Po veľmi vydarenom cyklovýlete Viedeň-Brno sme hneď naplánovali ďalší cieľ “Profesiáckej” cykloturistiky – Pannonhalma a Gyor. Čakali sme už len na vhodné počasie. Po skúsenostiach s meškaním na vlak zo spomínanej akcie v Brne sme trasu prispôsobili tak, aby konečnou stanicou bola Bratislava, nech sa nespoliehame na žiaden spoj. Aby sme si tú cestu aj užili a neprišli domov v úplnej tme, museli sme z Bratislavy vyraziť vlakom už o 6:05.
Vstávanie o 4:35 bolo bolestné, priam desivé. V noci ešte zúrila búrka, po ceste na stanicu som bezmála narazil do vyvrátených kríkov na cyklochodníku. Z cesty vlakom do Komárna mám veľmi dobrý pocit. Čisté moderné vlaky RegioJetu nás po dvoch hodinách odviezli do východzieho bodu našej cykloturistiky. Mimochodom, cena lístku je prijateľná aj pre Ukrajincov – veď 3,15€, to je ozaj ako zadarmo :).
Komárno nás privítalo veľmi príjemným ránom a počasie sa s nami kamarátilo celý deň. Teplo, mierne zamračene, takmer bezvetrie – ideálne na bicyklovanie. Chvíľu sme váhali, či sa pozrieť na Námestie Európy, no nechceli sme sa zdržiavať hneď zrána a išli sme do Maďarska. Prechod hranice sme si ani nevšimli. Všetky tie reči o zvýšenej kontrole hraníc kvôli utečeneckej kríze mi prišli smiešne – ale veď uvidíme v Rajke – tam to bude možno iné. Podľa očakávaní, v Komárome nebol riadne značený cyklochodník na Pannonhalmu či Gyor (bol značený dosť neporiadne), tak sme šli intuitívne na obec Ács. A zablúdili sme :). Nebolo by to také hrozné, keby sme v “pelotóne” nemali aj cestný bicykel, s ktorým jazda po piesočnatej ceste bola ozaj zábava. Napokon sme trafili na správnu cestu a už to bicyklovanie bola jedna báseň. Prakticky celý úsek trasy je po rovine. Medzi dedinami samé polia a poľnohospodárske stroje. A sem tam auto. Väčšinou staré šunky. Nefalšovaný vidiek, vrátane príznačného smradu. Tak blízko pri Bratislave (Gyori, Budapešti) a tak časovo vzdialený autopark som ozaj nečakal – trabanty, olcity, staručké autá. Je vcelku možné, že poľnohospodárska technika je tu výrazne novšia ako bežné dopravné prostriedky.
Po približne 40km sa terén mierne zvlnil, bolo cítiť že ideme do kopca, čo bolo znamením, že sa blížime k prvému cieľu dňa. Už len niekoľko šliapnutí do pedálov a už sa ukázal pahorok s opátstvom. Skutočný kopec k opátstvu má možno len 2km, ale je prudký. Obzreli sme si kaplnku venovanú Panne Márii (Our Lady Chapel) z roku 1714, monument postavený pri príležitosti tisíceho výročia osídlenia územia Maďarmi (v roku 896) a zašli sme ešte kúsok ďalej k vynikajúcej vyhliadkovej veži. Hlad nás už ale hnal hľadať reštauráciu. Na kopci bola len jedna snobská reštika, ktorú sme obišli. Po ceste sme natrafili na ďalšiu, ktorej personál nevedel ani ceknúť po anglicky, navyše zívala prázdnotou, čo neveštilo nič dobré. Išli sme radšej do centra
Pannonhalmy – a tam sme našli presne nula otvorených reštaurácii. Smutné, ale je to tak – v Pannonhalme si cez pracovný deň v normálnej reštaurácii obed nedáte. Miestne informačné centrum nás v nemeckej angličtine navigovalo do csardy o dve dediny ďalej smerom na Gyor. Mohla by sa zdať, že dedinka Nyúl je ako každá iná, ale nie je to tak – v tejto je Platán Csarda a umenie jej kuchárov sa oplatí vyskúšať. Pivo Staroprameň, bohovské porcie jedla, chutná káva. Po hodine gastronomického pôžitku bol problém sadnúť na bicykel a pokračovať do Gyoru.
Gyor ma prekvapil troma vecami:
- veľké množstvo mestských bicyklov na požičanie, na ktorých nikto nejazdil
- dobre značené cyklistické chodníky
- skutočnosť, že spadnúť na cestnom bicykli sa dá skutočne hocikde.
Nešli sme priamo cez pešiu zónu, ale videli sme, že to tam žije. Gyor má pekné historické centrum, krásne architektonické budovy. My sme sa ale sústredili na vymotanie sa z tej nádhery. Po skúsenostiach s nekonečným blúdení vo Viedni sme sa už pripravili. Neskutočne sa nám osvedčila aplikácia Sygic s offline mapami. Zadarmo viete, kde ste a kam ísť. Gyourom prechádza Eurovelo 6, značenie je “user-friendly”. Popri ceste vedie nekonečne dlhý úsek trasy, ktorá zaujme len tým, že je rovná a dobre značená pri prechádzaní viacerými dedinkami. Aby to nebola taká nuda, tak nám cestu skrížilo auto. Ja som dobrzdil, ale Deny na cestnom bicykli nie. Opäť pád, našťastie sa nič vážne nestalo. Ďalšie vzrušenie priniesol pes, ktorý nám vletel do cesty a bezmála ho Deny pod kolesami mala. 🙂
Pri dedine Hédervár sa od Eurovelo 6 smerujúcej do Mosonmagyarováru oddeľuje cyklochodník smerom na Lipót a Rajku. Napriek predsavzatiu, že ďalšia prestávka bude až na slovenskom území, nevydržali sme to. V dedinke Puski sme si vyskúšali pohostinnosť miestnej írečitej krčmy. Prekvapivo, miestny krčmár vedel po anglicky najlepšie zo všetkých ľudí, ktorých sme po ceste oslovili.
Už sa stmievalo. Potvrdilo sa, že rozhodnutie vyraziť z Bratislavy o šiestej bolo správne, inak by sme brázdili nie veľmi známe maďarské územie po tme. Úseky cyklochodníka za Lipótom sa zdajú neuveriteľne dlhé. Monotónnosť pretrháva len rachot poľnohospodárskych strojov. Prišli sme do Rajky, pripravoval som si občiansky preukaz – však Maďari majú prísne strážiť hranice, aj Slováci sa vyhrážali kontrolami. Prídeme k hraniciam a – nič. Ani živej duše. Ja byť teda prevádzač, viem, kadiaľ mojich zákazníkov povediem.
Bufet pri otočke (Čunovo) má otvorené do 22:00. Radlera sme dopíjali už po tme. Pozitívne sme zhodnotili cyklovýlet, hoc domov to bolo ešte dobrých 13km. Teda to platilo pre mňa – Jojo to mal do Lamača asi o desať km ďalej. Fajn akcia, možno posledná v tomto roku. Jojo, Laco, Deny – ďakujem za účasť.
Pozrite si náš cyklovýlet zostrihaný vo videu: