Dnes šiel na bajk ozaj každý, čo len trochu mohol. Sčítaci prístroj na bratislavskej hrádzi večer okolo 19:00 narátal cez 4950 cyklistov. Pre porovnanie, bežné dni tam vídavam číslo okolo 200, keď je ozaj pekný deň, tak 1700 a cez íikendy asi 3000. Viacerí sa ale kukli na predpoveď počasia a usúdili, že “buď dnes alebo nikdy!”, (určite nie najbližších 10 dní).
Zámky v obciach Dolného Rakúska
Vybral som sa aj ja a mojim cieľom bolo obkúkať nejaké tie Schloss v neďalekom Rakúsku. Podľa mapy.cz som si naplánoval trasu, dákych 151km – akurát na nedeľné popoludnie.
Vybral som sa smerom do Pamy a Parndorfu, odtiaľ krásnou cyklistickou trasou do Brück and der Leitha. No lenže fúkalo jak sviňa už od prvých kilometrov a ten Windradwegh smerom z Neudorfu do Parndorfu bol riadny masaker.
V Brücku medzi budovami vietor ustal.. prvý Schloss dnešneho dňa bol Rorhau – veľmi pekné miesto, aj s možnosťou posedieť na drinku.
Pokračoval som ďalej smerom do Bad Deutsch-Alterburg cez most ponad Dunaj, kde som sa dostal už neznáme cesty smerom do dediniek Loismersdorf, Kopfsteten či Pframa. Samotná cesta je super, lebo máličko áut, no dnes ma neskutočne trápil vietor.
Nadpis článku by sa pokojne mohol volať Na východe Rakúska nič nie je… tieto dedinky sú také nudno zaspaté, ani krčma ani nič. Samozrejme pekne upravené, ale ničím iným zaujímavé.
Ďalší Schloss v poradí mal byť v dedine Rutzendorf, no pre ten vietor som mal pocit, že sa odomňa vzdiaľuje a nie že sa priblížujem. Podarilo sa mi do nej doraziť, ale jaksi som nevidel nikde žiadnu ceduľu o lokálnom zámku. Teraz na mape pozerám, že som mal zájsť o uličku ďalej, ale ja som sa tak veľmi tešil, že odbočujem, aby sa mi vietor oprel viac zboku ako do ksichtu, že som na zámok aj zabudol.
Konečne po vetre do Obersiebenbrunn a Marcheggu
Dovalil som sa už s prázdnymi bidónmi do dediny Markgagneusiedl, ktorej názov sa nedá zapamätať. Ani v nej žiadny otvorený podnik. Ale táto dedina bola prelomová, čo sa vetra týka. Konečne fúkal do chrbta a za odmenu. Vyše 40tkou som sa dokotúľal do dediny, ktorej názov sa nedá zabudnúť – Obersiebenbrunn. Až tu, po 100km boji s vetriskom, som našiel oázu pokoja, kde čapovali radlel. A príjemná obsluha je zo Slovenska. Takže keď budete v týchto končinách, poseďte aj vy v podniku hneď pri Hasičskej stanici.
No a v tejto dedine je aj ďalší schloss tohto dňa. No ale taký pomenší, a podľa mapy s obrovským pozemkom. Celé okolie je pre verejnosť uzavreté, takže som spravil len fotku spoza brány.
Aby som to nemal také jednoduché, tak som šiel do Marcheggu cez Oberweiden. Odtiaľ sa ukázala značená skvelá cyklocesta až do Marcheggu, mimo premávky a ľudoprázdno (asi 200 metrov po šotoline, ale inak super asfalt). S vetrom o preteky som už dorazil v podstate do Marcheggu, kde ma čakal ďalší zámok, ktorý predpokladám všetci z Bratislavy a okolia poznajú (dnes som fotku nerobil, ale pridávam z minulého výjazdu). Cestou sa ukázal hrebeň Malých Karpát, aj s Kamzíkom a aj nejaká staručká usadlosť.
Inak, v Marcheggu to už žilo, dosť veľa otvorených podnikov.. tam je radosť bicyklovať.
Posledným miestom so zámkom bol klasický Schlosshof, ktorý tiež hádam už každý z okolia Bratislavy videl.
K nám najbližší zámok je najmajestátnejší.
Určite by sa do iteneráru dal vložiť aj ďalší historický skvost, no na dnes som mal akurát dosť, vďaka vetru a pálivému slnku. 🙂 Oných 158km dalo zabrať, ale ako klasik hovorí: “nedeľa, ako má byť”.
