Pred rokom sa sedem zamestnancov Profesie zúčastnilo podujatia Tatry Dunaj so sklerózou multiplex a pamätám si, ako sme si sľúbili, že v roku 2018 si to zopakujeme. V marci som zisťoval predbežný záujem a milo ma prekvapilo, že do pelotónu sa v tomto roku chce zapojiť oveľa viac kolegov. Ja som si naplánoval dovolenku tak, aby som bol pri tom už od prvých metrov. Poďme pekne poporiadku.

Etapa 1: Štrbské Pleso – Dolný Kubín

Rána bývajú ešte svieže a tie na Štrbskom Plese zvlášť. Modrá obloha bez mráčika, no studený vetrík nás preberal zo spánku. Postupne sa pred hotelom FIS zbehlo asi 100-150 ľudí.

Po oficialitách, poskytnutých rozhovoroch rôznym médiam a po kultúrnom programe bolo odštartované.

Dole, stále dole. Pelotón sa roztiahol na niekoľko km. Ukázalo sa, že nie len na kopčekoch sa treba čakať, ale aj po zjazdoch. Najdôležitejšie bolo nespadnút, bolo by to v 50tke fatálne.

Prvá zástavka s občerstvením a detským vystúpením bola v Liptovskej Kokave. Už skôr som si všimol, že v pelotóne je bicykel, ktorý som dovtedy videl len na internetových stránkach (Dogma 65.1). Na námestičku v Kokave som sa dostal na meter od neho. Potom zavolali na “pódium” Rašiho aj Druckera, pod ktorých ako bývalých ministroch zdravotníctva sa celé podujatie konalo. Chlapík s Dogmou sa stočil, pohodil ju ku stromu a ponáhľal sa k mikrofonu. Dogma v cene asi 10000€ patrila (bola požičaná) Druckerovi :). Milí ľudia v dedine tlieskali, mávali a pri odchode kričali, aby sme o rok prišli zas. Myslím, že budú vypočutí.

Opäť sme sa pustili dole smerom na Liptovský Hrádok. Ten sme rýchlo minuli a vybrali sa vedľajšími cestami do Liptovského Mikuláša. Cesta bola príjemná, príroda okolo nás nádherná. Námestie v Mikuláši nás už čakalo v rytme parádnej rezkej hudby miestnych muzikantov zo ZUŠ. Opäť malé občerstvenie, opäť zopár slov od “hviezd” v pelotóne. A ideme ďalej.

Obišli sme Maru, pred cieľom v Dolnom Kubíne nás ešte čakala prestávka v Kúpeľoch Lúčky. Nikdy som tu nebol. Veľmi pekný kus slovenskej zeme. Kúpele zdá sa rekonštrujú, takže o také 2 roky tam može byť ešte krajšie ako dnes. Povyše kúpeľov sú tenisové kurty aj s podnikom. Takú milú obsluhu ako tam som tuším na Slovensku nezažil.

Potom prišiel kopec. Prvé a posledné ozajstné stúpanie prvej etapy. Každý svojim tempom vyšiel hore, kde sme sa čakali. Klobúk dole pred pacientami, ktorí to s prehľadom zvládli. Spustenie sa do Kubína už bola malina. Na námesti nás čakali bubeníci. Parádne vystúpenie mali, kompletne všetkých vtiahli do rytmu, vrátane Tuliho, ktorý si s nimi zabubnoval. Paráda!

Foto a video z prvej etapy

Etapa 2: Dolný Kubín – Považská Bystrica

Do pelotónu sa pridal Tomáš Bezdeda. Politici šli robiť politiku a my sme vyrazili do druhej etapy. Jej úvod sa niesol v krásnej oravskej prírode. Niektoré domy sú stále ako zo stredovekej rozprávky. A pivo za 1,10€ 🙂

Od šéfky som dostal poverenie robiť spoločnosť Ivke, pacientke, ktorá Tatry-Dunaj zdoláva už 4-krát, napriek tomu, že kráčať vie len za pomoci bariel. Išlo jej to výborne, stúpania aj ostré kopce zdolala perfektne. Bolo mi cťou byť pri nej, keď prekonávala nie len kopce, ale určite aj seba.

Frčali sme si dedinkami, jednou z nich bola aj Párnica. Policajný sprievod zrazu zastal, tak šéfka Jarka na nich kričala, že “nestojíme, pokračujeme!!!”. O sekundu na to zvolala: “Stojíme, stojíme!!!”. Na pokraji parkoviska pred požiarnou stanicou totiž stála milá pani v modrotlači a o dušu kývala. Bola to richtárka obce. Vyzvala nás, aby sme zastali, predstavila nám obec a jej tradície, okrem iného párnickú modrotlač či párnický chlieb, ktorým nás ponúkla. Deti z miestnej škôlky nám spravili milé vystúpenie. Radosť z takých spoluobčanov. 🙂

Oravská cesta na Žilinu je značená ako cyklistická trasa. No je úzka a jazdí po nej veľa áut. Ale viem si predstaviť, že sa tadiaľ ešte niekedy mimo pelotónu vyberiem, lebo krajinka je nádherná.

V Terchovej bola pauzička, s povestným občerstvením v podobe slivovice, vody a korbáčikov. Pelotón tam privítal tím Žilinského samosprávneho kraja (12 ľudí), vrátane jeho šéfky, pani Juríniovej.

Cesta do Žiliny ubehla rýchlo, väčšinou sa šlo po širokej vozovke, no svoje majstrovstvo policajti ukázali v samotnom meste. Prekľučkovali sme sa hlavnými ťahmi až k sídlu samosprávneho kraja. Na velikom parkovisku pre bicykle sme odparkovali naše stroje a na pozvanie predsedníčky kraja sme vošli do priestorov úradu. Tam nás čakala živá ľudová hudba v parádnom prevedení dvoch dievčeniec a neuveriteľné pohostenie, veľmi podobné svadobnej hostine. Najedli sme sa, napili, odýchli si aj pospievali a vybrali sa ďalej.

Na ceste do cieľového mesta Považská Bystrica sme sa zastavili v dedinke Plevník-Drienové. Tam ulice lemovali miestni obyvatelia, privítali nás potleskom ako sa patrí na 100-členný pelotón. Opäť vystúpili zlatučké detičky zo škôlky, ale aj staršie deti. No do tanca vyzvala miestna ľudová kapela. Pohostenie nemalo chybu, prekvapili aj tortou s logom Tatry-Dunaj. Ťažko sa vyrážalo, no museli sme, aj tak sme už nabrali meškanie.

V Považskej Bystrici sme sa ukázali s asi hodinovým oneskorením, no skalní nás čakali a pekne privítali. Ďalšia dlhá etapa je za nami a na poniektorých účastníkoch už vidieť únavu. Aj Ivka musela pre neposlušný členok vzdať bicyklovanie a časť trasy sa odviezla autom. Museli sme ju presviedčať, nech si dnes po výstupe na zázrivský kopec odýchne, že zajtra vysadne na bajk znovu.

Foto a video z druhej etapy

Etapa 3: Považská Bystrica – Trenčianske Teplice

Dnes to bol pomerne jednoduchý deň. Štart spred hotela Podhradie o 11:00, to už som mal v sebe pivo, poniektorí nejaké fernety navyše. Čakalo nás necelých 55km, pričom nebola dohodnutá zastávka v žiadnej obci. Veľmi pohodovým tempom sme sa vydali smerom na Púchov, Dubnicu nad Váhom až do Trenčianskych Teplíc.

Celý čas sme klesali, potili sme sa len kvôli paliacemu slnku. Oproti Orave je tento kraj Slovenska pomerne fádny. Darí sa tu priemyslu, no turisti sa veľmi nemajú čím kochať.

Na obed sme sa vybrali niekam do doliny, čo znamenalo odbočku z hlavnej trasy. Išli sme do mierneho kopca a asi po 1,5 km sa z čela natiahnutého pelotónu ozvalo, že sa otáčame späť, lebo reštaurácia je zatvorená. Tak sme sa v dedine osviežili pivom a pokračovali do Teplíc. Ako americkí manažéri, presne o 15:00 sme prechádzali cieľovou bránou na námesti v Tepliciach, na ktorom nás čakali obyvatelia a kultúrny program. Predstavili sa nám všetci SMkári, ktorí bicyklujú v pelotóne. Jarka poďakovala podporovateľom a mňa potešilo, že spomenula vyslovene aj Profesiu.

Po krátkej chvíli na námesti som sa vybral hľadať penzión. Len som k nemu došiel, spustil sa lejak. 🙂 Ale ako predchádzajúce dni, aj tentokrát som ostal suchý.

Penzion Harmona je cool. Keď som si objednal zalievanú kávu, obsluha mi povedala, že si mám naložiť, koľko chcem :). A keď budete v Tepliciach, choďte sa najesť do reštaurácie Dedinka – mňamka!

Foto a video z tretej etapy

Etapa 4: Trenčianske Teplice – Piešťany

Po dlhšej večierke sa pomerne dobre spalo, len škoda, že nás o štvrtej zobudili štebotajúce vrabce.

