Bolo to dávno, keď som sa rozhodol ukázať kolegom krásy cyklistiky. V tom čase neexistovala stránka www.paylab.com, taká Domelia ešte nevedela, že ju o niekoľko rokov bude zastrešovať Profesia, Profesia days bol v porovnaní so súčasnosťou len malý event, application tracking system Mark od Profesie poznalo len niekoľko klientov. Naša firma mala vtedy asi 30 zamestnancov. Dnes sú už spomínané produkty etablované, firma zamestnáva cez 100 ľudí a každným mesiacom rastieme ako počet škandálov našej vlády.

Dnes je to už desať rokov, od kedy som prvykrát odštartoval Profesiu na bicykli. Takúto tradíciu nemá veľa vecí a som nesmierne rád, že aj s podporou vedenia sa darí podujatie udržiavať v zdravej kondícii. Jedným z cieľov akcie je aj spoznávať blízke či vzdialenejšie okolie Bratislavy na dvoch kolesách. Zakúsili sme Moravskú hrádzu, starorímske miesta pri Hainburgu (Petronel Carnuntum), obišli sme Neusiedl See, navštívili Devín či Schlosshof, zavítali aj do okresného mestečka Bruck an der Leitha, no aj do veľkej krásnej Viedne. Míňajú sa nám ciele, kedže požiadavky na trasu sú náročné: rovinatá, 60-70km dlhá, ideálne okruh po cyklochodníkoch. Posledné roky preto dávam hlasovať, kam sa vydáme. Tak je tomu aj tento rok. Preto vás vyzývam, vyberte v krátkom hlasovaní trasu pre jubilejný 10. ročník Profesia na bicykli.

Hlasovanie o trase pre 10. ročník Profesia na bicykli uzavreté.

Trasa pre 10. ročník Profesia na bicykli

Hlas ľudu rozhodol, veľmi tesne, ale predsa. Nevyhral môj favorit ku Lange Lacke, ale o 0.04 bodu výjazd z Plaveckého Štvrtku cez Rakúsko do Bratislavy.

Propozície podujatia

Doprava do Plaveckého Štvrtku je zabezpečená spoločnosťou Profesia. Treba sa v sobotu 16.6. dostaviť o 8:30 ku budove firmy na Pribinovu 19 (Bratislava). Tu bude čakať autobus s prívesom, na ktorý nahodíme bicykle. Budťe presní, aby sme o 9:00 mohli vyraziť.

Okolo 10:00 vyrazíme z Plaveckého Štvrtku a predpokladám, že prvá zastávka bude pri kompe v Záhorskej Vsi (mimochodom, najzápadnejšia obec na Slovensku). Za prevoz kompou sa plati 1EUR na osobu (bicykel je zdarma). Asi 25 nasledujúcich km pôjdeme v peknom rakúskom území, kde však pivo stojí 2,5-krát viac ako u nás. Treba byť s tým zmierený a patrične vybavený hotovosťou. Ak nebudeme stať nikde v Rakúsku, určite sa zastavíme v bufete pod Mostom slobody (viac známy ako Most Chucka Norrisa). Po moravskej hrádzi prejdeme do Devína, kde si určite pod hradom dáme pivo a iné pochutiny a budeme pokračovať cestou do našich domov v Bratislave. Samozrejme, poteším sa, keď výlet spoločne uzavrieme a zapijeme v bufete na Tyršovom námesti.

Ide o rovinatú cca 57km dlhú trasu, pôjde sa vyslovene po cyklocestách. Úsek Devín-Bratislava sa ide po vozovke, ale je výrazne označený ako úsek s vysokým vyskytom cyklistov, mám odskúšané, že autá tam jazdia opatrne a cyklistov plne rešpektujú.

Prilba je povinná, keďže na Slovensku pôjdeme kúsok po cestnej komunikácii – kto si ju nevezme, je to ozaj na vlastné riziko. Podobne každý účastník sám zodpovedá za svoje zdravie a stav bicykla. Nemáme žiadne servisné ani zberné vozidlo, treba si nabaliť aj náhradnú dušu a nejaké občerstvenie. A nezabudnite na občiansky preukaz.

Termín podujatia

Ako sa nám oteplieva, každému sa zaplňajú víkendy v kalendári, preto nájsť vhodný termín je rovnaké umenie ako napísať bežným ľuďom zrozumiteľný zákon. Preto ak chcete písať históriu a byť súčasťou dejín, reorganizujte si kalendáre a zapíšte si veľkými písmenami na chladničku veľké PnB2018 na sobotu 16.6.2108.

Predpokladaný príchod je závislý od počtu občerstvovacích zastávok, no očakávam, že okolo šiestej už budeme doma :).

Svoju pozvánku na podujatie adresujem nielen zamestnancom, ale aj ich známym. Aby som nezabudol, každý zamestnanec Profesie, ktorý sa zapojí do pelotónu, získa darček. Bude to cyklodres alebo funkčné tričko s jedinečnou grafikou. 🙂

Veľmi sa na vás teším!

Zážitky z podujatia

Zoznam účastníkov pred akciou utešene rástol, až to vyzeralo na rekord. No už z rána sa ozývali prví odpadlíci. Nakoniec k autobusu nedorazilo pôvodne 7 ohlasených ľudí, čím sme neprekonali rekord v účasti na PnB. Ten stále drží piaty ročník z roku 2013. Aspoň sme sa pohodolne naložili do autobusu, vrátane bicyklov. Po ceste do Plaveckého Štvrtku sme v Záhorskej Bystrici vyzdvihli Peťa Čambora. Pred želežničnou stanicou v Štvrtku nás už čakala Katrinka s Tonom, čím sme sa konečne skompletizovali a mohli sme vyraziť.

Vydali sme sa v krásnych “majstrovských” tričkách smerom na Láb. Chvíľu som sa Peťovi posmieval, že na tých širokých kolesách horského bicykla sa mu pôjde si veľmi ťažko. No rýchlo som zatúžil mať podobné plášte aj ja. Príšerná cesta. Deravá jak ementál. Cesta až po križovatku na Jakubov bola pre môj bajk utrpením. Po 16 km sme pristáli v krčme neďaleko kompy v Záhorskej Vsi, kde sme sa osviežili a vydali sa k Morave.

Asfalt rakúskych ciest pohladí dušu každého milovníka cestnej cyklistiky. Radosť sa voziť, unášať vetrom, vnímať čistotu dedín. Po vetre sme sa poľahky dostali do Marchegu, kde sme si dali ďalšiu pauzu pri miestnom kaštieli. Okolie je známe najväčším hniezdiskom bocianov v korunách stromov.

Podnik sa hemžil Slovákmi, veľmi milá obsluha s nami komunikovala v nemčine aj angličtine, čo sa až tak často nevidí. Nechali sme tam utratu za nápoje a rozdelili sme sa na dve skupiny. Prvá sa rozhodla obdivovať spomínané bociany, druhá sa vybrala smerom na Schlosshof s tým, že sa stretneme v bufete pod mostom Chucka Norrisa. Neviem, čo sa dialo v tj prvej skupine, lebo ja som bol v tej druhej. Asi tie pivá a eufória z cesty bez jám spôsobili, že som neodbočil na cyklochodník do Schlosshofu, ale šli sme po hlavnej ceste. Tu miestami opravovali, takže popri ceste sa našli aj prenosné dopravné značky. Spúšťali sme sa miernym kopcom, bol som v čele asi 12 členného pelotónu. Začul som nejaké zvyku zo zadu, no neprikladal som im váhu. Došiel som až po križovatku na Schlosshof, kde som chcel čakať na ostatných. Tí ale nechodili. Peťo Čambor si zrau uvedomil, že mu nehrá hudba, a s hrôzou zistil, že v držiaku na bicykli nemá telefón. Musel mu spadnúť po ceste, tak sa ho vybral hľadať. Dlho nechodil, ani nik iný, čo už bolo podozrivé. Nakukol som za roh a tam vidím asi 100 metrov od križovatky celý hlúčik ľudí. Podišiel som k nim. Všetci sa zhlúkli okolo Parima. Z rozprávania iných som sa dopočul, aká dráma sa tu odohrala. Peťo Blažej si všimol spadnutý mobil na zemi, tak pribrzdil. Parima to vyviedlo z miery a zrútil sa na zem. Údajne to bol riadny pád priamo do tej dopravnej značky a dopadol chrbátom na obruvník. Pali mi vravel, že to celé videl, tak ako dvorný kameraman som dúfal, že to natáčal. Ale nie – a aj keby, tak ako vravel, tento pád by nikde nezverejnil. No, muselo to byť strašné. Ale Parim stál predomnou v plnej kráse a len s malými odreninami. Zato jeho bicykel niesol známky poškodenia, akoby ho prešlo auto. Tak vykrútené predné koleso som ešte nevidel. Parimovi teda podujatie skončilo, volal si odvoz.

Neviem, koho to napadlo, ale kým som sa ja porozhliadaval po nejakej krčme, kde Parim počká na odvoz, pustili sa kolegovci do vyrovnania kolesa. Poskakovali na ňom traja-štyria, až sa im to koleso podarilo narovnať. Marek mal aj kľuč na špajhle, takže ten bicykel úplne spojazdnili. Parim sa na ňom vydal do bufetu v Devínskej Novej Vsi, predsa len, je to tam pre jeho odvoz bližšie ako do Rakúska. To mi už prvá skupinka pelotónu písala, že kde toľko trčíme, že v bufete pri moste Chucka Norrisa sa už minulo skoro všetko jedlo.

Bufet pri moste má super polohu, aj ten nával turistov a cyklistov, čo sa tam zmelie počas dňa, sa na tej veľkej ploche okolo stratí. Ukázalo sa, že je to posledné miesto, kde sme všetci, lebo viacerí to odtiaľ mali domov bližšie ako z centra. Dali sme si tu teda finálne spoločné foto. Postupne sa účastníci podujatia vybrali domov, moja skupinka bola posledná.

Niekde za Devínom sme kolegov dobehli, prešli sme Karloverské rameno, aj tú zahatanú časť, ktorú snáď pol roka opravujú, až pod most Lafranconi. Napriek mojej snahe vysvitlo, že na Tyšovom námesti, v oficiálnom finiši podujatia, sa stretneme len traja. Ostatní sa museli z rôznych príčin ponáhľať domov. Ale stálo to za to, v tom bufete majú príjemné posedenie a výborne pivo.

Desiaty ročník Profesia na bicykli je za nami. Spoznali sme nové cesty a zažili dávku adrenalínu. Strela sa super partia ľudí, mňa teší, že za Profesiu sa podujatia zúčastnili zástupcovia každého oddelenia (okrem supportu a HR). Snáď nabudúce. 🙂

Ďakujem všetkým účastníkom za výbornú akciu, za zábavnú spoločnosť a vzájomnú podporu. Veľká vďaka patrí aj firme Profesia, jej šéfke Ivane, že zasponzorovala krásne dresy a autobusový odvoz. Teším sa na ďalšie cyklistické podujaie.

Video by Pali