Tohtoročný február je teplotne pomýlený. Opäť som využil skvelý firemný benefit happy day a užil som si jarný deň na bicykli.
Cieľ jazdy som si zvolil podľa predpovede, ako má fúkať vietor. A keďže predpovedali severo-južný, tak som vedel, že pôjdem smerom na Lednice. Zlákal som aj kolegu a tak sme vyrazili v ranných hodinách na väčšinou rakúske cesty.
Naplánoval som si to tak, aby sme sa vyhli hlavnejším ťahom (B49), bonusom bolo to, že vytýčenou trasom som smerom na juh Moravy nikdy nešiel. A urobil som výborne rozhodnutie. Ako klasik hovorí: “Je to síce naokolo, ale aspoň viac kopcovité”.
Do Marcheggu po známej ceste
Vydali sme sa po hrádzi do Rakúska. Ráno ešte fúkalo zo západu, ale s tým sme rátali. Prefrčali sme cez Hainburg, potom cez nekonečne dlhý most (mohli by ho očistiť od kamienkov) a za nosom ku zámku Schlosshof.
Cesta odtiaľ do Marcheggu je jedna z najkvalitejších, čo sa povrchu týka. A jazdí tam minimum áut. Keď natrafíte na spolupracujúci vietor, je to jazda ako báseň.
V Marchegu, asi po 40km sme, si dali pauzu. Môj obľúbený podnik na nádvorí zámku bol zavretý, a nič rozumné na posedenie sme v dedine nenašli, tak sme si kúpili kávu v obchodíku a popíjali na lavičke.
Odbočenie od B49 pomedzi vinice
Za dedinou Baumgarten an der March sme odbočili z hlavnej cesy B49 na vedľajšiu a odvtedy sme šli po trasu, ktorú sme ešte neabsolvovali. Netrvalo dlho a cesta sa začala vlniť. Dediny boli v dolinách a za nimi sme šliapali do polí na kopce, na ktorých sa čoraz častešie začali objavovať vinice. A medzi tým všetkým bolo často vidieť aj OMV ťažné zariadenia (nepátral som, na čo presne slúžia).
Tu sme sa dostali na cyklochodník Muskateller, čo pobavilo, ale pochopia to len tí, ktorí mňa a moju rodinu lepšie poznajú 🙂
Za nami sme nechali okolo 100km a na kolegu, ktorý bol na bicykli asi 2x tento rok, už začínal cítiť nohy a zadok a vlastne všetko. Uprostred ničoho sme si teda dali pauzu. Z toho miesta bol výhľad tak akurát na vrtule.
Po 120km v Česku
Ešte sme museli prejsť cez zopár dedín, vyšliapať niekoľko stúpaní a zazjadovať si niekoľko kilometrov a dorazili sme do už známej dediny Katzelsdorf.
Z nej je to na hranicu s Českom len kilometer, možno dva. Vedeli sme, že nás čaká posledné stúpanie dnešného dňa.
Po krátkej pauze na hranici sme sa už spustili dole kopcom do Valtíc. Z cesty vytŕčajú vežičky zámku aj kostolov. Veľmi pekná scenéria. Zniesli sme sa do centra a našli prvú otvorenú reštauráciu, aby sme si dali zaslúžený obed.
Až po ňom sme si dali rýchle kolečko na zámok, nech máme fotodokumentáciu, že sme tam ozaj boli.
Lednice a Břeclav
Pokochali sme sa do sýtosti a vybrali sa do druhého klenotu Valticko-Lednického areálu. Prešli sme cez dedinu Hlohovec až k miestnemu rybníku. Odmietli sme ísť do Ledníc po hlavnej ceste, keďže sme videli značenú cyklocestu mimo nej. Prechádzali sme cez les, medzi stromami sa ukazovali veľkolepé stavby.
Len čo sme došli ku ďalšej budove, asfaltová cesta sa stratila. A cyklochodník sa zmenil na poľnú cestu.
Ale nejako sme sa pretrsali až do Ledníc, kde vyasfaltovali cestu a dostali sme sa k majestátnemu zámku a priľahlých budov.
Nebol čas užívať si to tam dlhšie, lebo už sme sa ponáhľali na vlak do Břeclavi.
144km a 850 výškových metrov
Bol to krásny výlet, ale ešte krajší musí byť na jar pri zazelenneej prírode, prípadne na jeseň, keď sa okolie zafarbí do rôznych farieb.
