Do Košíc cez Poľsko

 

Keď som v stredu išiel do Noweho Sacsu, naši sa ma opýtali, či idem aj do obce Muszyna. Kukám na mapu a vidím, že to je moc, nedám to v tú stredu. Ale dnes, po ceste do Košic by to šlo. 🙂 Trasu to predĺžilo o zopár kilometrov, ale keďže to vyzeralo na dosť veľa klesania, tak som si povedal, že to dám.

Cez Uložu a Tichý Potok na Šariš

Ráno o siedmej ma striaslo. Zima, pod mrakom – ale povedal som si, že kopec do Levoče a hlavne na Uložu ma zahreje. Ak ste ešte neboli, choďte sa pozrieť do tej dediny. Je odtiaľ krásny výhľad na Spiš. Marianska Hora nad Levočou sa zdá byť z Levoče na kopci, ale z Ulože sa na ňu pozeráte dole.

Na oblohe to vyzeralo hociako, veril som však, že tie škaredé mraky odídu odomňa preč.

Potom som preletel cez Repaše a nezabudol odbočiť na Tichý Potok. Je to v podstate obslužná cesta pre lesníkov a tak aj vyzerá. Fakt zničený asfalt celé kilometre síce dole kopcom, ale opatrne sa vyhýbate jamám. Silno si to tam pýta nejake eurofondy.

Keď konečne dorazíte do dediny, razom kvalita cesty stúpne. Vitajte na Šariši.

Cez Šambron ku rieke Poprad a do Poľska

Dostal som sa na cestu, ktorú som poznal z minuloročného North Sovakia Tripu. Uvedomil som si to pri dedine Krásna Lúka. Na začiatku dediny je “krásna”, ale keď dojdete na jej koniec, stane sa z nej “prekliata” lúka. Ale tie výhľady na okolitú prírodu, to je balzam. Nie nadarmo sa hovorí, že kopce sú korením cyklistiky.

Na poliach kopec dobytka, skoro jak v Argentíne :). Jazdilo sa hore-dole, členitá to krajina. Dostal som sa do dediny Šambron… vlastne viacero dedín tam sú dvojjazyčné, rusínčinou sa to tam len tak hemží.

Za Malým Lipnikom som sa dostal ku rieke Poprad. Kuknite do mapy, krúti sa jak vretenica a cesty okolo nej tiež. Na týchto miestach nebola takmer žiadna premávka a šlo sa super. Zrazu kdesi v Legnava, pánu bohu za chbrtom, vybudovali cyklochodík. S radosťou som sa ním vybral, dobre minuté eurofondy :). A tu zrazu rez, chodník nikde a ďalej len kamienky a strmo hore. Mapy.cz tvrdia, že je to vhodné pre cestné bicykle, ale teda sakra sa mýlia. Vytlačil som si tých 100 metrov. Zrazu sa objavil betónový chodník a za ním o 4 metre už aj ceduľa Granica Panstwa – vitajú ma v Poľsku. Cez mini hraničný priechod som prešiel a za chvíľu som už bol v Muszyna, mestečko odporúčané rodičmi.

Muszyna, zrodená z eurofondov

Nepátral som po tom, akú minulosť má toto mestečko. Týči sa nad ním hrad, v centre radnica, ďalej kostol, sú tu kúpele, liečivá voda, kúpalisko.. No ale miestny starosta musí byť expert na eurofondy, bo čo tam majú vybudované… Prišiel som hneď do takého parku.. zvieratká, rastliny, jazierko, sochy..

V mestečku som nevidel nikde možnosť rozumne posedieť a dať si kávu, tak som šiel ďalej, veď o chvíľku budem opäť na Slovensku a nájdem nejakú krčmičku.

Strastiplná cesta do Sabinova

Ku hranici to bolo asi 6km, ale tento úsek cestári opravujú a premávka v Poľsku bola dosť rušná (oni nemali štátny sviatok). Ale vodiči opäť vcelku ohľaduplní.

Dostal som sa na Slovensko cez hraničný prieschod Leluchow na hlavný ťah do Starej Ľubovne po ceste č. 77. Opäť v krutej realite debilných slovenských vodičov. Aj som bol už unavený, aj vietor nasieral – a žiadny podnik nebol otvorený. V diaľke som hore na kopci zbadal benzínku a rozhodol som sa, že si pri nej odýchnem.

Plechovké pivo a plechovková káva, k tomu mila keks. Pomohlo mi to dobiť energiu a pobral som sa ďalej.

Nasledoval zjazd.. vlastne od tohto momentu, po asi 105km začala cyklistika snov. Príjemne prekvapil a cyklochodník začínajúci pred Lipanmi, ktorý v podstate pokračoval takmer súvislo až do centra Sabinova.

Toto okresné mestečko je známe Obchodom na korze, tak som nevynechal príležitosť nájsť si “Tóna Brtka” a dal som si s ním selfie.

Do Prešova po luxnusnom cyklochodníku

Cyklochodník pokračoval ďalej. Už som o ňom čítal, a ozaj treba povedať, že je perfektne spravený. A je aj hojne využívaný. Veľakrát som videl fotky premostenia Torysy pod Hradom Šariš – neodolal som, pofotil aj ja. 🙂 No proste toto je super cyklocesta a autori si zaslúžia pochvalu.

Prešov dnes okolo 14:00 spal.. prekvapivo polomŕtve pekné veľkomesto. Konečene som si doprial čapované pivo s kávou. A pobral sa do Košíc.

Po 190km v Košiciach

Chvíľu som sa motal, kým som správne odbočil na Petrovany, nech idem po najvedľajšej ceste, no podarilo sa. Do Košíc to už nebolo úplne dolu kopcom, dačo sa tam nastúpa, ale severný vietor dnes ukážkovo spolupracoval.

Na námestie som dorazil okolo 16:00 a tu to teda oproti Prešovu už žilo. Rozhodol som sa, že sa nebudem zdržiavať posedením, ale pôjdem na stanicu a najem sa v jedálnom vozni. Pracovníčka na pokladni mi nevedela povedať, či Expres ma taký vozeň a až na nástupišti som sa dozvedel, že “železnice SR sa ospravedlňujú, ale jedálensky vozeň z prevádzkových dôvodov nie je zaranedný do vlakovej sústavy”.

Nevadí, dožral som sa doma. Cyklistika to bola výborná a do Košíc ešte zájdem.

Loading

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *