Monichkirchen – Wiener Neustadt – Eisenstadt – Bratislava

 

Ako vznikol nápad na túto túru

Niekedy dávno, asi pred 8 rokmi, mi kolega Maťo spomenul parádnu cyklocestu z Monichkirchenu do Bratislavy a len keď som ho o tom počúval rozprávať, zaľúbil som sa do tej trasy. Začiatkom tohto roka som si predsavzal, že tento rok ju už musím absolvovať. No leto skončilo a na tento zážitok mi čas nejak nevyšiel. Našťastie, naša firma, Profesia, poskytuje za zásluhy zamestnancom dovolenku navyše. Keďže v Profesii pracujem už 15 rokov, tak dostal som do daru dovolenku navyše v počte 10 dní, čo je už slušná nádielka. Ak by ste aj vy chceli mať takýto a mnohé ďalšie benefity, sledujte, či nehľadáme práve niekoho s vašimi skúsenosťami a vedomosťami.

Vlakom do Tauchen-Schaueregg

Síce názov článku hovorí, že trasa začína v Monichkirchen, nie je to celkom pravda. Toto zimné stredisko na kraji Álp totiž nemá vlakové spojenie, najbližšie k nemu je dedinka Tauchen a zastávka Tauchen-Schaueregg. A zaslúži si to spomenúť, no o tom neskôr.

Cesta vlakom si vyžadovala dva prestupy, pričom na nasledujúci spoj sme nečakali dlhšie ako 10 minút. Hneď v Petržalke vlak vyrážal s 5-minútovým meškaním a my sme boli v napätí, či vo Viedni stihneme prestúpiť na IC-čko. Však IC vlaky nečakajú na nejaké regionálne spoje a ešte k tomu z Bratislavy. Vo vlaku Rado naštudoval, na aké nástupište prídeme a z akého vyráža naše IC. Našťastie to bolo hneď vedľa a nemuseli sme blúdiť s bicyklami po viedenskej hlavnej stanici. Klepotajúc tretrami po dlažbe stanice sme prehrmeli na vedľajší perón, odovzdali bicykle dôchodcovi, z ktorého sa vykľul sprievodca a sadli sme do vozňa s rezervou 3 minút.

Podobne adrenalínovo, čo sa týka časovej tiesne, sme prestupovali aj vo Viedenskom Novom Meste na regionálny zrýchlený vlak (REX). No keď všetko dobre dopadlo, tak sme si povzdýchli, že tie spoje boli vlastne super, lebo sme nemuseli nikde čakať dlhé minúty na nasledujúci vlak a celá cesta tak prebehla pomerne rýchlo (7:15 z Bratislavy a 9:47 sme už vystupovali v cieli).

REX z Viedenského Nového Mesta do Tauchen-Schaueregg

Tauchen – Monichkirchen

Pri pohľade na profil našej trate som nechápal, ako je možné pri neustálom klesaní nastúpať takmer 800 metrov. A takmer polovicu z nich má na svedomí práve výjazd zo zastávky Tauchen-Schaueregg do strediska v Monichkirchen.

Profil trate Tauchen-Schaueregg – Monichkirchen – Wiener Neustadt – Eisenstadt – Bratislava

Bolo to výživné stúpanie, miestami 14%, ktoré nás prebralo a presvedčilo, že hneď v Monichkirchene si dáme kávu a raňajky. Ale tie výhľady boli parádne. Úžasné scenérie, ktorým dopomohlo aj ranné slnko.

Na stanici v Tauchen-Schaueregg

Obrázok pekne ilustruje stúpanie, do ktorého sa práve púšťa Tomáš

Do kopca, s výhľadmi

Stále do kopca a ešte krajšie výhľady

Už vidíme Monichkirchen, ešte sa k nemu vyškrabať

Monichkirchen je lyžiarské stredisko, no nájdu sa tam aj takéto hotely, ktoré majú svoju slávu dávno za sebou

V centre dedinky Monichkirchen je kostol. Oproti nemu sme zasadli na terasu ku káve.

Obsluhovali nás asi manželský pár vo veku 70-75 rokov. Oni vedeli len po nemecky, no dohovorili sme sa. Káva, koláče a šunková žemľa pomohli doplniť energiu.

Monichkirchen – Wiener Neustadt

Posilnení raňajkami sme sa vybrali do Wiener Neustadt, kde som naposledy bol počas vysokoškolských čias. V dedine sme sa napojili na cyklotrasu Eurovelo 9 a tá nás sprevádzala takmer po celej trase do Wiener Neustadt. Takmer preto, lebo pri plánovaní trasy som mal podmienku, že hľadám cestu pre cestné bicykle a tak sme sa šotolinovým úsekom z väčšej časti vyhýbali.

Táto časť nášho výletu bola najkrajšia. Parádny zjazd, občas rovinka a jeden brdok. Raz ste v obkľúčení lesov, potom sa otvorí krajina a vidíte desiatky kilometrov do doliny. Všimli sme si aj železnicu vchádzajúcu do tunela, cez ktorý sme sa previezli aj my.

Zopár cyklistov smerovalo aj oproti do kopca, ale bolo ich málo. Zjazd sa dá pekne užiť, no treba byť opatrný, niektoré zákruty vedeli prekvapiť.

Pri zjadne som občas zabrzdil, aby som sa kochal okolím

Železnica, ktorou sme ráno prechádzali

Zjazd sa občas vymenil za stúpanie v lone ihličnatých lesov.

Na fotke je možné v lese nad chodníkom vidieť bielu bodku, čo bol krásny zámoček.

