Vyrážam z bytu, vonku sa blýska na jar. Kvôli hlásenému vetru zamierim do lesov, do Karpát, na Biely kríž. Na Železnej sa to hmýri víkendujúcimi Bratislavčanmi a ich psíkmi. Bežci behajú po cyklochodníku, z cesty ma vytláča autobus hromadnej dopravy. Také normálne spolunažívanie. Symbiózu obyvateľstva korunovala asi šesdesiatníčka s kámoškou na výchadzke prechádzajúca sa po strede cestičky, keď mi vynadala, že namiesto môjho zdôrilého “dovolíte?!” chcela počuť zvonenie zvončeka. Bola taká pohoršená, že nepočula ani moje trojnásobné zvolanie, že to ja som na cyklochodníku a ona by mohla pokojne bez reči ustúpiť. Následne som skoro spadol kvôli snehu. Zo šoku ma prebral vlčiak starej známej, ktorý po mne štekal, jak keby som paničku napadol obuškom. Ťažké vyhovieť – niekomu vadí zvonenie, iným obyčajné slovo.

Cesta od Železnej studničky je parádna, natiahnutý nový asflat. Radosť jazdiť. Čoskoro sa už ale ukazuje sneh. Viac snehu. Po chvíli už na cestičke nenájdem asfaltový fľak, po ktorom by som vedel bezpečne prejsť. Takže som šiel nebezpečne po roztápajúcom sa snehu. Obiehali ma jazdci na tereňácoch, poniektorí aj s elektromotorom. Za odbočkou na Biely kríž mi oproti-idúci kolega len oznámi, že ďalej to bude ešte horšie. Bolo to ozaj katastrofálne, no keď som stretol cyklistu na cestnom bicykli ťahajúceho cyklovozík, povedal som, si, že “to dám aj ja!”. Spoliehal som sa, že snáď bude cesta na Sväty Jur udržiavaná.

Bola, asi kilometer. Potom sa na vozovke ukázala 10 cm vrstva snehu, takže sa zo mňa stal turista a bicykel mi bol príveskom. Až kdesi na úrovni Limbachu sa to začalo topiť a mohol som opäť na dlhšie ako 13 metrov sadnúť na bajk. Brzdy boli oblepene snehom, viac to nebrzdilo ako brzdilo. Obil som bicykel o cestu, sneh poopadával. Vysadám na sedlo a idem ďalej. No po troch metroch zisťujem, že dačo nie je v poriadku – okrem snehu totiž spadla aj reťaz.

Už je dobre, už som v Jure. Prehrmil som námestím a zamieril do Rače. Až v tamojších polotmavých uličkách som mal čas pozrieť na hodinky, že koľko km mám v nohách. Nedozvedel som sa to, lebo sa mi vybili. 🙁 Zapínam Endomondo na mobile.

Cyklochodníkom prichádzam až ku “kukurici”, kde z diaľky bolo vidieť blikajúce majáky. Parádna búračka asi 4 áut.

Favorit zvládol túto jarno-zimnú cestu výborne. Je to ozaj spoľahlivý stroj, hlavne, keď bol zrekonštruovaný v dobrých rukách. A keďže tak poslúžil, zaslúžil si aj dôkladné umytie. Prenosná “vapka” je na nezaplatenie 🙂

Pozerám, že Strava to naopak nejak nezvládla. Mapka ukazuje zlúčenú trasu vcelku OK, no tie kilometre nesedia 🙂