Neusiedler See (Neziderské jazero) je obľúbenou destináciou viacerých Slovákov, predovšetkým tých z okolia Bratislavy. Jazero poskytuje možnosti na kúpanie, opaľovanie, jachting, člnkovanie, pozorovanie vtáctva, ale mňa zaujíma hlavne z dôvodu cyklistiky. Neusiedler See má rakúsku a maďarskú časť. Cyklochodník po obvode jazera je v oboch krajinách veľmi prehľadne značený, v Rakúsku má označenie R1 a v Maďarsku sa ide po Eurovelo 13.

Okolo jazera, ktoré nevidíte

Ak sa bavíme o tom, že jazdíme popri jazere, tak treba počítať s tým, že samotné jazero poriadne ani nevidíte. Neusiedler See je totiž obklopený močarinami a cyklochodník preto vedie dosť ďaleko od jeho brehov (až na výnimky napríklad v okolí Neusiedle am See). Občas sa v Rakúsku dá vedľajšou cestičkou dostať k jazeru, kde majú miestni obyvatelia chatky, člny a podobne, ale to je vždy odbočka od hlavnej cyklocesty. Preto, keď máte za cieľ obísť jazero, držte sa smeroviek pre R1, na viacerých križovatkách sa dá z nepozornosti dostať na spomínané odbočky k jazeru. Ak sa chcete bicyklovať s výhľadom na Neusiedler See, odporúčam prekrásnu cyklocestu B12 pomedzi viniče s názvom Kirschblutenradweg. Ale to je úplne iná cyklotúra.

Rakúšania to majú vymyslené tak, že ak by niekto kondične nezvládol obísť celé jazero, môže vynechať maďarskú časť cyklocesty a trajektom sa presunúť z Morbisch am See do Illmitzu. My sme tak spravili v rámci podujatia Profesia na bicykli ešte v roku 2011. Ľudia často prebicyklujú cca 136km trasu okolo jazera tak, že sa autom dovezú k jeho brehom a jednoducho ho obídu. Aj takúto skúsenosť mám a je to super. Tentokrát som sa ale rozhodol pre výjazd priamo z Bratislavy, čo na najazdených kilometroch patrične pridalo.

Odporúčaná trasa okolo Neusiedler See

Okolo jazera sa dá ísť proti smeru a v smere hodinových ručičiek. Ja odporúčam bicyklovať proti smeru, a to z týchto dôvodov:

• na maďarskom území medzi obcami Fertorakos a Balf je celkom členitý terén, 8% stúpania, a tie radšej absolvujem, kým mám viac síl v úvode dňa
• západná strana Neusiedler See je obkolesená kopcami a pri nich sa často popoludní hromadí oblačnosť, z ktorej v lete zvykne vzniknúť búrka

Ako na mojej mape z môjho cyklovýletu vidieť, pre cestu späť som zvolil nie úplne obvyklú trasu okolo jazera. Mal som na to svoje dôvody, hneď niekoľko:

• trasa popri východnej časti Neusiedler See je dosť frekventovaná, predovšetkým okolo Podersdorf am See, ja som sa chcel vyhnúť davom
• úsek medzi Podersdorf am See a Weiden am See je šotolinový a mne sa na cesťáku naň nechcelo
• zamiloval som si jazero ZickSee a vždy, keď je to možné, tak tam zájdem
• mojim cieľom bolo spraviť okruh a teda čo najmenej ísť po rovnakej trase späť

Vyklikal som si moju trasu na Mapy.cz (prípadne na Komoot) a kalkulačka vypočítala, že tých cca 210km má trvať 14 hodín. To ma dosť prekvapilo, ja som si trúfol, že to dám do 12 hodín aj s prestávkami. Večer o šiestej sme mali doma už program, takže som musel vyraziť skoro ráno o 6:00. Mal som biedny spánok, na bicykel som vyrazil do sviežeho rána okolo 6:25.

