Už som spomínal, že naša skvelá firma nám dáva benefit narodeninové voľno. A ja mám navyše šťastie, že mám narodeniny v júni, kedy býva cyklistike priateľné počasie. Už koncom mája som plánoval, kadiaľ povedú moje “kroky”. Tento rok som touto narodeninovou jazdou mal v úmysle overiť hneď niekoľko vecí.

• Chcel som navštíviť miesta, ktoré som ešte nevidel, no muselo to byť s dojazdom do Bratislavy
• Chcel som si spraviť generálku na plánovaný North Slovakia Trip (koncom júna sa o ňom na tomto blogu dočítate), takže trasa musela mať cca 200km
• Potreboval som si vyskúšať takúto dlhú trasu po asfalte na gravel bicykli s novými hladkými plášťami

Viedenský les a hlavne mimo Dunaja

Na jar som bol s Cyklotúry vo Viedni, taká tradičná aktivita. No nikdy som nebol ďalej za Viedňou, pričom o krásach Viedenského lesa som čo-to počul. Preto som sa rozhodol, že si zabicyklujem práve tam. Trasu do Viedne mi stačí absolvovať raz za rok, tak som sa rozhodol, že sa tam odveziem vlakom. No a na Mapy.cz som skúmal, aký okruh by som si mohol dať, aby to dávalo zmysel, požadovaný počet kilometrov a videl aj niečo zaujímavé.

Do oka mi padlo mesto Tulln, čo bola ďalšia cieľová stanica. Odtiaľ vedie klasická trasa do Bratislavy po Eurovelo 6 popri Dunaji, no to by ma nebavilo, preto som sa rozhodol pri mestečku Korneuburg odkloniť od rieky a len tak, vyhýbajúc sa cestám prvej triedy som si naplánoval prekľučkovať ku slovenským hraniciam. Dobre mi padlo, že most VysoMarch je už spojazdnený, tak som sa dostal na známu pôdu. Pre záver etapy som zvolil trochu kopce v Karpatoch, mysliac na náročnosť etáp North Slovakia Tripu, nech mám nastúpané nejaké významnejšie metre.

Vlakom do Viedne

V nedeľu som absolvoval kultúrny program v podobe festivalu Lovestream s Red Hot Chilli Peppers, vrátane niekoľkých pív. Koncert trval do polnoci a kým som sa dostal domov, prešla takmer ďalšia hodina. Čakala ma krátka nie príliš kvalitná noc a tak trochu som sa bál, aké to bude mať dopady na môj cyklistický výkon. Základ som zvládol, vstal som včas :).

My Petržalčania (so srdcom východniara) to máme s dopravou do Viedne jednoduché. Petržalská železničná stanica je poblízku a priamy spoj do Viedne je spoľahlivý ako denodenný fishing v inboxe. Cesta trvajúca presnú hodinu stojí 13 EUR (vrátane lístka na bicykel).

Zdriemnuť sa mi nepodarilo. Tak trochu som mal obavu, ako sa zvládnem vymotať z Viedne, spoliehal som sa len na mobil s naplánovanou trasou v aplikácii Mapy.cz.

Mapy.cz rules!

Používam tú aplikáciu už roky, a tento cyklovýlet len potvrdil, aká je špičková. Navolil som si, že chcem ísť cestným bicyklom a potom len označoval miesta, ktorými chcem prechádzať. Aplikácia veľmi inteligentne kombinovala trasu po cyklochodníkoch, ktorých je vo Viedni neúrekom, s prejazdami po cestách. Samozrejme, musel som takmer nonstop sledovať mapu, aby som včas a správne odbočil, ale previedla ma bez problémov von z veľkomesta. Najhoršie bolo dostať sa z centra ku kanálu Wien, potom to už bolo po luxusnej cykloceste. Za chvíľu som sa už kochal majestátnou budovou, z čoho sa vykľul Schonbrun. Povrch cyklocesty sa menil z asfaltu na panelku, miestami aj šotolina.

Prechádzal som popri potoku, ktorý vytváral zaujímavé zákutia. A čím som bol ďalej od centra, tým to bolo divokejšie a krajšie.

