Víkend “doma” na východe dal telu a tráviacemu systému zabrať. Čo mama navarila, to som zjedol. A čo som zjedol, bolo treba vybicyklovať.

Po brutálnom nočnom lejaku to vyzeralo veľmi zle, preto som zvolil kelly´s bike s blatníkom. Aj tak som bol po 15 km špinavý jak pri okopávaní zemiakov po daždi. Nad Bratislavou viseli ťažké mraky, ale niekde za Devínom som si bol istý, že dnes nezmoknem. Akurát začalo fúkať. Po ceste do Záhorskej Vsi mi vietor pomáhal.

Trasu z Devína do najzápadnejšej obce Slovenska som už niekoľkokrát absolvoval, no vždy v období jari alebo leta. Vtedy sú okolo rieky Morava nájazdy otravného hmyzu.

Dnešná jazda mi ukázala krásu jesennej cyklistiky: ani muchy. Keby bolo ešte o 8 stupňov menej, verím, že aj zavadzajúci psičkári sa vytratia.

Vo Vysokej pri Morave bol bufet pri hrádzi zazimovaný. Inak, aj na Devíne to bolo s možnosťami občerstvenia biedne. Pritom turistov tam na cyklochodníku zavadzalo požehnane. Pre pocestných tak ostávajú otvorené len dedinské krčmy. A tam to teda žije, aspoň podľa počtu bicyklov zaparkovaných pred prevádzkami.

Po ceste do Jakubova a Malaciek už nechal o sebe počuť vietor. Neskutočná silná potvora. Tešil som sa na zastavanú časť Malaciek, kde aspoň miestami utíchol. Napriek hladu som nestál, ponáhľal som sa ďalej, do lesíka smerom na Jablonové. Je to úžasný cyklochodník vo vojenskom pásme. Voňajú tam lesy, machy, huby. Nádhera, treba zažiť. Tu som sa rozhodol tú krásu vychutnať aj počas pauzy na nejaký ten keksík. Chodník veľmi mierne stúpa, na tých cca 10 km zdoláte 50 metrov. Mne celú tú nádheru dnes znepríjemňoval brutálny juhovýchodný vietor.

Z Jablonového do Lozorna je klesanie, počas ktorého si nohy trochu oddýchli. Z Lozorna do Lamača je už terén zvlnený. No problém mi robil vietor. Niekde okolo Stupavy som už chytal kŕče. Aj som si trochu posedel na námestí pred kostolom, ale celá cesta do Lamača bolo veľké sebazaprenie. Neskutočný vetrisko, ani nie že nárazový – vkuse fúkalo jak v ruskom filme. Z Lamača cez Dúbravku som sa nejak pretrtošil do Petržalky. Zase ma sklamalo, že výťah na nadjazde pri Inchebe nefunguje. Skoro som sa tými schodmi strepal.

Domov som prišiel po cca 120 km dosť vyčerpaný. Za tú snahu si teraz idem spraviť nejakú na tuk bohatú večeru 🙂

Fotiek, ktoré dokumentovali tento jesenný cyklovýlet, som spravil viac, pokojne si ich pozrite a prípadne nechajte aj komentár.