Predpoveď počasia bola veľmi priaznivá, veril som, že sa oteplí, takže som si ani nebral ďalšie vrstvy oblečenia. Dobre som spravil, lebo už pri Pame mi bolo celkom teplo. Slnko presvitalo medzi vysokými oblakmi, nehrialo hneď z rána, ale ako ubiehal čas, pridávalo to na jeho sile. Okolo ôsmej, keď som na Windradweg bojoval s protivetrom, som sa poriadne zohrial a v Neusiedle am See mi už ozaj bolo teplo. Išlo sa ako v zime na saniach, jedna báseň. Len kde-tu nejaký cyklista, parádny asfalt, proste super pocit opäť po dlhom uzavretí hraníc bicyklovať v krajine, kde vedia stavať cesty a chodníky.

Rust is the best

Svoje prestávky som vopred neplánoval, nechal som to na pocit, čo telo potrebuje, to mu dožičím. Po cca 70km sa mi žiadalo už vystrieť nohy a hlavne, mal som obrovskú chuť na kávu. Ako prvú prestávku som zvolil dedinku/mestečko Rust. Má nádherné malebné námestie a už skoro ráno tam bolo rušno. Pred miestnym múzeom sa už tvorili rady návštevníkov, kaviarne obsiate na námestí už vítali svojich prvých hostí. Zasadol som do jednej z nich a vychutnal si kávu s kolou (spolu za 5,60 EUR).

Pauza padla vhod a zároveň mi ukázala, kedy asi budem stáť nabudúce, nech si pekne rozplánujem tých cca 200km – rozhodol som sa pre obedňajšiu prestávku v obľúbenej reštaurácii na brehu ZickSee, čo by malo byť ďalších cca 60-70km.

Slnko už peckovalo poriadne. Prišiel som do Morbisch am See a znalý trasy som sa rozhodne vybral vpravo ku maďarským hraniciam. Vedel som, že to je do kopca, ale tam, na jeho konci, je úžasný borovicový lesík, kde to vonia ako v Tatrách.

Maďarská časť trasy

Tu som stretol odo mňa starší cyklistický pár, ktorý sa bezradne pozeral na vytlačenú mapu v rukách a na značenie trasy pri cestičke. Chceli obísť celé jazero a nevedeli, či sú správne. Ubezpečil som ich, že idú dobrým smerom, že sa majú držať značky pre Eurovelo 13 a prídu tak opäť k maďarsko-rakúskej hranici. Rozlúčili sme sa a chcel som vyraziť, no pedále sa mi z ničoho nič zasekli. Pozerám, čo sa to deje, a zistil som, že mi spadla reťaz. Po 10 minútovom mordovaní s reťazou sa mi konečne podarilo ju nahodiť naspäť. Ruky som mal jak lodný mechanik v strojovni, ale viac ma mrzia tie škrabance od reťaze na ráme bicykla. 🙁

Vyrazil som, po siedmych minútach som párik obchádzal a milo mi ešte zakývali. Tu ma čakali spomínané tri nie dlhé, ale 8% stúpania. Hore-dole, hore-dole, do toho už asi aj 30 stupňov. V dedinke Fertoboz mám už vyskúšanú reštauráciu Bozi Rosi Csárda, kde výborne varia a szomloi haluski sú ozaj pravé. Tentokrát som sa tam ale nezastavil, nohy vládali a predo mnou bolo ešte viac ako polovica trasy.

Prvé kilometre v Maďarsku sú ešte OK, ale už vidieť, že kvalita cyklochodníka je horšia. Úplne zle to ale je, keď jazdíte po Eurovelo 13 od dediny Fertod po hranicu s Rakúskom. Strašne hrboľatá cesta, ani náznak tieňa a do toho už aj tradičný protivietor. Ten nemusí byť ani silný, no keď vás takto ovieva 40km vkuse, tak to dá zabrať. Možno viac psychike ako nohám, no každopádne som prehodnotil moje plány so zastávkou pri ZickSee a vedel som, že obedovať musím skôr. Mimochodom, v týchto miestach som sa Neziderskému jazeru priblížil najviac.

Z predošlých výletov som si pamätal podnik v osade Fertoujlak pred hranicou, kde ponúkajú aj schnitzel. No mal som len 9 EUR v hotovosti. Všetky stoly mal obsadené. Zastavil som, že si aspoň vodu do bidónu naberiem a opýtam sa, či sa dá platiť kartou. Na obsluhu som však čakal márne. Dlhé minúty sa nik nezjavil. Nakukol som do interiéru reštaurácie, kde pracoval jeden pán. Popri tom, ako čapoval pivo, mi akosi nedokázal odpovedať na jednoduchú otázku, či mi bude 9 EUR stačiť na schnitzel. Naznačil mi, že mám počkať, kým dočapuje a roznesie objednávky. Čakal som ho vonku, ale aj po obslúžení sediacich hostí ma ignoroval. Tak som sa na takého podnikateľa vykašľal a šiel hľadať šťastie ďalej.

