Po tom, ako som absolvoval 200+ trasu ku hradu Forchtenstein, akosi sa mi zapáčili takéto dlhšie výjazdy, špeciálne v teplom počasí, keď sa jazdí naľahko, dá sa popiť pivo na terase a keď mám na jazdu celý deň. Tak som sa zahľadel na mapu a hútal, aký trip si vymyslím. A padol mi do očí trojuholník: Brno, Viedeň, Bratislava. Paráda, konečne príležitosť navštíviť centrum Brna. Povedal som si, že hneď ako sa bude dať, keď bude pekné počasie a slnečno, tak to absolvujem. A takýto deň nadišiel práve  30.6. :). A bol z toho v práci hneď nahlásený happy day.

Chcel som ísť vlakoom do Brna a v pohode si odjazdiť túto trasu smerom domov, lebo šak keď je cieľ doma, bicykluje sa s väčšou pohodou. Navyše, tradičný severozápadný vietor mi ešte pomôže. Lenže v noci na piatok 30.6 sa preskúpili tlakové útvary nad krajinou a vietor sa otočil. Ja som flexibilný človek, takže zmeniť plán nebol problém a vybral som sa teda z Bratislavy do Viedne a odtiaľ do Brna. Nejaký vláčik smerom domov sa pre mňa už nájde.

Bleskovo do Viedne

Trasu do Viedne by mal spoznať každý cyklista z Bartislavy a okolia. Je to nenáročný výlet, a po cca 70km sa ocitnete v metropole, podľa viacerých rebríčkov jedným z TOP10 najlepších sveta pre život.

Do Garmin Fenix 7 som si nahral trasu a i keď sa Mapy.cz tvárili, že sa cesťákom nedá prejsť pozdĺž Dunaja lužnými lesmi, vybral som sa tadiaľ ako X-krát predtým.

Ako vravím, cesta je to nenáročná a hlavne rovná, a aj celkom nudná, ale keď tadiaľ idete prvykrát, pohľad na tie lužné lesy je upokojujúci.

Viedeň je pekné mesto a priateľské k cyklistom

Navigácia ma doviedla ku majestátnej katedrále sv. Štefana. Strašne sa mi páči tá kaviarenská kultúra v meste. Od rána stovky ľudí vysedávajú na terasách a popíjajú drinky, totálna pohoda.

Von z Viedne ku českým hraniciam

Chvíľu som sa teda pomotal v okolí Stephanplatz a podľa navigácie som sa vybral na sever. Viedeň má neskutočné veľkú sieť cyklochodníkov a aj keď som občas na nejaké stovky metrov musel zísť na cestu, všetci vodiči jazdia pokojne, múdro, inteligentne. Vyspelá krajina, vyspelí vodiči. Ale bez navigácie by som sa motal v meste doteraz.

Trampoty cyklistu s Di2

Večer pred výjazdom som si skontroloval batérie v páčkach od Di2 105 a keďže som farboslepý, privolal som si na pomoc dcéru. Zeleno-žltá diódka, takže v poriadku.

Keď som však opustil Viedeň, zrazu mi prestala fungovať predná prehadzovačka. Pri nejakom húpačiku som ju prehodil na menší prevod a naspäť už nešla. Nechápal som, že by sa to tak skoro vybilo a ešte aj predná, ktorá sa menej používa. No nepotešilo ma to, ale keďže zadná prehadzovačka bola funkčná, pokračoval som v ceste ďalej. Rozhodol som sa, že sadnem dakde na obed a pozriem sa na tie malé baterky, aké si mám pozháňať.

V dedine Schleinbach soom natrafil na reštauráciu Mutti. Mladá čašníčka vedela po anglicky, objednal som si jedlo a snažil sa od nej získať info o obchode, kde by som baterky vedel kúpiť. Neskôr sa na mňa obrátila staršia čašníčka a keď počula moju skvelú angličtinu, hneď sa opýtala: “Where are you from?” Po tom ako som odpovedal, že “from Bratislava”, tak s úsmevom odvetila: “Tak to se můžeme rozprávat česky.”

No proste veľmi milá pani majiteľka, chcela mi pomôcť, aj svojho muža otravovala, nech z domu donesie “lentilkové baterky”. Žiaľ, takú, ako som potreboval, nemali.

Fajne som sa najedol a pobral sa ďalej, pričom už som sliedil po bilboardoch a pútačoch, kde nájdem OBI, Spar a pod. Po odjazdení asi 100km mi zrazu prestala fungovať aj zadná prehadzovačka. Ostala na strednom pastorku a netuším, či som ju tam prehodil ja, alebo to zapríčinila inteligencia Di2. Bol som tak nútený vybočiť z naplánovanej trasy a zacielil som do mestečka Mistelbach hľadať batériu CR1632.

Hneď na začiatku mesta je nákupná zóna, tak som vpálil do InterSpar. Vzal som si dovnútra bicykel, pomotal som sa pomedzi nakupujúcimi dôchodcami až ku informáciám. Pani za pultom som sa pekne spýtal, či môžem vziať bajk so sebou, ale vravela, že šak ona ho postráži. Tak som si ho oprel tak, nech ho má na očiach a vošiel medzi regály. Po 5 minútach bezúspešného hľadania som sa vrátil a pri bajku dvaja dôchodcovia – obrátili sa na mňa a s palcom hore komentovali bicykel: “Super!” Očividne znalci :).

