počasia nesklamala, bolo presne, ako predpovedatelia predpokladali: teplo, horúco, dusno, a hlavne – veterno, veľmi veterno. Keby som mal deň zosumarizovať do jedného obrázku, vyzeralo to nejak takto:

Keď som došiel na dohodnuté parkovisko, kolegovia už obstáli príves, na ktorý sa začali nakladať bicykle. Autodopravca mal k dispozícii len nejaký prehistorický typ prívesu, takže nakladanie 13 bicyklov trvalo dlhšie, ako sme predpokladali. Sám si bol toho vedomí, veľakrát sa ospravedlňoval a dušoval sa, že už v juli si pozháňa nový príves. Mám s ním už nejaké skúsenosti, je to dôveryhodný a seriózny podnikateľ a preto mu verím.

Cesta ubiehala rýchlo, v tvárach kolegov sa zračilo odhodlanie, radosť a nadšenie pre cyklistiku a spoznávanie prírody i seba samého.

Do Parndorf Ort sme prišli niečo pred desiatou, hneď na parkovisku sme sa stretli s partiou z OZ Nádej, ktorí posilnili kolektív Profesie. Parkovisko je perfektné pre takéto zrazy, vrelo odporúčam. Neboli sme ešte kompletná zostava, ale aj tak sme už tvorili pelotón vzbudzujíci rešpekt.

Hneď po vystúpení z autobusu sa nedal prehliadnuť južný vietor. Bolo nám jasné, že to nebude jednoduchý presun do najjužnejšej časti našej trasy. Na druhej strane, tešili sme sa, ako nám vietor pomôže po ceste domov na sever. A vonku bolo tak horúco, že keby nefúkalo. tak by sa nedalo ani dýchať.

Na cyklochodníku okolo Neusiedler See si užívalo letné počasie veľa cyklistov. Cesta do Podersdorfu bola veľmi veterná a úsek na šotoline dal zabrať. Čo odlietavalo od kolies bicyklov, to pristávala na koži a tvárach cyklistov. Nejednému z nás škrípalo medzi zubami :).

V Podersorfe sme videli pred bránami miestnej pláže neskutočné zástupy ľudí. Asi práve otvárali a zle jazyky vraveli, že z neďalekého rokového festivali organizátori zvážali podnapitých rockerov 🙂

Pôvodne som chcel s pelotónom zájsť k mólu a spraviť si fotku pri majáku, no neskutočné množstvo ľudí ma odradilo. Našli sme teda terasu, kde sme sa dokázali zložiť a po 20km sme sa osviežili. To sa k nám už pridali poslední účastníci pelotónu, kameraman Pali a Milan s rodinou. Pre fotky s majákom si ľudia odskočili len individuálne. Po polhodinke oddychu od vetra sme sa pobrali ďalej.

Keď sme opúšťali Podersdorf, všimli sme si, že nás je akosi menej, než sme z centra dediny vyrážali. Šiel som Milanovi naproti, no nenašli sme sa. Volal som mu, a podľa toho, čo mi vravel, zdá sa, že už boli na úplne inej ceste, ako my :). Jeho deti zápasili s vetrom, on zápasil s deťmi, aby ich motivoval pedálovať. Dohodli sme sa, že si teda pôjdeme každá partia po svojom. Milan teda zažil separátnu Profesia na bicykli kids version.

Vtedy sme si to neuvedomovali, ale na tomto mieste sme mali sem tam nejaký strom, ktorý poskytoval tak vzácny tieň. V ďalšom priebehu cyklovýletu to bol čoraz zriedkavejší úkaz.

Obklopovali nás polia obilnín, kukurice, zemiakov, viniče a neviem, čoho ešte. Bolo veľmi pekné sledovať, ako sa vietor pohráva so steblami obilia. Niekoľkokrát sme sa vlnili v rytme vetra aj my.

Míňali sme Oberer Stinkersee, čo je jazierko vedľa veľkého Neusiedler See. Márne by ste však hľadali nejakú vodu, jazero sa odparilo.

To sme sa už dostávali do centra Národného parku Seewinkel. Popri cyklocestách bolo vidieť nízke aj vysoké pozorovateľne, odkiaľ je možné pozorovať predovšetkým vtáctvo. Nikomu z nás sa však nechcelo prerušovať bicyklovanie, keď sme už boli rozbehnutí v boji proti vetru.

Pokojne si bicyklujeme, kocháme sa prírodou, vstrebávame slnečné lúče a ignorujeme vietor, keď tu zrazu víkrik zo zadu: Defekt! Našťastie sa prihodil najpovolanejšiemu, Ľubošovi, ktorého taká nehoda nezaskočila a do 15 minút mal vymenenú dušu.

Pokračovali sme ďalej smerom na Illmitz. Kilometre ubiehali vďaka pomerne silnému protivetru pomaly.

Dorazili sme do Illmitzu, kde už z pelotónu zaznievali hlasy, že by bolo dobre zastať na dlhšiu prestávku. Voda v bidónoch došla a komu zostala, nedala sa piť. Sledovali sme značenie cyklochodníkov smer Apetlon, no v celom Ilmitzi sme po ceste nenašli ani jeden podnik. Takže sme pokračovali ďalej.

