Posledné týždne som strávil na dovolenke a osud ma pre moje šťastie zavial do Andalúzie. V rámci prípravy na dovolenku som si robil prehľad o možnostiach požičania si bicykla, lebo som mal doma dohodu, že zopár dní si pre seba na cyklistiku môžem ukradnúť.
Našim “základným stanom” bola Benalmádena, nachádzajúca sa na pobreží Costa del Sol, medzi Malagou a Marbellou. Ešte z obývačky som sa snažil vyklikať na Mapy.cz nejaké trasy na bicyklovanie, no rýchla konzultácia s bratom žijúcim v tomto meste mi naznačila, že je rozumné si nechať poradiť, akým cestám sa vyhnúť a aké zaujímavé miesta vidieť.
Požičanie bicykla
Vygooglil som si dve požičovne bicykla v okolí bydliska. Na webe mali peknú ponuku cestných bicyklov, jedny si pýtali depozit 200 EUR, druhý len 100 EUR. Požičovné na deň sa hýbalo okolo 28-30 EUR. U mňa vyhrala požičovňa s trochu čudným názvom Fast Monkey hlavne preto, že bola bližšie a mali k dispozícii bicykle MMR :). Požičovňa sa nachádza priamo na hlavnej ceste v Benalmádene, na úrovni tunajšieho prístavu.
Táto požičovňa mala nižšie ceny za požičanie pribly či tretier, čo tiež pridalo plusové body. Na adrese požičovne som sa s (asi) majiteľom dohodol, že si bajk požičam v sobotu na obed a vrátim ho v pondelok večer, pričom mi za tieto 2,5 dňa bude účtovať len dva dni. A priblu som mal zadarmo.
Bicykel mi krásne slúžil, bol som s ním maximálne spokojný po celý čas.
La Calla de Mijas
Vzhľadom na rušnú premávku som sa rozhodol, že prvú jazdu mestom si dám s bratom, trochu sa vžiť s miestnymi zvykmi a tak. Rozhodli sme sa zájsť do vedľajšieho mestečka, tiež prímorským strediskom plného turizmu. Časť trasy viedla po cestach ďalej od mora, ale hneď ako sme sa dostali ku La Calla de Mijas, už sme obchádzali pobrežie.
Miestami cesta zmizla a keďže sme sa chceli vyhnúť rušnej dvojprúdovke, v pláne bolo ísť po vedľajšom betónovom chodníku. Nebolo to rýchle, ale bolo to bezpečné. Napokon, chcel som si užiť jazdu pobrežím, takže pohodové tempo jazdy mi vôbec neprekážalo.
Mijas – Coín – Fuengirola
Ako vieme, hladina mora je v nadmorskej výške 0 metrov nam morom, moje ubytovanie bolo v nadmorskej výške 70 metrov nad morom, pričom vzdušnou čiarou sme boli od mora vzdialení asi 400 metrov, no medzi tým sa zdolávali dve zastávané rokliny. Inými slovami, hneď z kraja pobrežia je terén nesmierne členitý.
Pre druhý výlet som si zvolil Mijas, čo je nádherné stredomorské mestečko s úžasnou atmosférou. Akurát je v nadmorskej výške cca 500 metrov nad morom. Brat mi cez Mapy.cz vyklikal trasu, no sám netušil, kam ma posiela. Totiž Mapy.cz si kreatívne spojili želané body do najkratšej trasy, kadiaľ sa dá prejsť cesťákom, pričom bolo jedno, ako zvislá cesta to je. Miestami som sa driapal podľa mňa aj 20% stúpaniami.
Z Mijasu som sa spustil do mesta Alhaurín el Grande a pokračoval do mesta Coín. To som sa už nachádzal hlbšie vo vnútrozemí Andalúzie, čo bolo poznať aj na teplote vzduchu a dusne.
V Coín som sa otočil smerom na juh a pri Alhaurín golf areáli som sa vybral cestou doprava na Fuengirolu. To je opäť pobrežné mesto plné turizmu, ľudí, áut, ale aj skvelej atmosféry.
Cestu z Fuengiroly som už poznal z výletu, ktorý som absolvoval s bratom.
Celý okruh mal 68km s prevýšením 1222 metrov.
Alhaurín de la Torres – Alhaurín el Grande
V pondelok som mal bajk k dispozícii a kým sa rodina močila v bazéne, ja som sa potil na cestách :). Dobrovoľne som sa vydal opäť do tej horúčavy spoznávať cesty Andalúzie.
Aby som bol na obed doma, zvolil som si 58km trasu spajajúcu mestá s podobným názvom: Alhaurín de la Torres a Alhaurín el Grande. Prvé menované mesto je novšie a aj viac vybudované, pričom neustále tam pribúdajú apartmány. Obe mestá sú však už schované od mora za vyše 1000 metrovým masívom, takže tu je iná klíma (dusnejšie) a teda logicky bez výhľadu na more. Za to zažijete nefalšovanú pustatinu všade tam, kde ešte nezačala výstavba.
Cestou späť som sa trochu pomotal v Benalmádena Pueblo, čo je pôvodná dedina dnes už rozsiahlej urbanizácie s ikonickými uličkami a výzdobou.
Malaga
Som veľmi rád, že sa mi podarilo zájsť aj do centra Malagy. Naša trasa viedla neustále popri mori, takže je to vyslovene pohodová jazda s necelými 60km, vrátane cesty späť. Najťažšia časť trasy bola v závere, keď sme sa od mora dostávali domov.
Túto trasu vám Mapy.cz pre cestné bicykle neukážu, lebo asi 2km sa ide po šotoline. Ale môžem s prehľadom vyhlásiť, že cestný bicykel ju zvládne.
Malaga ako mesto je veľmi priaznivé ku cyklistom. Má separované cyklochodníky, jedná radosť tam jazdiť. V samotnom meste sme okrem centra navštívili aj prístav, v ktorom kotvila zaoceánska výletná loď. Pohľad na tento kolos je ohromujúci.
Zopár postrehov na záver
Cyklistika v Andalúzii je famózna. Poskytuje neskutočné trasy plné ohromujúcich výhľadov na more, alebo do vyprahnutej pustatiny obklopenej kopcami. Ja som si pojazdil len malé územie okolo Benalmádeny, ale som z toho očarený a viem, že sa na tunajšie cesty chcem vrátiť.
Musím zmieniť perfektných ohľaduplných vodičov. Je jedno, aké auto či motorku šoférujú, vždy jazdia tak, že sa cyklista cíti bezpečne. Možno k tomu napomáhajú aj nespočetné dopravné značky upozorňujúce na zvýšený výskyt cyklistov na ceste. Doteraz som si myslel, že najlepší vodiči voči cyklistom sú v Rakúsku a vysoko im konkurujú Poliaci. Ale už viem, že TOP sú práve v Španielsku jazdiaci šeféri. A som si istý, že medzi nimi bolo veľmi veľa turistov, aj zo strednej Európy.
Andalúzia je horúca a slnečná. Vraví sa, že v letných mesiacov tam neprší a ak, tak maximálne jeden deň. No, zhodou okolnosti práve v ten jeden deň som bol na bicykli a lejak ma zastihol v Mijase. Cesta strmými svahmi bola nebezpečná, šmýkalo sa to ako na ľade. Ja som to radšej vzdal a zavolal si odvoz. Každopádne, pre cyklistiku v Andalúzii sú určite vhodnejšie jarné či jesenné mesiace. Ale keď cyklistiku miluješ, nie je čo riešiť a jazdíš, kedy sa dá.