Aj počas tohotorčnej dovolenky som si ukradol dva dni od rodiny a vyrazil si na bicykli spoznávať krásy letnej destinácie. Tentokrát to bola severná Istria, okolie mestečka Umag. Miesto dovolenky sme si vedome vybrali pri Slovinských hraniciach, lebo práve spoznávanie Slovinska bolo našim letným cieľom (Ubytovanie v Chorvátsku bolo nevyhnutné, lebo cenovo dostupnú vilku pre 10 ľudí s bazénom v Slovinsku nenájdete). Po skúsenostiach s takmer dvojhodinovým čakaním na Slovinsko-Chorvátskych hraniciach a rovnakej kolóne v opačnom smere sme to ale prehodnotili a rodinný výlet do Slovinska zrušili.
Z Umagu do Slovinska (Portorož)
Našťastie, bicykel sa medzi autami dokáže preštrikovať, preto svoj prvý cyklovýlet som zvolil práve do Portorož a Piraň. Tu je stručná fotodokumentácia.
Z Umagu som sa vybral na sever k Slovinským hraniciam, trasa viedla spočiatku popri mori po ceste druhej triedy.
Vzdialenosti medzi SI a HR mestami nie sú veľké, no keď ich máte zdolávať v 35 stupňových horúčavách, prekonávate samých seba. Keď úž voda došla, tak som ocenil aj predavačku ovocia pri ceste.
Obchádzam kolónu áut na HR-SI hraniciach, v pozadí letisko v Portoroži.
Slovinsko má asi 40 km pobrežia a parádne to využíva. Atmosféra primorského mesta je ešte citeľnejšia ako v Umagu či iných HR mestečkách.
Vnímate tu krásu? Kellys URC 90 a čistučký Jadran 🙂
Pláže v Portoroži sú len také fľaky, na ktorých sa tlačí kopec ľudí. More je neskutočne čisté. V pozadí vidieť cíp poloostrova Piraň.
Trhové námestie zívalo prázdnotou. Na pravé poludnie sa tam potulovalo len zopár turistov. Ale káva a čapované pivo padlo vhod.
Ten onen cíp polostrova, Piraň. Promenáda už bola dosť rušná, cestný bicykel sa po tých kameňmi vydlaždených cestách vytrápil.
Piraň ani Portorož nie je vhodná na rodinnú dovolenku. Ich pláže sú samé skaly. Aj za týmito sa ľudia kúpali.
Piraň je čarovné miesto. Tak úzke uličky nenájdete hádam v žiadnom inom meste. Aj v týchto uličkách som sa vytrápil s bajkom.
Veľa ľudí mi vravelo, že v okoli Umagu a aj v Slovinsku je sieť cyklotrás, že je to tam ako v cyklistickom raji. Dovolím si nesúhlasiť. Cyklotrasy majú, ale ich značenie je totálne unuser-friendly. Občas som zhliadol značku cyklochodníka, no nikde ani zmienka, odkiaľ kam vedie (označenie bolo “01” alebo “D-08”). Hlavné cyklotrasy sa plietli s miestnými, takže som nevedel, či cesta vedie iba k nejakému nákupnému centru, alebo ozaj ide o hlavnú cyklotrasu pre cykloturistov. Po blúdení som sa však dostal na jednu cyklotrasu, ktorá mi za odmenu ponúkla tieň a chládok. 550 metrov v tomto tunely bol ako balzam na moju prehriatu dušu.
Umag – Buje – Novigrad – Umag
Na svoj druhý cyklovýlet som po predošlých skúsenostiach vyrazil pomerne skoro, už o 8:00 a dobre som spravil. Menej áut na cestách, príjemná teplota vzduchu, prebúdzajúce sa mestečka. Počas rodinného výletu do historickej dedinky Grožjan sme išli okolo Buje. Hneď na prvý pohľad upúta scenéria dvoch veží, mestečko už z diaľky pôsobí historickým dojmom. Preto som si za cieľ výletu zvolil práve Buje. Odtiaľ som to strihol k moru do Novigradu, o ktorom som tiež počul samé pozitíva. No a na odporúčanie FB komunity Slovensko na bicykli som chcel vyskúšať aj cyklochodník z Novigradu popri mori do Umagu. Takmer 40 km dlhá nenáročná cyklistika priniesla zaujímavé výhľady, tak nech sa páči 🙂
Pohľad na Buje, ktorý ma zlákal.
V Buje nie je v podstate nič, no na mieste bývalého cintorína je Photo point. A z neho sú takéto krásne výhľady. V tomto prípade na Jadran.
Ešte raz výhľad na Jadran. 🙂
Alebo sa z Buje zahľadíte smerom na Slovinsko. Tu pozorné oko uvidí tuším aj Alpy (neskúmal som, o aké pohorie ide, ale pôsobí to ako Alpy 🙂 ).
Photo point v Buje má atmosféru. Starý kostol, rozvalené náhrobné kamene, voňavé stromy.
Novigrad znamená v preklade asi Nove Mesto – ale má aj svoje historické centrum. Celkovo je to ďaleko krajšie ako Umag. No zázraky nečakajte – Umag ako taký ozaj nestojí za nič 🙂
Pláže v Novigrade nic-moc – skôr betón ako štrk. Ale podľa množstva barov to tam v noci asi fakt žije.
Ako som spomínal, cyklochodníky Istria má. No podľa mňa nie sú dobre značené (len číslom, ktoré bežnému turistovi nič nepovie). Takto pekné separované cyklochodníky sú len na istých úsekoch, ktoré väčšinou spájajú kempy s priľahlým mestom.
Úprimne, mám skúsenosť s bicyklovaním po Istrii, no aj po Dalmácii. Dalmácia suverénne vyhráva (bavíme sa o cestnej cyklistike). Síce sa južným cípom Chorvátska nevinú cyklochodníky, no vedľajšie cesty ponúkajú krajšie výhľady na more, blízkosť Bosny a Čiernej Hory ponúka počas dňa zažiť skúsenosť s rônymi (i keď príbuznými) národmi a kultúrami.
Na závaer jedna podstatná informácia pre všetkých, ktorí si plánujú cyklovýlety v Chorvátsku a je jedno, či na jeho severe alebo juhu. Moja skúsenosť s vodičmi na cestách je v oboch koncoch krajiny vysoko pozitívna. Takto ohľaduplných vodičov na cestách som nezažil. Cesty sú tam úzke, krajnice žiadne, ale práve preto jazdia vodiči opatrne a bezpečne za cyklistom, až kým ho ozaj môžu bezpečne predbehnúť. Vysokoinšpiratívne pre nervóznych našincoch!
15,597 total views, 3 views today
Pingback: Ako si vytvoriť sumárnu mapu cyklovýletov? - Profesia na bicykli a moje cyklovýlety