200 rokov od vynájdenia bicykla v Trnave

 

Internet je super vec, ak sa používa s mierou. Medzi kadejakými postmi na fejsbúku sa ukázal aj oznam, že v Trnave je výstava bicyklov. Organizátori z občianskeho združenia Tyrnaviavelo sa dohodli s Trnavskou radnicou a v tamojších historických priestoroch pripravili výstavu bicyklov k 200 výročiu vynájdenia bicykla (1817).

Táto exhibícia je prístupná len v marcové stredy a nedele, i to len po 3 hodiny. Chcel sme to vidieť, zároveň spojiť s cyklovýletom, takže do úvahy pripadala len nedeľa. S exkolegom Jojom sme teda 12.3. zakúsili skorú jarnú cyklistiku.

Do Trnavy sme sa vydali popod Karpaty, cez Svätý Jur, Pezinok, Modru a Budmerice. Napriek nedeli bola cesta dosť rušná. A napriek slnečnej predpovedi bolo stále pod mrakom a chladno (cca 10 stupňov). Obed sme si dali v Kebabe na námestí v Modre. Obsluhovala čiernovlasá Slovenka, na stene interiéru visela valaška s potlačou “Vysoké Tatry”. A tak nejak aj ten kebab chutil, tak slovensky.

Do Trnavy sme prišli s predstihom, ukázalo sa, že vďaka vetru, ktorý nám fúkal skôr do chrbta než oproti. Moje vysokoškolské mesto ma opäť príjemne prekvapilo. Hipsterský primátor očividne zasahuje, buduje cyklochodníky, kde sa dá. Pred otvorením výstavy sme si stihli dať výbornú kávu v zašitom podniku Enak bistro a restaurant. Raz sa tam vrátim na ázijskú kuchyňu.

Výstava udivila zástupom ľudí, ktorí sa na ňu prišli pozrieť. Aj som začul organizátorov, ako ich nedeľňajšia účasť prekvapila. Čerešničkou na torte bolo, že celá výstava je zdarma. Do troch miestnosti umiestnili historické bicykle z tridsiatych rokov, vrátane repliky Draisovej dreziny, rôzne dobové dokumenty súvisiace s cyklistikou v meste, reklamy na bicykle apod. Prvá miestnosť sa venovala staručkým exemplárom.

 

 

 

Druhá miestnosť sprítomnila cyklo-súčiastky. od zvončekov cez lanká až po ozubené kolieska – hocičo. Steny ozdobovali plagáty, ktoré poukazovali na cyklistické preteky. Dobové fotky, štartovacie listiny – sálala z toho láska k športu aj úcta k všetkým súťažiacim.

Tretia miestnosť predstavila všetky známe značky zo socialistických čias. Ukrajina zo sedemdesiatych rokov, favorit z osemdesiatych, ale aj staručká a zachovalá skladačka eska, či junior. Zaspomínali sme si, veru.

 

Medzi návštevníkmi sa pohybovali smiešne oblečení páni. Vykľuli sa z nich organizátori, čo som pochopil hneď, ako začali erudovane rozprávať o každom jednom vystavenom kúsku. Poznali tie bicykle do každého detailu. To preto, lebo tie súčiastky prešli ich rukami.

Veľmi fandím takýmto nadšencom, i keď si uvedomujem, že ich rodinní príslušníci musia trpieť, keď znášajú tento koníček. Ale aj na návštevníkoch bolo vidieť, že ich práca má zmysel. Nech im to teda vydrží a keď budete rozdeľovať 2% z daní, myslíte aj na nich.

Po obhliadke sme sa vybrali smerom na Voderady, Pusté Úľany, Senec a Ivanku pri Dunaji domov. Našťastie sme to stihli za svetla.

 

Hlavne medzi Trnavou a Sencom fúkalo jak v ruskom filme, čo na pocite chladu pridalo. Aspoň že nezapršalo. Takto symbolicky sme s Jojom otvorili sezónu 2017.

3,614 total views, 8 views today

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *