18.7.2016 – Autom do Keszthely, bicyklom do Fonyódu

Ráno nezačalo dobre. Damino mal 37,8 – teplota po včerajšku nie a nie povoliť. Museli sme sa rozhodnúť, čo robiť. Všetky ubytovania už boli uhradené, všetky poplatky zaplatené, počasie ako z katalógu. Ale Damko by to bicyklovanie s teplotou nedal. Museli sme ho nechať doma.

Nahodil som teda 3 bicykle na auto, do kufra požičaný cyklovozík s batožinou a pobrali sme sa do Keszthely. Cestu by som rozdelil na 2 úseky. Ten kratší bol super, po dialnici. Oveľa viac km sme šli po cestách druhej-tretej triedy, ktoré poriadne odskúšali tlmiče auta a stabilitu strešných nosičov. Otrasné tieto maďarské cesty.

V Keszthely som mal vyhliadnuté jedno parkovisko neďaleko pošty, ktoré na GoogleStreets vyzeralo slušne. No úplne som naň netrafil. Veľmi rýchlo sa ale v bočnej uličke ukázal prázdny neoznačený pozemok, na ktorom parkovalo asi šesť postarších áut. Priparkovali sme teda tam aj to naše. Asi 40 minút sme na úmornom slnku montovali tašky na nosiče bicyklov, nastavili cyklovozík a vyrazili sme smer Fonyód.

Cyklochodník sme rýchlo našli, bol dobre označený. Bez problémov nás viedol popri jazeru cez rôzne dedinky (Balatonberény, Balatonkeresztúr, Balatonmariafördö, Balatonfenyves). Míňali sme niekoľko kempov. Dedinky sú upravené, plné domov, kam lákajú cyklistov a turistov prespať. Ale moja skúsenosť s objednávaním ubytovania online (Airbnb, Travelminit.com) hovorí, že sa treba ubytovať minimálne na týždeň. Cyklochodník je veľmi dobre označený. Zaujalo ma, že je často príliš úzky a s cyklovozíkom vznikajú napäté sitácie, keď sa oproti valí pelotón. V dedinách sa prakticky jazdí po bočných uličkách, ale aj napriek občasnému autu to je bezbečné. Vodiči sú veľmi ohľaduplní.

Po 32,5 km sme dorazili do Napsugar campu. Už z vonku sa dalo vidieť, ze nepôjde o žiadny luxus. Svoje slávne časy má dávno za sebou. Mali sme tam objednaný bungalov Flora. Samotná chatka, ktorú sme vyfasovali, dojem ešte znížila. Kto chce vidieť, ako vyzerá socík, nech sa príde pozrieť. Staré unimobunky, plné pavúkov, odpudivé vecko a sprcha. Ešte že posteľné prádlo bolo čisté.

K trávnatej pláži treba prejsť cez koľajnice. Už to je zlé znamenie, že kemp je vlastne preťatý železnicou. Vtedy som si začal uvedomovať, ako často tam jazdia vlaky a či jazdia aj v noci. Jazero bolo asi po minulotýždňových búrkach studené, iba čo sme si nohy namočili. Pri pláži nie je ani jeden bufet. Jediná možnosť, ako sa v kepme osviežiť, bol bufet pri recepcii kempu, no dýcha z neho tažký socializmus. Tie stoly, dlažba, steny, automaty – Laila si zažila socík na vlastnej koži. Asi 10 metrov od našho bungalovu je železničná trať. Vyspať sa tu nebude ľahké. Cena za bungalov pre 4 osoby – 60€! Ak by som mal tomuto ubytovaniu udeliť hviezdičky, dávam rovných 0,5.

19.7.2016 – z Fonyódu do Siofóku

Strašná noc. Predtuchy sa naplnili, spať sa nedalo. Lili odmietla spať sama v posteli zo strachu pred pavúkmi. Laila od únavy napriek arachnofóbii, ktorú, zdá sa, úspešne preniesla aj na mladšiu sestru, zaspala rýchlo. Po zabití a spláchnutí troch mega pavúkov a jedného bezulitného slimáka! som sa snažil zaspať aj ja. Zrazu rachot. To susedia spláchli. Po 15 minútach brutálny rámuz. To prešiel vlak tých desať metrov od chatky. Takýchto rachotov od vlaku bolo v noci asi desať. Na každý som sa parádne prebral. Od šiestej sa spať nedalo vôbec. To celé malo len tú výhodu, že o siedmej sme už raňajkovali.

V obchode hneď pri kempe som kúpil raňajky – výborné osie hniezda a paštéku so žemľami. Z paštéky sa vykľula gebuzina na toasty – ale hlad bol veľký, tak sme to so Zuzkou zjedli.

Pred 8:10 sme uz vyrazili do Siofóku. Cyklotrasa je stále dobre značená, no kvalita cesty rapídne klesla. Rozbitý chodník lemoval do veľkej miery jazero, vždy sme pri ňom boli na dohľad tak do 100 metrov.

Špeci cyklochodník sa striedal s cestou, po ktorej občas prešli autá. No bolo to aj tu bezpečné. Míňali sme veľa dedín (Balatonboglár, Balatonszemes, Balatonöszöd, Balatonszárszó, Balatonföldvár), takmer pri každej z nich je nejaký kemp. Všade to žilo turistami. Staré domy sa striedali s novými, občas sa v rade domov objavila luxusná vilka. Socík sa tu stretol so Západom. A ten socík bil do očí teda.

Po desiatej sme už míňali ďalšie letovisko. Hemžilo sa to tam stánkami s občerstvením a suvenírmi. Boli sme hladní, no problém bol, že otvárali až o 11:00. To nám na kalkulačke napísal jeden čašník, keďže okrem rodnej maďarčiny nevedel žiadnu reč. Pekne vyzerajúci podnik, ale totálne neschopný čašník. Nedokázal spracovať našu objednávku. Poradil nám počkať na jeho šéfa. Po asi 20 minútach prišiel starší pán a s lámanou angličtinou sa s nami dohováral, no dokázal pochopiť, čo si chceme objednať. Konečne sme si dali teplú, dokonca aj chutnú stravu a posilnení sme vyrazili ďalej.

Niekde medzi Balatonfoldvár a Zámardi, hneď vedľa cyklochodníka (presné GPS je 46.867469, 17.902279), nás šokovala úžasná pláž. Totálna paráda pre rodinnú dovolenku pri Balatone. Výborné jedlá z bufetu, milá, anglicky hovoriaca obsluha, čo sa v okolí Balatonu nevidí a nepočuje často. Pekná pláž, ihriská pre deti, odporúčam. Ale Lili chcela byť len vo vozíku. Presedela v ňom celú 40-minútovú prestávku.

Po odkrútených takmer 52km sme bez problémov našli ubytovanie v Siofóku (rezervované cez Airbnb). Privítala nás starenka s plynulou angličtinou. Dostali sme veľmi skromnú izbičku, no cítime v kostiach, že dnes sa vyspíme :).

Miestna pláž spĺňa štandardy. Počuť tu už aj Slovákov či Čechov. Ceny sú približne rovnaké ako v Bratislave.

Po dvoch hodinách hrania kariet na pláži (voda v jazere je stále príliš studená na kúpanie) a výdatnej večeri (chýrny Siofótsky langoš, cigánska pečienka) sme došli do domčeka. A ideme hrať karty…

20.7.2016 – krátko, ale náročne zo Siofóku do Balatonalmádi

Konečne sme sa vyspali. Ozaj skromná izbička, ale poskytla ticho a čistotu – žiadny vlak ani pavúk nás nestrašil. Z 5-stupňovej stupnice by som tomuto ubytovaniu za nemalé peniaze udelil 2-3 hviezdičky (prakticky za jednu izbu sme zaplatili 102€). Na terase, pri už pálivom slnku, sme raňajkovali. Tentokrát sa z paštéky vykľul lunchmeat – v Maďarsku sa klasická paštéka asi nepredáva!

