Našťastie sa pandemická sitiácia po dramatických mesiacoch upokojuje a postupne sa uvoľňujú opatrenia. Život sa pomaly, ale isto dostáva do pôvodných koľají, i keď v budúcnosti skratka BC dostane nový význam. Lebo čo bolo bežné Before Covid, po novom byť nemusí. Napríklad pojem “otvorené hranice” nadobudol mierne iný výnam, ale o tom neskôr.

Narodeninové voľno od Profesie

Pracujem v skvelej firme – Profesia. S noblesou zvládla asi najťažšie mesiace svojej vyše 20 ročnej histórie a som jej vďačný za to, ako sa správa k svojim zamestnancom. Okrem iného aj za to, aké benefity im poskytuje. Jedným z nich je aj narodeninové voľno. Dnes som si tento benefit do sýta užil, veď posúďte sami.

Predpoveď počasia hlásila stabilne teplý týždeň a bolo tomu aj vo štvrtok. Trochu ma vyľakal vietor, ale zase – kedy v Dolnorakúskych poliach nefúka, všakže. Ako hvorí klasik, vietor je len stav mysle, treba sa správne nastaviť.

Do Hainburgu

Rozhodol som sa navštíviť ZickSee, čo je jedno z najobľúbenejších miest v širšom okolí Bratislavy. Jazero má atmosféru a aj samotná cesta k nemu spĺňa požiadavky na perfektnú cyklistiku. Tentokrát som sa ku Neusiedl am See vybral cez Hainburg a Prellenkirchen. Pri prejazde hranicou Berg som na cyklochodníku nestretol nikoho, po cyklochodníku som prefrčal a vsugerujúc si, že žiadny vietor nefúka, som po dlhočiznom čase opäť krútil pedálmi dobre známou cestou do Hainburgu.

S vetrom v chrbte ku Neziderskému jazeru

Pri výjazde nad Bad Deutsch-Altenburg som zmenil smer jazdy viac na juh a vtedy som zase ten vietor ocenil. Parádne ma poháňal a ani som sa nenazdal a ocitom som sa v Neudorfe. Známou cyklocestou som sa prehnal Parndorfom a už som bol aj v Neusiedl am See. Zašiel som až k jazeru, kde som si spravil tradičnú fotku a tu som si dal svoje prvé dnešné pivo.

Nasledujúcou zastávkou bol Podersdorf a ani tu som nevynechal mólo, všade-bicyklujúci rakúski dôchodcovia ma odfotili na výnimočne prázdnom móle (predsa len, pracovná doba, predpoludnie). Pokračoval som ďalej po B10 až do Illmitzu popri vysychajúcich jazerách a viniči, až som sa dostal do Apetlonu. Tu skončili dobré časy, čo sa vetra týka, lebo odteraz skôr robil problémy ako pomáhal. Tešil som sa na ZickSee a zastávku v SeeBlick Gasthaus, kde majú najlepší šalátový tamier na svete. A k tomu Wienner schnitzel. A pivo s kávou.

Do Halbturnu po B22

Po výdatnom obede som smeroval ku Halbturnu, čo je moja ďalšia obľúbená destinácia. Vybral som sa tam cez B22, čím som obišiel Frauenkirchen a dostal sa priamo na Kulturradweg (B23). Všetko parádna asfaltová cesta, občas sa mi vyhýbali traktory (presne tak, oni sa vyjýbali mne a nie ja im – cyklista ma na tých chodníkoch prednosť), inak perfektná cesta.

Zámok v Halbturn navštívim vždy, keď prechádzam okolo, má na mňa blahodarné účinky. Obzrel som sa aj na miestnu reštauráciu, či má otvorené a dobrá správa je, že áno. Tam som sa rozhodol, že cestou späť načriem aj do Maďarska a domov pôjdem cez Hegyeshalom. V správach som zo všetkých zmätočných informácii porozumel, že vzájomné hranice medzi Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom sú opäť otvorené, tak som neočákaval žiadne problémy.

Otvorené hranice do Maďarska

A veru tak aj bolo, cez hraničný prechod Nickelsdorf-Hegyeshalom si ma na cyklochodníku nik nevšímal, i keď pohraničiari náhodne kontrolovali autá. V Hegyeshalome je jazierko a pri tom jazierku je Stettni Club. Podnik s atmosférou, lebo to okolie je ozaj famózne. Tak som si tam dal pivo. A potom prišiel kolegynin manžel (obyvateľ tejto maďarskej obce) a dal som si ďalšie pivo. Neviem, čo do neho namiešali, ale keď som sa po vyše hodiny vybral smer Rajka, cítil som mierne točáky. A do toho pálilo slnko. A stále ten nechutný vietor.

(Ne)otvorené hranice v Rajke

Už som sa cítil skoro ako doma, cestu cez lesík na hrádzu poznám skoro naspamäť. Prefrčal som Kiss János Utca, aby som kolegovi uchmatol segment a mierne pripitý smeroval k hrádzi. A tam za lesíkom na moste zavadzalo auto. Vojenské auto a okolo neho 5 uniformovaných. Vypol som sluchadlá, slušne pozdravil a sucho im oznámil, že idem domov na Slovensko. Boli prekvapení, ale keď mi oznámili, že prechod je zavretý, tak som ostal prekvapenejší. A úplne som vytriezvel. Ani oko neprižmúrili, len mi vysvetlili, že do piatej je otvorený cestný hraničný prechod. Mal som na to 20 minút, tak pri tom šliapaní a premýšľaní, že jak to na tom prechode dopadne, zo mňa vyprchol totálne všetok alkohol.

Ale podarilo sa, na hraničnom prechode si policajti nevšímali žiadne auto, ani moju maličkosť a tak som sa šťastne dostal do Bratislavy. Tohtoročný narodeninový okruh mal 182km. Som spálený, unavený, vytriezvený a spokojný. 🙂