Opäť v Rakúsku na kvalitnom asfalte

Do Apethlonu to bolo 3,2km, ale hlad som mal veľký a síl málo. Vody vo fľašiach ešte menej. Musel som už stáť a pritrafila sa pri cyklochodníku, už v Rakúsku, mini-reštaurácia s prázdnymi stolmi v tieni. Neváhal som a zaparkoval. Jedálny lístok len v nemčine. Čašníčka o angličtinu ani neobtrela. Rukami-nohami sme sa dohovorili na objednávke. Za chutnú, ale nevarenú domácu klobásu a radler som zaplatil 7,20 EUR a pobral sa ďalej.

Túto trasu smerom na ZickSee som si obľúbil. Bicykluje tam máličko ľudí, presúvate sa medzi viničom a zbytkami odparených jazier, celé to patrí do národného parku Seewinkel. S odstupom míňam Lange Lacke a prichádzam ku ZickSee, kde je pre zmenu dosť rušno. Na cyklochodníku veľa cyklistov, v jazere kŕdle vtáctva, moja obľúbená reštika preplnená ľuďmi, že by som si ani nemal kde sadnúť, aj keby som chce.

Zastávka v Halbturn

Smeroval som na Frauenkirchen, kde zaujme obrovský kostol a potom po Kulturradweg smerom do Halbturn. Tu som si zvolil ďalšie zastávku, lebo veľmi sa mi páči tunajší zámok a s miestnou zámockou reštauráciou mám len tie najlepšie skúsenosti. A nesklamali ani teraz. Čašník mi povedal, že platiť kartou sa dá len od 30 EUR, bo keď ma zbadal, s dvoma eurami vo vrecku, keď som si chcel dať len kávu a radler, tak sa zľutoval a povolil aj nižšiu hodnotu (7 EUR).

V nohách som mal 161km a uvažoval som, ktorou cestou pokračovať. Koketoval som s myšlienkou, že pôjdem na Nickelsdorf a potom cez Hegyesalom a Bezenye do Rajky a domov. No pri predstave, že budem ešte tak dlho bojovať s nepríjemným protivetrom som to mierne skorigoval. Doteraz som išiel stále po značenej cykloceste. Neprerušovane, výborne značené, s peknou scenériou. Za dedinkou Monchhof som z cyklocesty vybočil a využil vyasfaltovanú poľnú cestu smerujúcu k Zurndorf. Ten asfalt po nejakých km končí a prechádza do šotoliny, takže som vyšiel na cestu L303, po ktorej jazdí pomerne málo áut. Krajnica je úzka, ale ani jedna jama či nerovnosť, takže ide sa tadiaľ bezpečnejšie ako na našich cestách s 70cm krajnicou, na ktorej je samá jama.

Búrka nad Bratislavou

Tento krátky 10km úsek bola jediná časť celej 209 km trasy, ktorú som absolvoval mimo značených cyklochodníkov. Ale ako vravím, aj tu je to bezpečné. Trasa Nickelsdorf – Deutsch-Jahrndorf-Kittsee je moja klasika, takže to som už bol vlastne doma. Stále fúkalo, už ma aj kríže mierne boleli, výrazne som spomalil (asi na 23km/hod). Pohľad na Bratislavu bol super, lebo tam lialo. Oblaky padali na zem a ja som dúfal, že mňa to obíde. Niekde v Pame na mňa spadlo zopár kvapiek, búrka touto krajinou už prešla. Zmokol som z chodníkov a nie z dažďa, ale vôbec to neuberalo na radosti z finále môjho výletu.

Po desiatich hodinách som prišiel živý, zdravý, špinavý, unavený ale spokojný domov, v nohách 209km, v duši pokoj, v hlave kopec spomienok. Bolo to super a myslím si, že raz za rok takúto trasu absolvujem.

Trasa okolo Neusiedler See z Bratislavy

GPX na stiahnutie