Vyskytol som sa na východe a plánoval som si cyklovýlet. Rozhodol som sa pre región, kde som ešte nebol. Poľsko je len kúsok, tak som sa rozhodol pre trasu u severných susedov.

Zázemie som si spravil v Spišskej Starej Vsi, v mojom rodnom meste. Cieľom mi bolo mesto Nowy Sacz a cez Mapy.cz som si vyklikal cestu mimo hlavných ťahov tam a inú späť.

Ranná hmla nad jazerom Czorsztyn ma prekvapila. Vlastne hmlisto bolo už v Spišskej Starej Vsi pri štarte. Prechádzal som cez starý hraničný priechod, na ktorý mám spomienky – nekonečné rady áut pri colných kontrolách pri návrate z Noweho Targu.

Pri výjazde nad jazero sa hmla prevaľovala a striedalo ju občas slnko. Škoda tej hmly, zase som nevidel zámok Niedzica. Ale pri odchádzajúcej hmle sa objavovali prekrásne scenérie úžasnej krajiny. Hmla tej prírode dodávala čaro.

Cesta ma zviedla na druhý breh Dunajca, už za jazerom, kde som sa dostal na separovaný cyklochodník. Nebol dlhý, ale potešil.

Za obcou Krunów som vliezol do pekného lesa. Bolo to fajné stúpanie a na kopci som dosiahol svoj dnešný vrchol, teda čo sa nadmorskej výšky týka, cca 835mnm. Bola to príjemná cesta lesom.

Tu sa mi taktiež naskytli super výhľady, aj na Tatry.

Z vrchu som sa spustil zjazdom cez dediny Ochotnica Gorna a Ochotnica Dolna, krásnych takmer 30km dolu kopcom. Od deiny Kopytwka, kde som zažil nefalšovaný poľský trh, som sa pustil mimo hlavnej cesty po tých vedľajších. To ale znamenalo, že som absolvoval niekoľko ozaj výživných stupákov. Asfaltové cesty tam majú ozaj hocikde, keďže aj domy sú tak rozsypané po kopcoch.

Kým u nás na dolniakoch máme vinice, v Poľsku sa bicykluje okolo sadov rôznych ovocí, hlavne jabĺk.

Tento úsek trasy mi veľmi pripomínal naše kopanice, samé hore dole, krátke ale strmé stúpania. A keď je človek na tom kopci, tak má z neho krásne výhľady.

Bol som v nadmorskej výške okolo 500mnm, no prišlo na zjazd. Prechádzal som okolo nejakej kaplnky, z ktorej bol super výhľad región, v ktorom som už šípil Nowy Sacz.

Nowy Sacz

Ani som sa nenazdal a bol som pri Dunajci. Musel som prechádzať nejaké kilometre po hlavnej ceste, ale musím povedať – a platí to pre celú trasu v Poľsku, že miestni vodiči sú veľmi ohľaduplní. Úplne porovnateľne s Rakúšanmi.

Po prejazde mostom ponad Dunajec ma upútala nejaká zrúcanina. Rýchlo som sa dostal do centra mesta. Veľmi pekného mesta s majestátnou budovou radnice. Ponad historické budovy mesta v okolí hlavného námestia vytŕčajú veže kostolov, no nemal som moc čas si ich všetky obehať. Po občerstvení som sa pobral smerom na Slovensko.

Nowy Sacz je v nadmorskej výške 290 mnm, mňa čakala cesta do Mníška nad Popradom, no chcel som sa vyhnúť hlavnej ceste, a tak som sa zase motal po okolitých dedinkách v kopcoch.

Piwniczna Zdroj

Dostať sa z Noweho Saczu trvalo, je to brutálne rozťahané 84000 mesto (trochu väčšie ako Prešov). V istom momente som sa dostal na oficiálne Eurovelo 11, ktoré vedie cez lesy, popri rieke Poprad, ponad mosty – vždy v lone prírody.

Príjemným prekvapením dňa bola dedinka Piwniczna Zdroj. Očividne s kúpeľnou tradíciou. Na severe obce, odkiaľ som prišiel, sa nachádza veľmi pekný park a rekreačná zóna s možnosťou načapovať si asi liečivú vodu.

Z Mníška nad Popradom do Spišskej Starej Vsi

Cyklocestou, ktorá míňa hlavný hraničný priechod, ale vedie lesíkom, som sa dostal až na Slovensko do Mníška nad Popradom. Vedel som, čo ma ďalej čaká, tak som sa rozhodol, že je čas na obed. Šak bolo okolo 15:00.

Podnikateľ len tesne pred mojim príchodom otvoril. Na jedenie mi ponúkol len minútku, čiže vypražaný syr, ale bol výborný. Aj pivo aj káva. 🙂

Z Mníška do Starej Ľubovne som šiel v rámci našho North Slovakia Tripu, takže už som vedel, sa ide do 12% kopca. Ale opäť som som neodolal a odfotil si aj drevený kostolík v Hraničnom.

Mal som dosť času, tak som sa rozhodol, že si výjdem ku Staroľubovnianskemu hradu. Ide asi o 2-3km do kopca od hlavnej cesty, ale hecol som sa. Len škoda, že asfaltová cesta k hradu končí 100m od brány, takže veľa som nevidel. Aspoň som si pofotil exteriér a kostol v skanzene.

Cez Hniezdne do Červeného Kláštora

Najväčšie peklo dnes bola cesta zo Starej Ľubovne do Hniezdneho a vlastne aj hore kopcom nad Stráňany. Prechádzal som aj cez Kamienku. Rusínska obec, ktorá vo mne najväčšiu maškrtu na svete – kamionske pirohy.

Za Stráňanmi je ešte posledné stúpanie dňa do nadmorskej výšky čosi nad 700mnm. Z vrcholu je parádny výhľad na Tri koruny. Ale dnes nebol. Slnko svietilo takmer oproti, mierny opar.

Do Červeného Kláštora je to 12km zjazd. Famózna príroda, hory, skaly. Ľudia tam žijú v obrovských domoch.

175km, 2450 výškových metrov

Mapy.cz mi vraveli, že našliapem niečo cez 1900 metrov. Občas som odbočil zle, navyše som si vyšiel ku Ľubovnianskom hradu.. ale že teda tých 2450 metrov ma prekvapilo.

Pekný výlet to bol. Poľsko ma prekvapilo tým, aké je kopcovité (samozrejme ten juh) a hlavne, akí sú tam ohľaduplní vodiči. Do Poľska sa ešte vrátim 🙂