Vedel som, že nás čaká pomerne krátka etapa, takže pohodovým tempom sme sa vybrali po cyklotrase na sever. Cesta je už tradične dobre značená, ale jazdilo sa zväčša po klasickej vozovke s premávkou. Nebyť tých áut, bolo by to pekné, väčšinou v lese. Po asi 10 km, kdesi okolo Balatonvilágos, sa zrazu odbáčalo mierne vpravo a do kopca. Prehadzovačky našich bicyklov dostali zabrať. Po 300 metroch svah ešte zväčšil sklon. Len pohľad na to Lailu dorazil a kopec odkráčala. Na konci toho strmého stúpania sme stretli príjemných Slovákov z KE a PO, idú stopom do Chorvátska, prespávajú v squatoch. Po vydýchaní sme pokračovali ďalej po peknom cyklochodníku. Nadmorská výška stúpala (zo 111 m.n.m sme sa dostali počas 10 km do výšky 193 m.n.m). Lailina nechuť k bicyklovaniu ešte viac. Ale došli sme navrch a odtiaľ bol krásny výhľad na celú severnú časť Balatonu. Na tom vrchu sa to hemžilo cyklistami rôzneho veku a pohlavia. Veľmi príjemné miesto na oddych.

Asi kilometer sme zišli nižšie a pri malých útulných potravinách sme si oddýchli.

Ďalšia cesta do cieľového Balatonalmádi bola už skôr klesaním. Po ceste sme sa zastavili pri pláži v Balatonfüzfö. Výborne tam varili a vôbec – celý ten areál vyzeral fajn na kúpanie. Je to asi najbližšia balatonska pláž od slovenských hraníc a zdá sa, že je dobrá.

O 30 minút na to sme už boli v cieľovom meste, kde sme mali opäť cez Airbnb rezervované ubytovanie. A tu sme zablúdili. Zlá odbočka spôsobila, že sme museli po zbytočnom klesaní nastúpať ďalšie výškové metre, aby sme prišli k nášmu domčeku. A dom to je krásny. Parádne ubytovanie, veľmi príjemná a milá domáca. V chladničke vychladena minerálka a čerstvé ovocie z jej záhradky. Aj zmrzku nám kúpila. Takto si predstavujem ubytovanie cez Airbnb. Keďže sme už o 14:00 boli na mieste, tak sme mali celé popoludnie na relax. Balatón bol od nás dosť vzdialený, takže sme bazén vo dvore striedali s kartami, proste pohoda.

Večeru sme si šli dať do reštaurácie Kerekes Pince. Odporúčala nám ho domáca a foursquare potvrdil, ze má ísť o dobrý podnik. Nikto z nich neklamal. Z tejto vinárne, kde grilovali famózne jedlo, sála atmosféra Provensálska. Miestne víno je fantastické, grilované mäso ešte lepšie. Po nočnej žranici sme sa dogúľali do domu so zaspavájucou Lili na rukách.

Balatonalmádi je veľmi pekné miesto pre trávenie viac dní. Podľa slov domácej sa v jeho okolí dajú robiť cyklotúry, pričom jej odporúčanie je navštíviť cca 10 km vzdialený Veszprém.

21.7.2016 – z Balatonalmádi do Révfülöpu

Výborné ubytovanie sa prejavilo v kvalitnom spánku (ubytovanie odomňa dostáva plných 5 hviezdičiek, i keď sme zaň zaplatili 121€). Pohodové raňajky nám dodali energiu pre ťažký deň pred nami. Z kopčeka sme sa šuchli dole a boli sme v centre Balatonalmádi. Potom vpravo popri trati a rýchlo sme našli náš cyklochodník.

Značenie chodníka bolo opäť ukážkové. Na trase sa to od rána hemžilo cyklistami. Davy cyklistov len potvrdzovali slová našej domácej, že v okolí Balatonalmádi sa oplatí zotrvať dlhšie a robiť odtiaľ cyklotúry do okolia.

Cesta smerom na juh bola zvlnená, mierne kopčeky ale vysilovali a teplota vzduchu vyciciavala. Míňali sme jeden kemp za druhým, pláž za plážou. Prekvapuje ma, koľko ľudí zo Západu dovolenkuje v takýchto podmienkach – aspoň ten náš kemp bol príšerný a aj v ňom sme videli autá z nemeckou, českou či dokonca švajčiarskou ŠPZ.

Najkrajší úsek celej trasy okolo Balatonu je medzi dedinou Csopak a polostrovom Tihany, prechádza cez mestečko Balatonfüred. Promenáda ako z katalógu. Všetko nové, udržiavané, čisté chodníky aj trávnaté plochy. Spústa ľudí, výborná atmosféra prímorského mestečka. V diaľke bolo vidieť starobylý hrad na kopci polostrova Tihany. Už vtedy som vedel, ze dnes ten kopec nepokorím a slávne Tihany z blízka neuvidím. Lailu tie kopčeky deptali, ona to patrične prenášala na nás, až z toho vznikla zúfala potreba čím skôr doraziť do cieľa dnešného dňa.

Po obídení Tihany nasledujú pomerne nudné dediny, no pri skoro každej je kemp. Dlho sme šli popri ceste, mierne hore, potom dole. Okolo nič zaujímavé. Po trase sme sa míňali s dvojicou dôchodcov a ich dcérou – vykľuli sa z nich príjemní českí cykloturisti, ktorých tempo zodpovedalo nášmu, takže bol čas si aj podebatiť.

Po úmornom šliapaní sme sa rozhodli pre pauzu. Ako si tak pijeme a jeme, zistili sme, že sa nachádzame len 2km od nášho ďalšieho ubytovania. Cesta tak už ozaj rýchlo ubehla, aj domček sme bez problémov našli. Ešte pri príchode do Révfulop sme si všimli, ze toto mestečko má sympatické centrum. Po ubytovaní a sprche sme sa rozhodli vykašlať na vodu a vypadli sme von do davu ľudí.

Z Révfülöpu sa vykľulo sympatické letovisko s plným námestím ľudí. Na večeru sme si dopriali heika, kukuricu a zmrzku. Všetko chutilo výborne. Veľká chuť na mojito nás zaviedla do reštauracie Eden kret, no kvalita nápoja sklamala.

Deň sme ukončili krátkou partičkou žolíka. Zajtra nás čaka posledných necelých 50 km k autu. Snáď to bude príjemnejšia cyklistika ako dnes.

22.7.2016 – z Révfülöpu k autu do Keszthely

Po káve o 20:00 sa akosi nedalo zaspať. Posteľ tvrdá, spánok plytký – ubytovanie druhej kategorie za 96€ – mňa sklamalo, i keď domáca pani sa snažila byť milá. Žiaľ, po anglicky možno rozumela, ale nevedela povedať skoro nič. V našej “Vila Iris” bolo ubytovaných aspoň 5 skupín rôznych ľudí.

O desiatej sme už boli na ceste. Neskutočné teplo a to sme ešte neopustili Révfülöp. Cyklistické značky už ukazujú na Keszthely, čo nám dodávalo energiu. Každým šliapnutím do pedálu sme bližšie pri aute.

V Balatonrendes sa zrazu kompetentní rozhodli nepostaviť smerovú značku, že kadiaľ vedie cyklochodník. Rozhodli sme sa preto sledovať mladý maďarský pár. Po 500 metroch zastali aj oni a už kukali do mapy, že kam ďalej. Spoločne sme sa zhodli, ktorou cestičkou v inak škaredej dedine sa vydať. Po ďalšich 400 metroch sme boli opäť v pomykove, lebo chodník smeroval na poľnú cestu. Tu už do mapy pozerali aj dve postaršie české cykloturtistky. Aplikácia Strava nám pomohla zorientovať sa a dostali sme sa na cyklistickú cestu. Toto bolo druhé miesto, ktoré nebolo dobre označené (prvé zmätočné značenie bolo v Zamárdi). Nabudúce budem vedieť, že ak nie je zvislá značka, treba hľadať na zemi zelenú rukou nastriekanú šípku. Nie modrú – vždy, keď sa ide okolo Balatonu, tak zelenú.

Už sme vyše hodiny bicyklovali, tak sme hľadali miesto na odpočinok a kávu. Dlho sa nič neukazovalo, až na začiatku Badacsonytomaj sa objavila terasa s kopec stolmi. Tak presne tam už nikdy nechoďte, lebo káva sa piť nedala, pivo bolo zlé, prostredie odstrašujúce – naši prisediaci boli štamgasti vystrihnutí z románu popísujúceho neduhy spoločenského života 18. storočia. Dopili sme, čo bolo pitné a pobrali sa ďalej. A cesta nás o 500 m zaviedla k veľmi peknému kostolu. Ďalej po trase bolo kopec slušne vyzerajucich podnikov, no tie sme už nevyskúšali.

Pred nami sa vynoril kopec ako torta. Už z pláže vo Fonyóde na opačnom brehu Balatonu sme ho obdivovali. Netuším, ako sa volá, ale Google ukazuje, že je na ňom parádna rozhľadňa. Nám však stačilo zdolávať tie pahorky v podvrší. Cesta to bola samé hore-dole, i keď je pravda, že viac dole :). Laila to dnes bravúrne zvládala.

Cyklotrasa potom pretína niekoľko málo zaujímavých dedín dosť ďaleko od jazera a jeden 6 km rovný úsek takmer bez tieňa, ktorý nás vycícal ako 5-setový tenisový zápas. V tomto čase bolo vonku hádam 34C, úpek jak na Sahare. Zastali sme pri bufete, ale jesť sa nedalo. Schladili sme sa v tieni stromu. Dva radlere (už nealko, lebo auto sa blížilo) a citronáda nám spolu s vidinou blízkosti cieľoveho mesta pomohli na nohy a šli sme ďalej.

Na tomto úseku bol cyklochodnik úplne nový, parádne značenie ako po väčšine celej trasy okolo Balatonu. Minuli sme veľke golfové ihrisko v Balatongyörök, na ktorom niekto aj hral golf – v 34-stupňovej horúčave – nechápačky.

V Keszthely sme úplne bez problémov našli auto. Laila hodila od šťastia bicykel o zem :), Lili este spala.

Podarilo sa mi obísť Balaton a som veľmi rád, že Zuzka s deťmi boli pri tom. Škoda len, že Damino nemohol toto prázdninové dobrodružstvo zažiť s nami.

Postrehy z cyklocesty okolo Balatonu

Mali sme ukážkové počasie, bez jedinej kvapky dažďa, nie to ešte búrky. Poniektorí ma strašili, že pri Balatone robí šarapatu vietor, no ten nás akurát osviežoval. Dokonca ani komáre neotravovali.

Bál som sa nechať auto v meste na opustenom mieste, ktoré ani nebolo oficiálnym parkoviskom, ale napokon sa to ukázalo ako bezpečná voľba.

V Maďarsku je oficiálnym platidlom forint, ale i napriek neplneniu Maastrichtských kritérií sa v okolí Balatonu dá úplne všade platiť eurom. Inak, všimol som si, že bankomatov je tam pomerne málo – aspoň v okolí cyklotrasy.

S angličtinou sme sa dohovorili, i keď viackrát sme museli zaspomínať na nejaké nemecké slovíčka. Potvrdilo sa mi, že v Maďarsku je druhou rečou nemčina.

Cyklotrasa okolo Balatonu je vhodná pre rodiny s deťmi, no treba si ju naplánovať na primeraný počet dní. Jej (ne)náročnosťou a naozaj dobrým značením a spojením s pobytom pri vode však dáva predpoklad, že si ju každý člen rodiny užije.

Naša 5-ročná Lili strávila celých 218 km v cyklovozíku, ktorý som okrem 30-kilovej batožiny vláčil so sebou. Veľmi záleží na tom, aký cyklovozík máte. Mám skúsenosť so starým vozíkom a aj s najnovším od Thule. Je to ako jazdiť so škodovkou a vo ferari. Ten komfort tomu dieťaťu, a napokon aj sebe, sa oplatí dopriať, i keď za väčšie peniaze. My sme si cyklovozík požičali za 108€ na týždeň a stálo to za to.

PS: Vďaka Števovi za požičanie cyklovakov.