Táto etapa by sa dala nazvať “kúpeľná” – z Trenčianskych Teplíc do Piešťan. Pred desiatou sa zaregistroval kolega Milan, krátko po desiatej prišiel aj Pali s Ivanom. Zastúpenie Profesie v pelotóne sa tak posilnilo. Slnkom zaliata obloha nás sprevádzala pri štarte smerom na Trenčín.

Cesta do krajského mesta bola pohodová, v pelotóne asi 70 cyklistov, stále klesanie. V Trenčíne nás na veľké prekvapenie nik nečakal. Asi sme dorazili skoro. Hodinu sme čakali na primátora, aj kapelka už bola pripravená, no stále sa nič nedialo. Nakoniec sa primátor zjavil, prihovoril, poprial a rozlúčil sa. Keď sa zahlásil odchod, nastupoval som na bajk, no pri vyhupnutí nohy cez sedadlo som niekoho zasiahol. Rýchlo som sa ospravedlnil, otočil sa a v tom som si uvedomil, ze som dokopal pána Rybníčka. Píšem o tom preto, lebo chcem vyzdvihnúť, s akou pohodou to primátor zobral. Zasmial sa, podal mi ruku, poprial ešte štastné kilometre a pobral sa podávať ruky ďalej. Ozaj pohoďák. Ešte som mu zopakoval jeho sľub, že budúci rok sa k pelotónu pridáva aj on. Budeme sa tešiť.

Pomerne sviežim tempom sme sa vybrali do Nového Mesta nad Váhom. Cesta stále klesala, ani neviem ako, boli sme na námestí. Tu nás už vítal spevácky zbor a dychová hudba. Úpek som si spríjemnil mojim obľúbeným “combom” – pivom a kávou – a išli sme ďalej.

Búrka visela vo vzduchu. Ťažké mraky nad nami sa však pomerne rýchlo rozfúkali a až do Piešťan bolo nádherne. Propozície hovorili, že máme prejsť 55 km, no hodinky po prejazde cieľom ukazovali najazdených 70 km.

Všetci z Profesie sme to šli zapiť. A zaželať si rozumné počasie do zajtrajšej etapy.

Foto a video zo štvrtej etapy

Etapa 5: Piešťany – Nitra – Trnava

Asi sme pili málo, lebo ráno sme sa zobudili do upršaného dňa. Tušili sme, že to bude iná etapa. Ale až takto?

Po krkolomnom zháňaní ubytovania v Piešťanoch (nikdy sa nespoliehajte na adresu Poštovu 2, Piešťany), sme sa zložili v penzióne Hedvika, kde sme sa vyspali a zobudili do mokrého rána. Našťastie o ôsmej ráno už nelialo, len pršalo. Ale mal som obavu, koľkí kolegovia to pri pohľade na mokré cesty vzdajú. Na mieste štartu sme sa ale zišli všetci 15 – tvorili sme podstatnú časť pelotónu Od Tatier k Dunaju.

Pelotón zahalený do pršiplášťov sa vybral na Leopoldov a Hlohovec do Nitry. Mokrá cesta v tvare vĺn dávala zabrať nielen nohám ale aj pozornosti. Možno preto sa po cca 30 km stala havária, ktorá si vyžiadala odstúpenie účastníčky pelotónu. Nepríjemný pád si odniesol lakeť, no verím, že dáma sa zo zranenia rýchlo dostane.

Po 50 km sme dorazili do Nitry, kde pelotón privítal primátor Dvonč. Inak Nitra mala v rámci Tatry-Dunaj premiéru, a to vďaka nadšencom z Rozbicyklujeme Nitru, ktorí organizátorov presvedčili, že aj ich mesto si rado uctí ľudí, ktorí takto statočne žijú s pliagou zvanou skleróza multiplex.

Z Nitry do Hlohovca sme šli rovnakou cestou. Aj pred odchodom z nitrianskeho mestského parku sme boli upozornení, aby sme jazdili opatrne a kričali si, keď plánujeme odbočiť či zastaviť. Neprešli sme ani 5 km a nastala zrážka, lebo jeden cyklista z nenazdajky zastavil v strede cesty a ten za ním to nemohol ubrzdiť, tak to doňho vpálil. Našťastie táto havária nepriniesla úraz ani škodu na bicykloch.

Tá dnešná etapa bola iná ako predošlé aj tým, že sme sa viezli po príliš rušnej ceste (ešte k tomu počas piatkového sťahovania národov). Policajti mali veľa práce s usmerňovaním vodičov a pelotónu, ale opäť podali výborný výkon.

