Už minulý rok som vedel, že aj v roku 2016 to budem mať doma v máji ťažké. Že budem musieť strúhať dobrotu, aby sa ako tak dala zniesť moja súťaživosť. Ovplývam ňou aj za ostatných členov rodiny. No keď sa raz vyhlási cyklistická súťaž a ešte aj s rozumným odkazom, nemôžem to nechať bez povšimnutia. Do akcie Do práce na bicykli (DPNB) som nahlásil naše staronové družstvo už začiatkom apríla. A o súťaži som šíril osvetu aj medzi kolegami, čo padlo na úrodnú pôdu. Aj tento rok mala cca 80 členná Profesia zaregistrovaných 12 účastníkoch akcie s  3 tímami:

• Profesia na bicykli
• Profesia storytellers
• Profesia DEVastátori

Tento blog sa bude venovať prvému spomínanému tímu, ktorého som bol členom. A okrem mňa aj Zorka, Jojo a Parim. Boli sme odhodlaní zopakovať úspech z minulého roku.

Bicykle pripravené, kondička menej :). Prišiel 2. máj a šlo sa. Aspoň v mojom prípade. Prvý deň Parim hlásil, že ho seklo, že má aj iné zdravotné problémy, tak že tento týzdeň, možno dva, na bicykel sadnúť nemôže. Zorke sa podarilo prísť bicyklom až na druhý deň. Jojo sa tradične do polky mája venuje viac behu. Po prvom týždni sme si porovnali najazdené kilometre a za najlepšími sme strácali už niekoľko stoviek kilometrov. Prakticky po 7 súťažných dňoch bolo jasné, že už súťažime len sami so sebou :). Novým cieľom bolo najazdiť viac jázd a kilometrov ako minulý rok – či už individuálne alebo ako tím. Už sme na začiatok rebríčka nedovideli.

Robili sme, čo sa dalo. Prvé dva týždne boli ozaj chladné a hlavne druhý týždeň aj daždivý. Tak som v tú stredu zmokol, že doteraz mi vŕzgajú topánky. Teplota sa znormálnila až v treťom týždni, keď sa po akom-takom doliečení mohol zapojiť aj Parim. A doháňal, ako sa len dalo. Ale viac sa nedalo, ako dalo :).

Keď bol prvý týždeň v znamení vetra, druhý sa vyznačoval dažďom, tak ten tretí týždeň sa už ukazovalo slnko, i keď teplota vysoká nebola. Najkrajšie bicyklovanie do práce bolo vo štvrtom májovom týždni, keď bolo aj teplo, aj slnečno.

Dochádzanie do práce na bicykli má veľa výhod. Šetrí životné prostredie, uvoľňuje premávku na ceste, umožňuje motoristom nájsť viac parkovacích miest pri budovách a podobne. Za jednu z hlavných výhod však považujem reset, ktorý mi dáva. Tých 20 či 60 minút na bicykli smerom do roboty človek tak zresetuje, že sa mu hneď pracuje lepšie. Po dobrej dávke cyklistiky ráno v práci nezývam a som skoncentrovaný na robotu.

Celkovo sme najazdili 1727km, čo je o 1054km menej ako pred rokom. A vidieť to hneď aj na umiestnení. Neoficiálne sme v rámci Bratislavy skončili na 40. mieste. Do súťaže sa ale tento rok zapojilo neuveriteľných 440 tímov (minulý rok to bolo len 152). Byť v prvej päťdesiatke je pekné.

Dôstojne sme hájili farby nášho zamestnávateľa. Profesia nám už tradične poskytuje komfort pri dochádzaní do práce na bicykli. Pohodlné a bezpečné garážové státie, sprchy, flexibilný pracovný čas a v neposlednom rade aj tolerantní kolegovia, ktorým nevadí kde tu presuchajúce sa tričko :). Za seba ďakujem hlavne manželke, lebo to so mnou špeciálne v máji nemá ľahké.

Cyklistika je vynikajúca aj v tom, že mi umožňuje spojiť moje dva koníčky: cyklistiku a fotografovanie. Tak som si cvakal okolie jednoduchým Polaroid Cube a vytešoval sa aj z fotiek, aké je to vozenie sa na sedle krásne. Ako sa v máji mení príroda, keď polia sú najprv žlté, či zelené a ku koncu mája na nich nič nie je, len odychujúca pôda po zožanej úrode. Ako cez cyklochodník migrujú slimáky, dážďovky, ale aj zajace či bažanty. Ako sa dá ráno o pol osmej vidieť na Rusoveckom jazere nahú postavu cvičiacu jógu alebo čo to bolo… Atmosféru tých dní, okamihy, čo ostávajú v pamäti, ukazuje nasledujúce krátke video.

Žena moja, nehnevaj sa, budúci rok si to tuším zopakujem. Ideálne aj s tebou v tíme :).