Z brzdenia sme mali unavené ruky a tých takmer 30km zbehlo veľmi rýchlo. Dostali sme chuť na pivo, tak sme našli prvý podnik po ceste a zasadli doň. No, pivo stálo za milú Jarmilu a nie za 4 eurá. Ale kostolík vedľa podniku bol pekný.

Tu nemajú dobré pivo

Katolícky kostol. Viac som sa o stavbe nedočítal.

Vybrali sme sa ďalej so snahou čo najviac sa držať Eurovelo 9 a nie pôvodne naplánovanej trasy v Mapy.cz. Trasa je to veľmi pekná, vrelo ju odporúčam. Prechádza rôznymi dedinkami, chodník sa krúti jak spišské párky, prechádza cez lúky, popod lesy, či bralá, prekonáva rieku Pitten cez drevené aj klasické mosty. Nuda nehrozí, dosýta si to každý užije.

Niekde pred dedinou Erchlach

Trasa Eurovelo 9 vás nudiť nebude

No keďže sme tak trochu improvizovali, tak sa aj stalo, že sme odbočili na nesprávnu, kamienkami vystlanú cestu. Po 50 metroch sme sa uvedomili a vrátili sa späť, no bez Tomáša. Ten kdesi zamrzol. Keď som sa vrátil jemu oproti, celý nešťastný postával nad zaprášeným bicyklom a ten prach s kamiekami striasal aj zo seba. Podarilo sa mu tam spadnúť, našťastie sa bicyklu nič vážne nestalo (i keď Tomáš určite doteraz smúti nad škrabancom na ľavej páčke).

A tak sme sa dostali do Wiener Neustadt alebo Viedenského Nového Mesta. Jeho upravené centrum bol zaplnené hlavne študentami. Našli sme si reštauráciu (Luigi) a tešili sa na obed. Žiaľ, v tejto talianskej reštaurácii wienerschnitzel nepodávali, tak výber padol ako inak, na pizzu.

Námestie vo Wiener Neustadt

Aj takéto majú na námesti vo Wiener Neustadt

Pizza Luigi v restaurácii Luigi

Wiener Neustadt – Eisenstadt

V tejto časti trate sme sa odklonili od Eurovelo 9, lebo by sme sa museli vracať rovnakou cestou, čo neznášam. Tak sme sa vydali smerom do Eisenstadtu po ceste s premávkou. Prvé 2-3 km z centra bol ešte cyklochodník, no potom sme už boli súčasťou cestnej premávky s plným rešpektom od všetkých vodičov, ktorí nás míňali. Skutočne nefalšovaný odstup 1,5 metra pri predbiehaní – keď sa chce, tak sa to dá.

Tomáš nás dlhé kilometre viedol a šlo mu to výborne. Ten má v nohách iný motor. Pri jeho chvíľkovej nepozornosti nás obehol traktor s vlečkou. No keď sa tak už stalo, tak sme sa za neho zavesili a nejakých 10km nás pekne potiahol, keď sme šli v jeho závetrí.

Tempo 40km/hod udával traktor a my sme šetrili sily

Dorazili sme do Eisenstadtu, no až na zopár zastávok pre fotenie sme nestáli. Totiž, ukázalo sa, že sa musíme ponáhľať, aby sme dorazili za svetla do Bratislavy. Poznáte to: Nezastavujem – máme zpoždění.

Eisenstadt, Haydn Mausoleum

Eisenstadt, Schloss Esterházy

Eisenstadt – Bratislava

Z Eistendadtu je do Bratislavy na výber niekoľko trás, my sme sa rozhodli pre tu najjednoduchšiu. Čo najskôr k cykloceste R1, ktorá lemuje Neusiedler See, potom do Joisu a za ním na Neusiedle am See, Parndorf, Gattendorf, Pamu a Kittsee. Eisenstadt je neďaleko Bratislavy, tú cestu už poznáme, tak nás tam nič také nezaujalo, že by sme zastali či spravili si foto.

Prvú krízu som dostal hneď nad Neusidle am See, pri ceste do Parndorfu. Je to tam také tiahle nie veľmi strmé stúpanie, ale keď sa do mňa oprel vietor, no tak som pekne podradil a kašľal na čas. S pokojom Angličana som to vypedáloval až do Parndorfu.

Potom si Rado vyžiadal pauzu, tak sme hneď v Parndorfe zastali v miestnom Steak House, aby sme si dali pivo a kávu. Káva bola fajn, ale pivo nič-moc. Zase :(.

Pelotón: Tomáš, ja a Rado

Na 140 kilometri za Gattendorfom som schytal takú krízu, že som nevládal krútiť nohami pri pedálovaní. Tomáš s Radom mi utiekli, zožral som dve energetické tyčinky a pri udržiavaní rýchlosti 25-27km/hod som čakal, kedy zaberú. Aká-taká energia sa mi vrátila až pri Pame a možno aj s vidinou konečne normálneho piva som to už v tandeme s parťákmi doklepal až pod Starý most, kde sme si dali slávnostný ležiak. V Rakúsku ozaj nevedia, čo je pivo.

Príchod do Petržalky po vyše šiestich hodinách pedálovania

Na šťastný návrat domov.

Ďakujem

Ďalšie tohtoročné predsavzatie je splnené. Som veľmi rád, že mi spoločnosť pri tom robili Tomáš a Rado. Cesta z Tauchenu cez Monichkirchen, Wiener Neustadt, Eisenstadt do Bratislavy je hlavne v jej prvej časti prekrásna. Takto si predstavujem cyklistiku a radosť z jazdy v sedle bicykla.

Trasa

166km, Tauchen – Monichkirchen – Wiener Neustadt – Eisenstadt – Bratislava

Ak máte zaujem o GPX, nech sa páči, stiahnite si ho.

870 total views, 3 views today

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *