Máme už koniec januára, keď som sa konečne dostal ku rekapitulácii môjho cyklistického roka 2025. Dôvodom je okrem iného aj to, že našu stránku napadla nejaka pliaga, tak trvalo, kým sa stránka vyliečila.

Poďme na to chronologicky. Samozrejme, že si nepamätám poriadne, čo sa dialo pred týždňom, ale našťastie mám všetko poznačené v Strave :).

Zimné mesiace

Vidím, že od januára do apríla som jazdil vyslovene gravelom Orbea Terra 40 a MMR som zapriahol až v marci, keď poľavili mrazy a hlavne cesty už boli od kamienkov ako-tak očistené.

Hneď prvý výjazd roka smeroval ku Heidentor, kde to mám ozaj rád.

Počas januára a februára sa mi podarilo výjsť ešte do Brücku, inak to boli jazdy viac menej len do práce.

Jar na dvoch kolesách

V marci som konečne zašiel bicyklom do Nitry, kde som sa stretol s Andrejom a vzal ma ku ikonickému kostolíku v Drážovciach. Bol to chladný, ale parádny výlet s obhliadkou Nitry a tohto famózneho miesta, ktorý som ukončil na železničnej stanici v Leopoldove.

Podľa záznamov sa zdá, že marec celkom prial cyklistike, lebo ešte som stihol absolvovať už moju tradičnú jazdu do Brna, tentokrát v opačnom garde, teda z Brna cez Mikulov a Angrern do Bratislavy. Poňal som to ako súčasť služobnej cesty, keďže v Brne sme mali nejaký workshop. Mikulov je ozaj čarovný.

Máj sa už niesol v znamení tradičného výletu do Viedne s OZ Cyklotúry. Spomínam si, že na cestu späť som zlákal Martina, aby sme šli tak trochu naokolo. Zámerom bolo pozrieť sa ku Seegrotte a potom ísť smerom na Brück a domov. Ako bolo krásne cestou do Viedne, tak napínavo zamračene bolo cestou domov a aj nás zastihla búrka. No a Martin cestu nedokončil, lebo schytal dva defekty, takže sa musel pobrať na vlak.

O týždeň nato som si dal do nôh svoju prvú 200km trasu roka na Šranecké piesky, lebo som vedel, čo ma čaká v júni, tak nech som pripravený.

Koncom mája som rozprúdil tradičné štvrtkové stretávanie sa na Bielom kríži. Nie žeby sme sa tam s kámošmi a kolegami videli každý týždeň, ale viackrát sa podarilo spolu popiť a podebatiť, hlavne s Liborom, Braňom, Oľgou a jej Petrom. Už sa teším na tento marec, keď túto tradíciu zase oživím.

Leto sa výletmi len tak hemžilo

Pravá cyklistická sezóna začala 4-dňovým cyklovýletom Bratislava – Praha v skvelej spoločnosti partie okolo OZ Cyklotúry. Bol to pravdepodobne posledný 10. ročník podujatia, niesol sa v oslavnej atmosfére.

Bol som prihlásený na podujatie Bratislava-Jasná (312km) a vôbec som nevedel, či to zvládnem. Mal som vnútorný pocit, že musím na to trénovať, tak som ešte týždeň pred ňou najazdil vyše 200 km, keď som obkrútil Neusiedler See aj s Kačínom. Totálna sprostosť, ale na to som prišiel až po tej Jasnej.

Som rád, že som to podujatie Šamorín – Jasná s perfektnou organizáciou absolvoval. Dokázal som si, že prejsť za deň vyše 300 km, vrátane prejazdu cez Donovaly a s výstupom do Demäňovskej Doliny, je v mojich silách. Tento zážitok sa oplatilo zdokumentovať v samostatnom blogu.

Lenže po návrate domov to začalo. Normálne mi bicyklovanie nechýbalo. Myslím, že som zažíval nefalšované vyhorenie. Júl som cyklisticky úplne odflákol a začal som aspoň s rodinou hrávať po rokoch bedminton.

Ale už od jari som bol prihlásený na ďalší vrchol sezóny, augustovú cyklistiku v Alpách vrátane absolvovania Stelvio Bike Day. Tak aby som tam nebol na smiech, prinútil som sa už koncom júla na nejaké ďalšie výjazdy, nech mám v nohách čo-to našliapané. Vrátiť sa do cyklistiky nebolo jednoduché a neprialo mi ani šťastie. Pamätám si na to, ako proti mne hrali aj okolnosti, keď pri výlete na VysoMarch som schytal dvakrát defekt a po druhom som si odšliapal v tretrách asi 6km domov po svojich.

