Po krásnom cyklovýlete okolo Balatonu som sa zaprisahal, že sa k jazeru ešte vrátim. Rodinný výlet neprial kopcovitejším terénom, takže som vynechal dva skvosty. Preto som si sem odskočil s kolegom Jojom. Boli sme pripravení na kopce, teplo, zimu, dážď, vietor – hocičo, lebo len v tento víkend sme mohli vycestovať za pýchou Maďarskej turistiky – polostrov Tihany s jeho starodávnym opátstvom a historické župné mesto Veszprém.
Nájsť ubytovanie v okruhu 50km od Balatonalmádi v prvý augustový víkend je nemožné. Hlavne, ak hľadáte na poslednú chvíľu, týždeň pred príchodom. Všetky weby – airbnb.com, zimmerinfo.hu, booking.com, sk.revngo.com – zobrazovali beznádejne vybookované ubytovacie možnosti. Ubytovanie na toto obdobie si treba zháňať najneskôr tri týždne vopred. Obrátil som sa na “známu” z Airbnb, u ktorej sme bývali s rodinou pri našom výlete a tá sa zachovala ľudsky a podnikavo zároveň. Ponúkla nám nocľah v jej salóne krásy. Je tam sprcha, wc, priestor na matrac – tak prečo to za 65€ na noc nevziať?
V noci lialo, že sa spať nedalo. O siedmej ráno už ale boli bicykle na aute a o 7:30 sme vyrazili vo veternom no slnečnom počasí smerom do Balatonalmádi. Ani 10km zápcha na dialnici pred Györom nám nevzala dobrú náladu. O 10:15 sme dorazili k domu, zložili nepotrebné veci a prevzali si kľúče od salónu.
Do Tihany sme šli naokolo, nech si zabajkujeme a spoznáme krajinu. Tá nás veru prekvapila. Nečakali sme až tak kopcovitý terén. Údolia, stúpania, zjazdy – všetko pospájané novučičkým cyklochodníkom. Perfektné značenie trasy nás doviedlo do Veszprém, aj cez jeho okrajovú časť, potom do Nemesvámos a odtiaľ do malebnej dedinky Tótvaszony. To všetko je na kopci v nadmorskej výške cca 350 mnm. Odtiaľ ešte kúsok hore a potom už nasledoval zjazd okolo dediny Pécsely až k poloostrovu Tihany (cca 123 mnm). Na jeho začiatku sme natrafili na zatvorený kostolík Apáti templum. Kým v kopcovitých častiach cyklotrasy sme boli prakticky sami, tu bola premávka ako v centre Londýna.
Opátsvo Tihany a jeho okolie je krásne. Staré domy so strechami z prútia dotvárajú miestu historickú atmosféru, i keď sa v nich predávajú gýčové veci. Z kopca je krásny výhľad na severnú časť Balatonu. Pre turistov sú označené tri okruhy na prechádzky po poloostrove. V čase kvitnúcich levandulí to musí byť ešte silnejší zážitok. V každom stánku predávajú niečo, čo sa s týmto kvetom spája. Odolávali sme, až kým sme nenatrafili na reštauráciu, ktorá ponúkala homemade levandule beer :). Svetlý ležiak s vôňou radleru a silnou horkou príchuťou levandule sa nedá piť na litre, ale má svoje čaro.
Veľmi nás potešilo náhodné stretnutie s exkolegom Laczim, ktorý si v Tihany užíval dovolenku s manželkou. V kaviarni si k nám prisadla rodinka – otec Čech, mama Slovenka a ich tri deti. Veľmi zhovorčiví ľudia nám prezradili, ze kemping Pelso pri dedine Alsóörs, v ktorom našli útočište, je perfektný. Akýto rozdiel oproti mnou vyskúšaného kempu vo Fonyóde.
Po prehliadke vřšku sme sa spustili dole k prístavu smerom na Balatonfüred. Toto miesto ma očarilo, už keď som ním prechádzal prvykrát. Teraz to na promenáde žilo ešte viac. Turistov bolo toľko, že cyklochodník rovno zrušili, aby rozšírili promenádu pre chodcov. Túto živú masu dovolenkujúcich ľudí dopĺňal spievajúci sprievod vyznávačov Krišny. Mobily natáčali, foťáky cvakali, slnko pálilo, Balatonské vlny bili o skaly. Paráda!
