Počas týždňa som sa dostal k videu, kde tuším starosta Vajnor víťazoslávne ohlasoval svetu, že JuRaVa je už dokončená. Pre neznalých, JuRaVa je skrátka pre cyklochodník spájajúci Svätý Jur, Raču a Vajnory. Prvú časť dali do prevádzky tuším pred 3 rokmi, no ten končil pri Čiernej Vode. Rád som tadiaľ jazdieval, ale keďže medzi Čiernou Vodou a Ivankou pri Dunaji sa cyklochodník zmenil na trávnatú cestu, od kedy jazdím na cestnoum bicykli, nešiel som tadiaľ. Preto som spozornel pri upútavke na dokončenú JuRaVu, lebo to znamenalo, že sa tadiaľ viem vybrať aj na cesťáku.

Ak máte chuť na cca 65-70 km okruh v okolí Bratislavy, tak tento vrelo odporúčam: Petržalka – Železná studnička – Biely kríž – Svätý Jur – Ivanka pri Dunaji – letisko – Vrakuňa – Petržalka. Okruh v sebe spája rovinku, stúpanie, zjazd, krásne zátišia pri Šúrskom potoku a Malom Dunaji. Aj zamyslenie pri mohyle. Ak máte chuť a potrebu, je sa kde občerstviť.

Vonku to už začína kvitnúť, podobne ako moja alergia, aj jar dáva o sebe vedieť čoraz intenzívnejšie. Na výjazd som sa vybral popoludní, keď bol vzduch zohriaty a na cestách som už predpokladal menej davu. Cesta na Most Lafranconi a okolo ZOO až ku Červenému mostu pri Železnej studničke zbehla rýchlo. Je veľká škoda, že je ten cyklochodník popri ZOO taký rozbitý – napokon, ako po celej Bratislave. V lese bolo rušno, ale krásne.

Výstup na Biely kríž už dlhšie spríjemňuje ozaj kvalitný asfal. Takto nejak si predstavujem cyklocesty aj v meste. A keď vôkol vás sa prebúdza príroda, kvitnú stromy, zurčí potok, jazdí sa ako v rozprávke a nastúpané metre ani nevnímate.

Tentokrát som sa na Bielom kríži nezdržal. Pokračoval som ďalej, dvakrát dole a dvakrát hore a potom už zjazd do Svätého Jura. No – zjazd – aby som bol presný, zjazdovať sa dá len chvíľu, aj to veľmi opatrne, lebo na cete je kopec rozdrobeného asfaltu, kamienkov a aj jám. Až sa asfalt úplne stratí. Je to nepochopiteľné, ako môžu takto zanedbať cestu, ktorá je jednou z cyklistami naupoužívanejších v okrese.

Tak som bojoval s brzdami a vyhľadával medzierky medzi kameňmi, na prírodu nebol čas, lebo každú chvíľu hrozil pád. Po asi kilometri sa opäť ukázali väčšie fľaky asfaltu, tak sa dalo ísť rýchlejšie, aj na okolie som sa už pozrel. Aj tu je pekne, kvetnato.

Ku koncu sa cesta skvalitnila, takže aj z toho zjazdu bola radosť. Tak som sa dostal do Svätého Jura. Prešiel som si pešou zónou až ku železničnej stanici. Cyklochodník je označený, no ak by ste váhali, treba sa dostať čo najnižšie a potom vpravo :), stanicu nemôžete minúť. Takmer po pamäti som chcel prejsť podjazdom na druhú stranu stanice, no narazil som na pásky ohraničujúce stavebné práce. Modernizácia dorazila aj na vidiek, len škoda, že bez akéhokoľvek značenia obchádzky. Napokon sa to podarilo a dostal som sa na druhú stranu, kde na začiatku perónu je odbočka aj s úplne novým asfaltom, čo potešilo moje roztrasené ruky.

Ocitol som sa na JuRaVe, jej prvej časti. Okolie je krásne, hlavne keď sa dostanete ku Šúrskemu potoku. Čo ma sklamalo, je kvalita pomerne novej cyklocesty. Na každom metri záplata. Nie je to nič tragické – dnes. No to má tá cesta možno tri roky. Neviem si predstaviť, ako bude vyzerať po desaťročí.

Po pravej strane sa rozprestiera veľkomesto. Veľmi ho nevidíte, skôr obdivujete kopce Karpát, po ktorých som nedávno jazdil. A ešte sa nedá nevšinúť si rozostavaný dialničný okruh.

Minul som odbočku na Čiernu Vodu. Za ňou ešte niekoľko metrov pokračuje pôvodná JuRaVa a hneď sa napája novootvorená časť trasy, na ktorú som bol tak zvedavý. Stavbári vyriešili problematické úseky, keď sa cesta dostáva popod diaľnicu či železnicu. Miestami je prejazdová výška 190 cm, na čo sú všetci patrične upozornení. Pred každým podjazdom je tabuľa, ktorá vyzýva cyklistov, aby zosadli z bicykla, čomu nerozumiem. Nespravil som tak a pochybujem, že to niekto robí.

Nová JuRaVa nie je asfaltová cesta. Povrch je betónový, tvrdý a asi je to aj dobre, lebo viac vydrží poveternostným podmienkam ako slovenský nekvalitný asfalt. Problém je, že betón nie je hladký. Celé kilometre sa trasiete na ceste, čo nie je veľmi príjemné. Rovnaké dojmy z (ne)kvality cesty som mal z toho, čo je na Starom moste. Navonok je to ukážková cyklocesta, ale keď po nej idete, tak to s vami trasie jak pred štartom rakety. JuRaVa is a new Starý most.

Betónovka vás vypľuje až pri Ivanke pri Dunaji. Prejdete cez most po pravej strane a opäť ste na dobrej asfaltovej cykloceste. Všade vôkol je rovina. A vietor. A ako poznáte Murphyho zákony – akýmkoľvek smerom sa bicyklujete, vždy fúka proti vám – tok tomu je aj na tejto ceste. Ale nebolo to nič strašné. Z diaľky už občas počuť motory lietadiel. Bratislavské letisko patrí k malým, no mal som šťastie a naskytol sa mi pohľad, ako práve vzlieta liatadlo.

Po rovine sa dostanete až ku väčšiemu parkovisku – to ste už pri malej Štefánikovej mohyle. Teraz na jar ju vidieť medzi stromami po ľavej strane, vedie k nej cestička. Na tomto mieste sa 4. mája 1919 zrútilo lietadlo s Dr. Milanom Rastislavom Štefánikom. Práve mám rozčítanú knihu Generál, tak mi nedalo sa zastaviť na mieste činu.

Po malej spomienke na nášho velikána, o ktorom som sa v knihe Generál dočítal kadečo, som sa po panelovej ceste vydal ešte bližšie k letisku. Cesta kopíruje oplotený areál letiska. Pri plote sa zhromaždilo viacero zvedavcov, rodinky s deťmi ale aj zamilované páry využili prvé jarné lúče na prechádzku.

Bol som zvedavý, či sa niečo zmenilo aj na ceste popri Malom Dunaji pri čističke vo Vrakuni. Tankodróm si zachoval svoju kvalitu a tak som pomaly obchádzal jamy a kaluže. Táto časť trasy je veru skôr na horské bicykle. Keď sa ale po necelom kilometri dostanete do civilizácie, ukáže sa cyklochodník, ktorý vás popri Malom Dunaji dovedie až ku bufetu Šimani. To ste už na Dunajskej cykloceste, to ste už doma :).

Obľúbil som si tento okruh, lebo v sebe spája rôzne typy cyklistiky, prechádza rôznymi druhmi krajiniek a umožňuje viaceré občerstvovacie stanice. Ako vidíte, dá sa prejsť aj na cestnom bicykli, no vhodnejší je crossový bajk. Každopádne, vrelo túto cca 60-70 km trasu odporúčam.