Smäd a hlad nás poháňal ďalej. Na každej križovatke sme ale čakali najslabších členov pelotónu, ktorým bol medzinárodný účastník Pierre. Psychickú podporu mu celú trasu robil Jojo.

Predsa len sme prechádzali aj okolo jazera, na ktorom to žilo.

Strašný úpek a brutálnmy vietor. Ale šliapali sme ako sa len dalo. Až sme si uvedomili, že Jojo s Pierrom brutálne zaostávajú, z dohľadu zmizol aj Juraj so Sisou. Do toho sme si uvedomili, že ideme trasou, ktorú sme v itinerári nemali. Zablúdiť sa na tom mieste dá veľmi ľahko. Do Apetlonu sme ani nedošli, zamotali sme sa niekde v národnom parku medzi vyschnutými jazerami. Keďže sme niektorých stratili z dohľadu, na jednej z križovatiek sme sa teda čakali. V tieni stromu sa schovával celý pelotón.

Po desiatich minútach prišiel Pierre s Jojom s odkazom, že Juraj so Sisou to vzdali. Neskôr som sa dozvedel, že Sisa bola vyčerpaná a zavolala si odvoz a Juraj šiel kamsi na vlak. I tak si zajazdil cez 70km, čo je super.

Fakt unavení z vetra sme natrafili na podnik, ktorý nevaril, ale pivo tam mali dobre. Prestávka nám dobre padla.

Z tohto miesta bolo ku Zicksee už len kúsok, navyše nás poháňal aj vietor. Konečne sme šli v súlade s jeho silou a nie proti nej. Cieľ nášho výletu sme dosiahli okolo pol tretej.

O Zicksee som na internete v mne zrozumiteľnom jazyku nič nenšiel. Ale zistil som, že Zicksee sa v maďarčine povie Moson. Sponínam to len preto, lebo Mosonszolnok a Mosonmagyarovar sú pomerne blízke maďarské obce a ich názov má niečo spoločné s týmto jazerom :).

Každopádne, brehy jazera obývajú vtáci, voda je veľmi plytká. Pri reštaurácii je niečo ako pláž s dokonale vykosenou trávou, do jazera smeruje aj tobogán. Hladina jazera je však taká názka, že tobogán končí na štrku a voda začína o niekoko metrov ďalej. Videli sme aj nejakých ľudí v jazere, asi 500 metrov od brehu, boli asi po členky vo vode.

Tá reštaurácia pri Zicksee výborne varí. Obsluha takmer vôbec nerozumie po anglicky, ale vždy sa nejak dohovoríme. Odporúčam dať si tam toast s volským okom, ktorý podávajú s kyslým zemiakovým šalátom a výbornou zeleninou.

Po výdatnom jedle a osviežujúcich drinkoch sme sa vybrali do druhého cieľa našej cesty, ku zámku Halbturn. Cesta do Frauenkirchen už ubiehala veľmi rýchlo, keďže nám fúkalo do chrbta. V centre dediny je kostol, ktorý upúta svojou veľkousťou. Táto obec patrila do 1920 Maďarsku.

Z dediny sme sa vydali po Kulturradweg (B23) do Halbturn. Ešte som tou cestou nešiel. Ide sa dosť naokolo, prvá časť proti vetru, ale po pravouhlej zátačke vľavo už fúkalo od chrbta.

Došli sme do Halbturn. Na zámku prebiehala svadobná hostina, až som sa bál, že bude reštaurácia zatvorená. Našťastie som sa mýlil, náš pelotón obsadil celú terasu podniku. Občerstvenie opäť dobre padlo.

Počas popíjania sme sa dohodli, že pôjdeme bicyklami až do Bratislavy. Ľudia z OZ Nádej ale parkovali v Parndorfe, takže museli ísť tam a boli takí láskaví, že zviezli aj Pierra.

Nastal čas na odchod a symbolické ukončenie 11. ročníka Profesia na bicykli. Boli sme unavení, ale myslím, že aj hrdí na seba, keďže sme zdolali nie len dlhú trasu, ale aj neprijaznivé podmienky.

Cesta domov ubiehala rýchlo vďaka priaznivým vetrom. Každý si zamakal a má v nohách vyše sto km, u mňa to bolo takmer 108. Veľmi sa mi páčilo. Že sme sa zišli dobrá partia, že bolo počasie, ktoré sa dalo vydržať, že sme zažili kopec srandy.

Špeciálne ĎAKUJEM patrí Jojovi, že sa venoval a trpezlivo jazdil s Pierrom a robil mu psychickú podporu. Rovnako vďaka Jarke, že vzali Pierra do Bratislavy. Hrdinovia sú aj Milanové deti, ktoré zvládli náročnú cyklistiku vo vetre, aj keď isto nadávali, budú na to ešte dlho spomínať a zážitky im nik nevezme. Obdivuhodný výkon podala aj moja manželka, ktorá prekvapila svojím výkonom hádam všetkých.

Jedenásty ročník Profesia na bicykli je za nami. Svaly sa ešte zotavujú, no v mojej hlave sa už spriadajú myšlienky na ten ďalší ročník. Úplne vážne koketujem s myšlienkou, že po prvykrát pôjde o kopcovitý terén. Nechajme sa prekvapiť!

Cyklopríbeh vo videu od Paliho