Preplnená cyklocesta nás doviedla až do srdca Balatonalmádi, kde sa všetko pripravovalo na festival vína. Stánkov tam bolo asi toľko ako na Bratislavských vianočných trhoch. Len v jednom mali langoš, na ktorý sme si robili chúťky už od Tihany. Po rýchlej porade nám predavačky prikývli na to, že možeme platiť eurom s kurzom 1:300. Po anglicky nevedeli ani slovo, tak som im naznačil, že si prosím dva langoše so všetkými ingredienciami, ktoré som videl v ponuke. Chutilo to famózne a ani cena 5€ za langoš mi nepokazila tento gastrozážitok.
Druhý deň víkendu sme si rezervovali na toľko ospevovaný Veszprém (pamätáte si ešte na Lindu Veszprémiovú?). Po ceste do mesta sme chceli vidieť okolie. Večer nám miestna čašníčka Kate z Kerekés Pince odporúčila údajne krásne miesto s výhľadom na Balaton z dediny Felsöörs. “Údajne” preto, lebo aj napriek snahe, žiadny vŕšok či rozhľadňu, odkiaľ by sa dal vychutnať pohľad na jazero, sme nenašli. Ale natrafili sme na už na prvý pohľad staručký kostol. A wikipédia potvrdila, že tá jednoduchá románska stavba tam stojí už 1000 rokov!
Tak ako sme v sobotu mali šťastie na cyklochodníky, tak v nedeľu sme dosť veľa jazdili po cestách s napodiv veľkou premávkou. Viac na nervy ale šiel ten vetrisko. Ako Murphy hovorí, ktorýmkoľvek smerom ideš, vždy fúka proti tebe. Prišli sme do župného mesta Veszprém. Cyklochodník nás nenasmeroval priamo do centra, take sme trochu blúdili až sme vysmädnutí našli reštauráciu priamo pod hradným bralom. K hradu odtiaľ viedli len schody, tak sme naše bicykle vyniesli. Veszprém je krásne mesto, teda jeho historické centrum. Z podhradia je také nenápadné, ale keď už dojdete hore, cítiť z neho históriu, ako sa tam králi prechádzali, biskupi rozhrešovali, šľachta prejedala a poddaní makali. Dnes tam makajú všetci zamestnanci v cestovnom ruchu. Ale tých, ktorí predávajú kebab v pite (boli jediní na celom námesti), by mali “bičovať”, lebo to boli vyhodené peniaze.
Obhliadka starého mesta pokojne zaberie aj tri hodiny. Z hradného vrchu vidieť na každom rohu kostolné veže – nepočítal som ich, ale určite ich je viac ako v Trnave. Ak chcete navštíviť nejaké z množstva múzeí, na Veszprém si určite vyčleňte jeden deň. Pred nami bola aj cesta do Bratislavy cez Sékesféhervár, takže sme sa pobrali k autu v Balatonalmádi. Cestu späť sme si naplánovali cez dedinu Litér k Balatonfüzö a potom po hlavnom cyklochodníku k domkčeku. Ale dostať sa do Litéru nebolo jednoduché. Na vozovku plnú áut sme zvyknutí, no keď už sa objavila dvojprúdovka, mierne sme zaváhali. Po ďalšom kilometri E66 už na nás kričala tabuľa “Zákaz bicyklov”. Tak sme to stočili na poľnú cestu a šliapali hore kopcom a dúfali, že sa dostaneme do rozpoznateľnej civilizácie. Poľná cesta totiž končila presne tam, kde začínal ešte nevyasfaltovaný, no označený cyklochodník. S radosťou sme sa spustili do Litéru a potom do Balatonfüzfö. Opäť sa ukázalo, že v kopcovitých častiach je málinko cyklistov, zato na cyklotrase okolo Balatonu to žilo jak v mravenisku.
Perfektný aktívny víkend je za nami. Jojo, dík za spoločnosť a keďže máš v “rodine” nový prírastok, patrilo by sa ho poriadne otestovať 🙂
