Dátum 28.5.2016 som mal v kalendári zarezervovaný už asi mesiac. Tešil som sa na túto tradičnú cyklotúru, zvlášť preto, lebo som na ňu zlákal aj manželku. Organizátori si pýtali štartovné 12, reps. 15 eur, ale keď ste si zvykli na nejaký štartovný balíček, tento rok vás sklamal. NIČ. Presne to bolo v balíčku 27. ročníka cyklotúry. Zdá sa, že čím vyšší ročník, tým vyššia cena a tým menej “v balíčku”. Aby som zase nekrivdil, mali sme údajne zaplatené poistenie a občerstvenie v Nickelsdorfe a Lipóte. Poskromné, ale mali. Na darčeky typu reflexná vesta, odrazové sklíčko, energetický nápoj a podobne sme mohli zabudnúť. Ale to nebol ten najväčší problém.

Ale najprv sa má hovoriť o pozitívach :). Neviem, ako to organizátori robia, ale počasie mali skutočne ideálne. Deň pred akciou a deň po nej bolo síce slnečno, ale veterno. Cyklistická sobota bola ako z katalógu. Ráno 19 stupňov, cez deň sa oteplilo na 28. Počas dňa pofúkoval mierny vetrík, ktorý nebránil pohodovej cyklistike, ale príjemne ovieval. Ako si toto počasie vybavili mesiace pred ohlásením termínu, mi je záhadou.

Neviem, či niekto počítal, koľko cyklistov bolo v pelotóne, ale odhadujem, že ich bolo menej ako pred rokom. Stále však ide o najväčšiu cykloakciu v širokom okolí – taká osemstovka cyklistov to mohla byť. A treba všetkých zúčastnených pochváliť, lebo jazdili ozaj zodpovedne a ohľaduplne. Až na jeden pád zavinený skôr nekvalitným asfaltom to bolo bezproblémové.

Tento ročník premiérovo začínal pred Euroveou. Podľa mňa dobré rozhodnutie. Námestie slobody nie je pospájané cyklochodníčkami na to, aby sa naň mohli privaliť stovky cyklistov. Spôsobovalo podľa mňa dosť problémov, keď sa v úzkych uličkách Starého mesta pohybovalo veľa cyklistov, len aby dorazili na štart. Eurovea je takmer spojená so Starým mostom a ako už viete, cezeň vedie aj cyklochodník. Dosť pochybnej kvality, ale cyklochodník. Pri Dunaji sa príjemne čakalo na registráciu účastníkov a štart. Mne tam však chýbala možnosť občerstvenia. Keďže asi 500 ľudí tam strávilo aspoň 30 minút postávaním a odrátavaním minút do štartu, určite by sa to nejakému podnikateľovi oplatilo.

Odštartované! Rieka cyklistov sa rozliala pozdĺž Eurovea smerom na Most Apollo. Upozorňovali nás, že máme ísť opatrne, že ideme za plnej premávky, ale až taký adrenalín som nečakal. Premávka nebola vôbec kontrolovaná, ani jeden policajt nestál pri žiadnej z križovatiek. Cyklisti sa snažili ísť v pravom jazdnom pruhu, no nie vždy sa to dalo, keďže šlo a takú masu ľudí. Ale autá nemal kto zastaviť, tak šli vedľa nás. Natesno a nebezpečne. Je v podstate zázrak, že sa nikomu nič nestalo. Totálna kolízia nastala pri Slnečniciach, kde okrem áut a cyklistov sa do toho dopravného zmätku priplietli aj stavbárske stroje. Keď sme boli na nadjazde ponad dialnicu do Rakúska, čelo pelotónu bolo takmer v Kittsee a jeho koniec som nedovidel – možno len opúšťal Petržalku. A medzi nami cyklistami autá. Celé zlé a NEZVLÁDNUTÉ.

Ako sa to má robiť, ukázali rakúski organizátori. Na každej križovatke, aj pri odbočke na poľnú cestu, stáli označení dobrovoľníci, policajti s motorkami upozorňovali oprotiidúcich šoférov, aby odstavili autá na krajnicu, robili poriadky tak, aby boli v bezpečí cyklisti aj vodiči. A maďarskí organizátori na tom boli podobne dobre.

Cesta do Nickelsdorfu (cca 43km) bola príjemná, občerstvenie na námestíčku chutilo – bolo studené a bolo ho dostatok. Pred Lipótom trochu zosilnel vietor, čo znepríjemňovalo hlavne neskúseným cyklistom pohodu. Konečne sme dorazili ku aleji pred Lipótom. Cesta ešte vždy poriadne rozbitá, ale vidina cieľa nás hnala vpred. Presne o 13:58, po 76,3 km sme odstavili bicykle a spadli na zem od únavy a tepla. Kým došli všetci z pelotónu, tak sme sa občerstvili pivom a colou z bufetu, kde vymenný kurz HUF-EUR si ani netrúfam prepočítať. Vypočuli sme si, ako slovenská kapela hrá na maďarskej pôde české country. Žrebovanie tomboly ničím neprekvapilo – zase som nemusel riešiť, ako si odnesiem cenu, lebo som nič nevyhral. Ani náznakom sa k môjmu číslu nepriblížili. Utreli sme si ústa, dopili drinky a pobrali sa na cca 45km cestu domov.

Do Dunaszigeti sa šlo fajn, hlavne tým, čo mali krosové bicykle. Za Lipótom je tleotiž tak rozbitá cesta, že “cesťáci” trpeli, čo im z ich bicykloch odpadne. V Dunaszigeti som sledoval cyklistické značenie. A to som nemal robiť. Značka s nakresleným bicyklom a šípkou bola dobre viditeľná. Ale neobsahovala žiadnu inú informáciu, že kam cesta vedie. Až po niekoľkých kilometroch sme zistili, že ideme zle, takže sme využili mobilnú navigáciu. Vrátili sme sa, našli cestu smerom na Dunakility a už bolo všetko OK.

Do Rajky cesta ušla a už sme boli na slovenskej pôde. Ešte sme si dali na preplnenej Obrátke jeden drink a tešili sme sa na domov, sprchu, gauč a v mojom prípade aj na finále Ligy majstrov :).

Cesta priateľstva pohltila asi 800 cyklistov, ale z celého pelotónu si obdiv zaslúži určite aspoň jeden účastník – moja manželka. Všeho všudy najazdila tento rok 40km a hneď sa vydala na takúto trasu, ktorú bravúrne zvláda. Účasť v pelotóne mi darovala k narodeninám – ĎAKUJEM.