Pani na informáciách mi odporúčila ísť na druhý koniec mesta do Intersportu. Ani tam som nenašiel porantané batérie CR1632. Proste som obišiel asi 7 obchodov v nákupnej zóne a nikde nemali tie baterky. Vysral som sa na to, zmieril sa s tým, že na tom jednom prevode to do Brna odkrútim. Ja som produktový manažér, ja sa dosiahnutia cieľa nevzdávam, i keď mi osud kladie polená do cesty!

Napájal som sa na pôvodnú trasu a tak som odbočil na centrum Mistelbachu. Ukázalo sa, že je to milé mestečko.

A v centre veľa malých obchodov, medzi nimi nejaký s fotoaparátmi. Žeby motyka vystrelila? Vošiel som dnu, našiel baterky, vysolil 24 EUR a bol som hrdina. Ani po dvoch km som nenašiel podnik, kde sa zložím na výmenu neštastných bateriek, tak som v tieni autobusovej zastávky rýchlo vymenil baterky – a NIČ!

Prdlajs bol v nich problém. Neskôr som sa dozvedel, že problém je vo vybití prehadzovača, ktorý som si neskontroloval a už takú chybu nikdy nespravím. Celé to píšem pre tých, ktorý sa s Di2 spoznávajú, nech ich podobné trampoty nepostrehnú.

České hranice a fajné pivo

Celá časť cyklotrasy severne od Viedne ma príjemne prekapila. Cyklochodníkmi sa to tam hemží, severnejšie už aj nejaký ten hrad-zrúcanina sa zjaví. Nechýba kolorit veterných turbín pohodených medzi poliami a lesíkmi. Mne to nepríde ako nehodné zásahu do krajiny, neviem, prečo by to na Slovensku mal byť problém.

Dostávam sa ku Česku. Musel som sa na tom jednom prevode vyžmýkať, lebo v tom úseku ma čakali najväčšie stúpania, našťastie, boli krátke. Také húpačiky. Po rovine som vedel ísť na tom prevode tak 23kou, hore kopcom s ťažkosťami len po stojačky. No urputne som bojoval, ja do toho Brna dojdem!

Prvé km v bratskej krajine, reku dám si pauzu. A v Novom Přerove bol taký pútač na Jánův dvor, že som neodolal. A dobre som spravil, konečne chutné pivo, k tomu lungo.

Trápenie do Brna

Kým tam pri hraniciach s Rakúskom boli cyklochodníky, čím bližšie som bol pri Brne, ich sieť redla. Miestami som sa nevyhol hlavnej ceste, ale vďaka širokej krajinici sa to dalo bezpečne zvládnuť. Už ozaj pri Brne som nabehol na cyklochodník, ktorý ma doviedol až do mesta. Popri ňom sa objavovali “hospůdky”, “zastavění”, “restaurace” – oči aj ústa či žalúdok by strašne chceli zastať, no nechcel som sa zdržiavať. Navyše sa smerom k Brnu valili čierne mraky. Chvíľu za hranicou som prechádzal aj dedinou Drnholec. Z ničoho-nič majestátne budovy: kostol, zámok, stará radnica. No pekné to tam je.

Pivo v Brne a rýchlo na vlak

Bolo mi jedno, kedy prídem do Brna, povedal som si, že v jeho centre si udriem pivo. Pekne som sa zaviezol na Námestie Svobody, čakal som asi 5 minút, kým si ma obsluha všimne a už predomnou stál Plzeň. Na námestí bola skvelá atmosféra letného podvečera, užíval som si to tam. Ešte v Novom Přerove som na webe čítal, že vlaky na Bratislavu majú aspoň 45 minútové meškanie. Tak som sa kukol, jak to s meškaním vyzerá teraz. A zistil som, že jeden vlak mi ide o 16 minút a ďalší o 1 hod 25 minút. Pri predstave, že cesta vlakom trvá ďalšiu hodinu a pol a ešte pol hodinka do Petržalky, usúdil som, že ja ten vlak odchádzajúci o štvrť hodiny stihnem. Vlial som do seba to výborne vychladené pivo a pobral sa dolu kopcom na stanicu.

Rekapitulácia v reštauračnom vozni

Všetko dobre dopadlo, na peróne som nečakal ani 3 minúty a prišiel meškajúci vlak. Nahodil som bajk do batožinového priestoru a pobral sa do reštauračného vozňa, kde som si “pochutil” na párkoch.

Ale plechovkové pivo a hlavne káva boli chutné. Potriedil som si fotky a ani som sa nenazdal, bol som v Bratislave.

Všetko dobre dopadlo. Ja zdravý a bez ujmy, bicykel bez škrabancov. Najazdených 224km s prevýšením cca 1300 metrov. 130km na jednom prevode :). Inak, skutočne mi väčšinu času fúkal príjemný vietor do chrbta, len škoda, že mi to s tým jedným prevodom bolo naprd 🙂