Bratislava – Valtice – Břeclav (alebo route B49)

 

Na Česko-Rakúskom pohraničí sa nachádza unikátna pamiatka UNESCO – Lednicko-Valticky areál. Valtice sú autom doslova na skok od Bratislavy, no bicyklom som tam ešte nebol. Michal ma vyprovokoval svojim postom na FB, ako si tam pekne upíja vínka, tak vzhľadom na príjemné jarné počasie som sa tam vybral aj ja.

Na výber som mal trasu smerom z Bratislavy na sever do Valtíc a potom vlakom späť domov, alebo v opačnom garde. Pozrel som na Aladina a ten sväto-sväte tvrdil, že fúkať ma z juhu až juhozápadu. Rozhodnutie bolo teda jednoznačné – pôjdem bajkom na sever. Ešte večer som si preveril cez chat českých dráh, že EC rýchlik má voľné miestenky pre bicykel, čo ma upokojilo a tešil som sa na druhý deň, deň výletu.

Opäť boj s vetrom

Vyšiel som z bytovky s bajkom včas ráno o pol siedmej, aby som stihol rýchlik z Břeclavy s odchodom o 12:59. Vzhľadom na predpovedaný vietor do chrbta som si trúfal prísť včas a mal by som mať rezervu aj na zastavenie, fotenie a pod. Ale po prvých metroch na bicykli sa mi to prestávalo páčiť – fúkalo zo severu! Vravel som si, že to je len tu, na sídlisku, tam v Rakúsku sa to otočí a bude dobre.

Cez Kittsee som sa dostal do Hainburgu – vietor sa neotočil, ba naopak, fúkal stálou nechutnou silou, vetrovka sa trepotala jak plachta na windsurfe. Kolega vraví, že “vietor je len stav mysle” – dlhé desiatky kilometrov som sa snažil prenastaviť si myseľ, veľmi sa mi nedarilo :).

Ako som postupoval cez Schlosshof ďalej na sever ku Marcheg a Hohenau, teplota  len pozvoľna stúpala. Slnko síce svietilo, ale voľajaký opar mu nedovolil, aby aj hrialo. Na hlásených 19 stupňov som mohol zabudnúť. Cesta ale ubiehala pomerne rýhlo, asi aj preto, že po Hohenau to poznám. Tam som si dal krátku pauzičku na orieškovú tyčinku a pobral som sa ďalej na sever k českým hraniciam. V tom severo-západnom rohu Rakúska pred dedinou Bernhardsth sa cesta stočila v pravom uhle doľava. Tešil som sa, že konečne mi ofúka aj pravú stranu – ale predčasne. Furt protivietor a furt stále rovnako intenzívny.

Blížim sa k ČR, výrazne viac cyklistov

Do tohoto úseku som bol na ceste B49 jediný cyklista. No tu už sa začali trúsiť ďalší fanúšikovia dvoch kolies. Hlavne po odbočke pred Katzelsdorf tých cyklistov, vrátane niekoľkých tréningových skupín už bolo neúrekom. Je to tam pekné, mierne vlnité, ale ozaj pekné cyklistické prostredie. Veľmi som si nevšímal možnosti stravovania, ale som presvedčený, že by sa tam nejaké vínne pivničky s možnosťou občerstvenia našli.

Cesta k českým hraniciam predstavovalo kvalitné stúpanie, ktoré lemovali fotogenické vinice. Bol som ale tak unavený z toho vetra, že na robenie fotiek mi už sily nestačili. V diaľke sa zjavili veže Valtických pamiatok. Už len zísť dole a som v cieli mojej trasy.

Valtice

Historická časť Valtíc je pekná, upravená – ale zo zámku som mierne sklamaný. Jeho najkrajšiu časť – fontánku a priečelie – opravujú. Vyzerá to na rozsiahlu rekonštrukciu, takže v plnej kráse to najbližšie roky nebude. Po obhliadke okolia, kam sa len s bicyklom dalo zájsť, som našiel príjemnú reštiku. Konečne som si dal odmenu v podobe jedla. A pobral som sa do Břeclavy. Vyzeralo to tak, že rýchlik nestihnem, tak som si už plánovať obhliadku centra mesta. Nakoniec sa ale všetko dobre skončlo, lebo vlak mal meškanie a všetko do seba zapadlo.

Bol to pekný 125 km cyklovýlet, keby nebolo toho protivetra, tak by ozaj nemal chybu. Vrelo odporúčam každému, je čo vidieť aj po ceste. Vzhľadom k tomu, že v drvivej väčšine v tejto časti zeme fúka severný a severozápadný vietor, tak skôr odporúčam ísť opačným smerom, ako som sa vybral ja.

 

Relive video

3,077 total views, 3 views today

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *