Nie som cyklistický fanatik, ktorý musí vidieť každé preteky. No keď som sa dočítal o pozadí príprav podujatia Okolo Slovenska, začal som vážne uvažovať nad tým, ako si tú atmosféru vychutnať. Prioritne som chcel podporiť snahu organizátorov o skvalitnenie podujatia, za to, že pritiahli veľké tímy a v nich veľké mená. Za to, že myslia aj na divákov, pre ktorých chystali karavánu. Veľmi som si prial, aby práca organizátorov bola ocenená aj tak, že po trase pretekov budú diváci. A že si tú úžasnú atmosféru zapamätajú aj cyklisti v pelotóne, aby sa sem radi vracali. Tak som sa definitívne rozhodol, že svojou troškou ku diváckej kulise prispejem aj ja. Žiaľ, kolegov som nezlomil, takže som sa ku trase štvrtej etapy vybral sám.

Cesta vlakom z Bratislavy do Trnavy ubehla rýchlo. Odtiaľ som sa už bicyklom pobral do Paty, nenápadnej dedinky v Galantskom okrese. Terén je to príjemný, viac menej samá rovina. Áut na nedeľnajšej ceste málo, jazdilo sa príjemne. V Pate som natrafil na odparkované hasičské a policajné auto, čo už naznačovalo, že sa tam niečo bude diať. Pomaly sa v tichej dedine začali na zákrute zbiehať diváci, možno 20 ľudí.

Miestny občan ešte pohotovo upratal rozsypaný štrk na ceste, nech sa cyklisti v zákrute nezabijú. A už sme počuli majáky áut. Priznám sa, bol som zvedavý na karavánu. Nakoniec sa zjavila dodávka bez strechy s roztlievačkami a dve osobné autá, z ktorých rozhadzovali (skôr triafali do divákov) rozne energetické tyčinky či suveníry. A už sme sa mohli tešiť na príchod úniku a o necelé dve minúty aj pelotón.

Napriek ostrej zákrute pretekári prekvapivo rýchlo prefrčali okolo, len sa tak zaprášilo.

Presunul som sa do Galanty. Tam som okrem obeda stihol ešte jeden prejazd pelotónu, ktorý sa valil po cieľovej rovinke po body do špurtérskej prémie.

Pred samotným finišom organizátori pripravili vystúpene dievčeniec na bicykli. Tie si s bicyklami rozumeli ešte lepšie ako Sylvia Mislovičová so slovenskou gramatikou.

Pred plánovaným príjazdom pelotónu sa okolo bariér začali zhromažďovať ľudia. Mesto ozaj žilo cyklistikou. Asi hodinu pred vyvrcholením päťdnového podujatia si už bolo potrebné chrániť svoje miesto pri zábradli. Najprv však prebehli boje o posledné body do bodovacej sútaže.

 

Cyklisti mali pred sebou ešte 30 km okruh. Diváci sa zabávali, miestne kaviarne mali určite rekordné tržby. Ale musím ich pochváliť, veľmi ochotná obsluha.

Je dokonané. Endorfín a vzrušenie z pretekov mi zakalili hlavu, úplne som zabudol fotiť finiš. Ale pamätám si, že to bolo veľmi rýchle a tesné. Vyhral chalan z Quick-Step Floors, za nim asi o dva centimentre Saganov kolega z Bory. Dav hučal, jasal, užíval si to v slnkom zaliatom meste. Rýchlo som sa presunul pod pódium. Tam sa začali zhromažďovať ocenení cyklisti a funckionári.

Jeden z cyklistov si nedbalo oprel svojho tátoša o bariéru. Pretekár s číslom 1, minuloročný víťaz Jan Tratnik. Tento rok obsadil druhé miesto. Tak na tomto sa preteká….

 

 

Cyklisti svoju “tour” po Slovensku skončili, mňa ešte čakala cesta do Bratislavy. A keďže som sa chcel vyhnúť rušnej ceste okolo Senca, vybral som sa na Šamorín a potom po hrádzi do hlavného mesta.

 

Relive ‘Po stopach Okolo Slovenska (stvrta etapa)’

Okolo Slovenska sa podľa organizátorov vydarili, world tímy prisľúbili účasť aj v ďalšom ročníku. Možno zodpovední prehodnotia trasu podujatia, lebo o poradie sa v tohtoročnej bojovalo asi len v prvej etape. Inak by to vyzeralo, keby sa jazdci počas štyroch etáp vybrali v opačnom smere, aby končili na hornatom severe Slovenska.

Organizátori chcú dostať Okolo Slovenska do povedomia ozaj svetovej cyklistickej obce a veľmi im držím palce. Veľké davy divákov vrátane mňa snáď dopomôžu k tomu, aby sa naše kopce, rieky, hrady, zámky a iné skvosty krajiny dostali na obrazovky Eurosportu.

Schválne, čo nastane skôr – Okolo Slovenska na Eurosporte, alebo bezbečné cyklochodníky v Bratislavských uliciach?