Na asi 70. km chytil Palo defekt, no prišiel na to v čase prestávky, takže bola pohodlná príležitosť opraviť ho. Nasadol na svoj urban bajk a pokračoval ďalej. Prešiel možno 15 km a už cítil, že sa mu pedáluje tažšie – zase defekt. Keďže sme boli dosť blízko Trnavy, neopravoval sa, ale Palo nasadol do sprievodného vozidla. V tom čase v ňom už sedeli dve kolegyne, ktoré si odkrútili svoje prvé tohtoročné kilometre práve počas náročnej trasy do Nitry, ďalšie kilometre už nechceli síliť, tak ich absolvovali v aute. Ale vďaka im, že skrášlili pánsky kolektív Profesie.

Už od Nitry mal pelotón vzácnu účasť v podobe primátora Trnavy a zamestnancov trnavského mestského úradu. Pán Bročka s nami šiel do svojho mesta, kde nás na námestí vítalo po 95 km niekoľko zvedavých obyvateľov a hudobný program.

Po neskutočne chutnej bagete sme zašli na pivo, aspoň tí “profesiáci”, ktorí sa neponáhľali na vlak. Bola to náročná etapa, v mokrom počasí (i keď nepršalo tak veľmi, ako predpoveď strašila), s nehodami a v rušnej premávke. Ale zvládli sme ju!

Foto a video z piatej etapy

Video by Pali

Etapa 6: Trnava – Bratislava

Ráno ako z inej planéty. Včerajšie pochmúrne počasie s mrakmi vystriedal slnečný deň. Na mieste štartu už čakala kolegyňa Martina, ktorá presvedčila alergiu, že to s ňou dnes vydrží. Pred začiatkom etapy sa zjavil aj Ivan, takže vo finálnej etape sme zastupovali Profesiu traja zamestnanci.

Do Bratislavy sme sa vybrali prekvapivo smerom na Nitru :). Po severnom obchvate Trnavy sme sa dostali na cestu smerom na Majcichov, potom parádnou skratkou do Pustých Úľan. Kdesi tam sme si dali prvú pauzu, ktorú sme patrične využili, posilnili sa pivom a tak.

Pelotón sa pohyboval príjemnou rýchlosťou 20km/hod v ideálnom počasí, v dobrej atmosfére. Úplne iný pocit ako cez včerajšiu etapu.

Reštaurácia Rotunda vo Veľkom Biely zažila nálet zelených tričiek, doteraz sa z toho spamätáva :). Ale pivo (poniektorí aj obed) sme potrebovali. Navyše času sme mali dosť, museli sme hodinu počkať, aby sme do Bratislavy nedorazili ešte pred postavením cieľovej brány.

Ukážkovo zoradený pelotón sa niesol po hlavných cestách Bratislavy a bol to parádny pocit. Cez Rožňavskú ulicu sme sa dostali na Račianske mýto, odtiaľ na Dostojovského rad, na nábrežie a cez Štúrovo námestie do cieľa na Hviezdoslavovom námestie. Tu nás vítali tlieskajúci rodinní príslušníci, náhodní turisti či známi. Podmaz robila kapela bubeníkov, kultúrny program spríjemnili La Gioia, či tancujúce deti. Všetci privítali pelotón zelených a hlavne oranžových tričiek. Tým oranžovým patril potlesk predovšetkým. To sú tí hrdinovia, ktorí so sklerózou multiplex nebojujú, ale ako Tuli hovorí, oni sa s ňou skamarátili.

Foto a video zo šiestej etapy

Statoční ľudia v oranžovom

Nemám to spočítané presne, ale asi sedem SM-károv si odkrútilo celú trasu Od Tatier k Dunaju 2018. Ostatní sa zapojili do jednotlivých etáp a všetci si povedali, že si vedia užívať, i keď majú takú nepríjemnú diagnózu. A táto pozitívna energia je nákazlivá. Viem to, lebo som sa ešte v Trnave rozprával s jednou pacientkou, ktorá sa už teší na budúci ročník. Je totiž rozhodnutá prejsť tých takmer 500 km od Tatier k Dunaju s pelotónom. Tentokrát bola vodičom v sprievodnom aute, ale o rok už bude pedálovať.

Som veľmi rád, že s takými skvelými ľuďmi som strávil šesť úžasných dní. Týždeň rozprávania sa, pedálovania, spoznávania krás Slovenska. Celebrity v pelotóne neboli celebritami, ale obyčajnými ľuďmi, za čo im tiež patrí vďaka. Špeciálne ĎAKUJEM patrí mojím kolegom z Profesie, ktorí sa rozhodli zapojiť do pelotónu. A nebolo ich málo, bolo nás spolu 16, pričom väčšina z nich si odbicyklovala piatu zapršanú etapu.

Aby som nezabudol, najväčšie ĎAKUJEM patrí mojej manželke, ktorá počas mojej dovolenky na bicykli riešila bežné aj menej bežné starosti a radosti doma.