Cyklistika v Tirolsku a špeciálne výjazd na Stelvio bol cyklistický orgazmus. Toto ikonické sedlo v talianskych Alpách ma zasiahlo. Samozrejme, že aj k nemu mám spísaný samostatný blog a odporúčam si to prečítať.

Oddychová jeseň

Z jesenných cyklistických výletov zaujme ten na mojom rodnom Spiši. Počasie nebolo ideálne, ale napokon sa vyjasnilo. Dal som si do nôh prvykrát vynovenú cestu Vernárskym priesmykom a cez Kopanecké sedlo, pričom som sa bol pozrieť aj na Sans Souci.

Čoraz viac som prestal bicyklovať a za to som hral bedminton, už nie len s rodinou, ale aj s partiami, ktoré to berú trochu vážnejšie.

Škoda, že sa mi nepodarilo výjsť na Majdan počas jesene, ale počasie neprialo takému výletu. Snáď to vyjde tento rok.

Zíntenzívnil som hranie bedmintonu, miestami aj 4x do týždňa.

Zimné výjazdy

Počas zimy sú krátke dní a tak si plánujem trasy tak, aby som sa vracal po separovaných cyklocestách, takže hrádza z moravskej alebo dunajskej strany.

Zašiel som opäť do rakúskeho prihraničia a celoročnú sezónu sme preťali vítaním slnovratu na konci decembra spolu s partiou okolo OZ Cyklotúry.

Posledné týždne roka som čoraz ťažšie vstával z postele či kresla. Kolená sa ozývali intenzívnejšie. Furt dačo bolí. Čím menej bicyklujem, tým viac bolestí. Na vine je bedminton. Milujem ten šport, ale musím ho rázne obmedziť.

Štatistiky roka 2025

Opäť som nalial svoje dáta do StatsHunters a získal tak podrobný prehľad o mojom bicyklovaní.

• Najviac km som najazdil v máji – 1090.
• Najdlhšia trasa bola Šamorín – Jasná v dĺžke 318 km.
• Táto trasa predstavovala aj navyššie prevýšenie – 2809 metrov.
• Celkovo som počas roka najzdil 7814 km za 316 jázd, vrátane dochádzania do a z práce.
• Commute aktivity predstavujú 252 jázd, čo je 80% všetkých mojich cyklistických workoutov. Týmto dochádzaním do práce som najazdil 2105 km.

Z pohľadu najazdených kilometrov bol najvyťaženejším dňom nedeľa, prirodzene, lebo len cez víkendy viem ísť dlhšie túry. Nasleduje sobota a piatok. Úplne najmenej kilometrov som odjazdil v pondelky.

Z pohľadu krajín, po ktorých som našliapal kilometre, vyhralo tesne Slovensko pred Rakúskom. Až s obrovským odstupom potom je Maďarsko či Česko.

Drvivá väčšina mojich jázd je do 100 km. Šestnásťkrát som absolvoval jazdu v dĺžke od 110 do 220 km a 2 jazdy mali nad 220 km.

V mojej stajni mám 4 bicykle, každý má svoje prednosti, podľa účelu, na ktorý je určený. Najviac jázd som absolvoval favoritom (ročník 1988), s ktorým jazdím do práce a je to perfektný bicykel na presúvanie sa v rámci mesta. Je rýchly a nevzbudzuje pozornosť. Najazdil som na ňom počas roka 1890 km. Pri daždivom počasí však na presúvanie sa v meste využívam dovoz z Dánska – Jensen City Bike, ktorý má blatníky a chránenú reťaz, avšak je ťažší a pomalší. Pri 21 jazdách som na ňom najazdil 168 km. Potom tu máme gravel Orbea Terra H40, ktorý využívam v jeseni a zime, keď sú špinavé cesty a šmykľaveší povrch. Ako ukazuje prehľad, využívam ho najmenej, ale za to sa na ňom vozí veľmi pohodlne. No a môj hlavný tátoš je MMR Adrenaline 10, na ktorom som odjazdil 56 jázd (v podstate každý týždeň jedna), ale vysedel som na ňom 5152 km, čím som bol odlúčený od rodiny cez 206 hodín.

Jediné, čo si želám do rok 2026 je zdravie, aby som bezpečne a v zdraví vždy prišiel domov. Už teraz viem, že to bude pokojnejší rok, budem jazdiť menej. Mám naplánovanú len jednu akciu, ale bude to pecka.