Výjazd na Viedenský les

I keď som mal protivietor, išlo sa viac-menej prázdnym cyklochodníku fajn. Stále som si kontroloval trasu v mobile, snažil sa zachytiť styčné body, ku ktorým sa mám dopedálovať. Jedným z nich bola aj nádrž Wienerwald See s týčiacim sa dialničným viaduktom.

Tak som sa dostal ku dedine Tullnerbach a ako názov napovedá, už som sa priblížoval ku cieľovému okresnému mestu Tulln. Tu niekde začalo stúpanie do lesa. Chvíľu sa šlo po cyklochodníku, potom už po ceste. Ale premávka bola minimálna, takže sa šlo úplne bezpečne.

Všimol som si, že v okolí je mnoho turistických chodníkov, videl som aj MTB cyklistu. Popri ceste bolo viacero vačších ubytovacích zariadení.

Nenáročné stúpanie ma dostalo do sedla, z ktorého bol výhľad na druhú stranu regiónu.

Nasledoval vyše 10 kilometrový parádny zjazd, až som sa dostal ku riečke Grosse Tulln. Popri nej ide parádny cyklochodník.

Tulln

Po asi 50km som sa dostal do Tullnu. Príjemné mestečko, niečo ako Bruck an der Leitha, ale krajšie :). Takže vlastne úplne iné ako Bruck – treba navštíviť. Na námesti som si dal môj klasický dvojboj (káva a pivo) a pobral som sa ďalej.

Pri popíjaní kávy som si všimol, že časté sledovanie trasy v mobile dalo baterke zabrať. Už mi ukazovala len 55% a to som vedel, že navigáciu budem silno potrebovať. Spoliehal som sa však na to, že si ju dobijem pri ďalšej občerstvovačke v ďalšom podniku.

Čašníčky som sa pýtal na cestu, že kde je Dunaj. Ukázala mi smer, no upozornila ma, že na tejto strane Dunaja je strašne veľa turistov a že keď chcem ísť rýchlejšie, mám prejsť na druhú stranu rieky.

Vybral som sa na cestu, našiel Dunaj, no most, popod ktorý som prechádzal, nemal výjazd pre cyklistov, tak som si povedal, že kašlem na to, budem sa motať medzi turistami, šak je pekne, vietor fúka do chrbta, slnko hreje, opálim sa. Pripravený na davy turistov som sa obhliadal dokola, ale davy nikde. Pani čašníčka asi nikdy nebola na bratislavskej hrádzi – tam sa motá plno ľudí, nie v Tullne.

Eurovelo 6

Cykloturisti určite počuli o tejto cyklistickej tepne Európy, ktorá prechádza Passau, Viedňou, Bratislavou a pokračuje až kdesi k Čiernemu moru.

No keď poznáte bratislavskú hrádzu, podobný charakter má aj Eurovelo 6 pri Tullne. Len ten asfalt je prvotriedny. Popri Dunaji sú malé prístavy člnkov, proste taká nenáročná cyklistika, až môže aj nudiť.

Korneuburg

Ako som naznačil, najjednoduchšia cesta do Bratislavy by bola popri Dunaji, ale to by som si nesplnil moje ciele. Preto som sa rozhodol odkloniť od Dunaja.

Nasledoval som značky smerujúce do Korneuburgu. Nad Dunajom som si všimol nejakú zrúcaninu hradu, no neviem ju identifikovať.

Táto strana Dunaja ma viac baví, chodník sa motá aj medzi stromami. Aj tu je málo cyklistov. Tak som sa dostal do Korneuburgu, kde ma očarila majestátna budova uprostred mesta.

Už pri jazde popri Dunaji som si všimol nad kopcom majestátny hrad alebo niečo podobné. A po prejdení Korneuburgu a ďalších dedín som ho zbadal znovu. Ani za ten svet neviem, čo to bolo, ale vyzeralo to krásne. Žiaľ, nevedel som sa dostať na miesto, odkiaľ by som to odfotil bez tých elektrických vedení.

Auerstahl

Keď som prechádzal cez ďalšie dediny a neustále som musel checkovať trasu v mobile, uvedomil som si, že mu dochádza šťava. Mobil potreboval dobiť a ja tiež. Tak som v dedinách hľadal vhodné miesto na pauzu. V Bockfliess som neuspel, lebo v podniku nemali iPhone kábel, ale odporučili mi zájsť do Auerstahl, že tam je super hotel s reštauráciou. Bola to trochu zachádzka, ale čo nespravím pre mobil?

Podnik som našiel a podnik našiel iPhone kábel. Ja i mobil sme boli zachránení. Keď som si tak dával pivo a kávu, započul som slovenčinu. Personál hotela bol zo Slovenska. Oplatí sa im dochádzať z Malaciek. Teda, podľa ich slov sa to oplatilo, kým nezdražel benzín. A vzhľadom k tomu, aký uhundraní tí ľudia boli voči prevádzkarke, nepotečie veľa vody v Dunaji a zmenia prácu. Nech im v tom Profesia a ešte lepšie Roster pomáha.

Kdesi v diaľke prehrmela búrka, aj zopár kvapiek spadlo, tak som si dal ešte jedného radlera.

Do Marchegu a cez Borinku a Karpaty domov

Vyjasnilo sa a vydal som sa na cestu, na vedľajšie cesty so zopár autami. Vietor fúkal do chrbta, išlo sa pohodovo. Všimol som si, že celý ten kraj bol posiaty ani nie tak veternými turbínami, ale ťažobnými zariadeniami spoločnosti OMV. Pod tou pôdou sa skrýva čierne zlato.

Tak nejak som sa dostal pred Marchegg, kde som to už poznal z minulých výletov. Veľmi pekný zámok. Prekvapilo ma len to, že to tam bolo ľudoprázdne.

Cez VysoMarch som sa dostal na Slovensko. Ten most je pekná stavba, zase som si ho musel odfotiť.

Za mostom na poli pracovali ťažké stroje a okolo nich nalietavalo strašne veľa bocianov. V živote som ich toľko pokope nevidel. Traktory asi vyorali niečo chutné.

Nad Karpatmi sa roztrhala oblačnosť, čo ma veľmi tešilo, lebo mi to dávalo nádej, že prídem domov suchý. Užíval som si prázdne cyklochodníky, vybral sa na Stupavu a odtiaľ cez Borinku k Medeným Hámrom až po Košariká. Na týchto miestach sa tá vec, po ktorej som jazdil, nedá nazvať cestou. Potom, ako som si užíval zrkadlovo hladký asfalt v Rakúsku, bolo toto zase prebudením do slovenských reálií. Komu tá komunikácia patrí? Prečo to roky nie je opravené?

Zišiel som do Svätého Jura a všimol som si obrovské čierne mraky nad hlavou. Schyľovalo sa k najhoršiemu. Snažil som sa dostať ku Ivanke pri Dunaji na odpočívadlo, no nohy mi už tak nefungovali. Dážď ma zastihol pod mostom pri Jurskom potoku, kde okrem mňa prečkali najväčší lejak aj ďalší cyklisti.

Najedol som sa tam, prečistil fotky, vykonal všetko potrebné a furt pršalo. Už mi bolo dlho, napriek hrozbe premočenia som vyrazil.

Asi po 2km som mal premočené tretry, a vtedy už je dobre, už sa šliape ako bez zmyslov. Náladu mi spravila slabučká dúha za letiskom.

Do 200km mi chýbalo ešte asi 4km, tak som sa trochu pomotal po Petržalke. 🙂

No, fajn, že som si to odjazdil, ale žeby to bola taka šupa, aby som si to zopakoval, to asi nie. Samozrejme, Viedenský les je super, aj to okolie Dunaja. Ostatné miesta občas príjemne prekvapia zaujímavým kaštieľom či kostolom.

Na úvod som spomínal nejaké ciele tejto jazdy. Všetky z nich splnené:

• Videdenský les a okolie Tullnu je pekne, tam sa oplatí ísť a zajazdiť si.
• Na North Slovakia Trip to bude masaker. Pri 200km budeme mať dvojnásobné prevýšenie ako v tomto prípade. A takýchto etáp bude viac dní za sebou.
• Jazda na graveli, špeciálne na takto dlhých trasách, je pohodlná a tie hladké plášte sú super vec.